Sústredenie Drozdovo 2018

S prvými jarnými lúčami sa príroda prebúdza zo zimného spánku a spolu s ňou aj všetko živé čo je jej súčasťou. Okrem iného sú to včeličky, ktoré sa okamžite dávajú do práce.
Podobne tomu bolo i v prípade našich malých okrídlencov z ŠK Topoľčianky, ktorí po dlhej zime vyleteli z úľa, a roztočili svoje pedále v Ski areáli Drozdovo v dňoch 5. – 8. 4. 2018 formou cyklistického sústredenia.
Na Drozdovo prichádzame vo štvrtok podvečer za pomerne chladného veterného počasia a ihneď rozkrúcame pedále. Nasleduje spoločná večera a oboznámenie sa s tréningovým procesom, ktorý majú tentoraz na starosti naši noví skúsení tréneri Richard, Lukáš a Juraj. Myslím si, že na deti urobili dobrý dojem a bolo vidieť, že sú v danej problematike doma.
Všetci sme sa veľmi tešili a boli plní očakávania, čo nám prinesú nadchádzajúce dni.
Tréneri spolu s niekoľkými rodičmi vytvorili skvelú partiu a tak mohol začať prvý tréningový deň. Ten začal rannou rozcvičkou a po raňajkách technikou jazdy. Tá bola zameraná na ovládanie bicykla napríklad formou pomalej jazdy, skokom cez prekážky, ako i jazdou po zadnom kolese. Tieto dovednosti si mohli deti precvičiť na poobednom tréningu jazdou v teréne. Tá prebiehala na trati, ktorá bola vybudovaná počas uplynulých rokov pre súťaž Slovenského pohára v XCO. Tu treba dodať, že súťažiť sa bude i tento rok. Trať sa podrobila komplexnej rekonštrukcii, a bude tak využívaná aj na disciplínu Downhill. Dostala teda nový šat a pribudli mnohé sekcie v podobe klopeniek a skokov, ktoré súťaž jazdecky i divácky zatraktívnia.
Naše mladé nádeje teda mali jedinečnú príležitosť nadobudnúť správne jazdecké návyky na kvalitnej trati a pod dohľadom kvalifikovaných trénerov, ktorí to na bicykli vedia.
Po výdatnom tréningu a dobrej večeri nasledovalo posedenie v kruhu a hodnotil sa uplynulý deň. Každý pretekár tak dostal osobitný priestor na diskusiu s trénermi o jeho progrese. Mnohé z detí si až teraz uvedomili dôležitosť zimnej prípravy a bolestivosť následkov pri jej “flákaní“.
Aby som nezabudol:
Deti boli hneď na začiatku podrobené vstupnej previerke, ktorá slúžila trénerom na zhodnotenie fyzickej pripravenosti jednotlivcov, a následnému rozdeleniu do skupín podľa výkonnosti. Mnohí boli prekvapení zaradením, ktoré nekorešpondovalo s ich vekom. To znamená, že i starší jazdci mohli byť v skupine s mladšími, pretože by so svojimi rovesníkmi neudržali tempo, a tým by sa narušil tréningový proces.
Myslím však, že to nikto nebral ako nejakú hanbu, či degradáciu. Bol to pre nich akýsi impulz, aby si každý osobitne vstúpil do svedomia a začal na sebe pracovať. Tréneri trpezlivo a s pochopením reagovali na každú otázku a viedli diskusiu v priateľskom duchu.
Za tieto besedy im dávam 1+!
Ďalší deň bol okrem nájazdu XCO trate podľa jednotlivých sekcií zaujímavý hlavne pre pretek, ktorý mal u detí ohromný úspech. Nezapreli v sebe zdravú súťaživosť, a tak na vytýčenom okruhu vydali zo seba naozaj maximum. Za to ich večer čakala odmena v podobe opekačky, bez ktorej by to celé snáď ani nebolo ono.
Posledný deň sústredenia bola nedeľa a tu sa tréneri rozhodli odmeniť deti formou cyklovýletu. Trasa viedla cez Bukovinu a Starohutský vodopád. Bohužiaľ, celú ju absolvovali len tí starší, pretože pre menších by to bolo po trojdňovom jazdení naozaj veľké sústo.
Čo dodať na záver?
Zišli sme sa výborná partia dospelákov i detí a vládla pohodová atmosféra. Počasie síce nebolo ideálne, ale hlavné je, že nepršalo.
Mrzí ma však, že nemôžem povedať: „Všetko prebehlo hladko a bez ujmy na zdraví.“ Odhliadnuc od mnohých odrenín a škrabancov, jednému z nás sa prihodilo čosi horšie. Jednému mladšiemu chlapcovi sa neuhol strom a v rýchlosti doň vrazil. Dávid – dúfam, že keď čítaš tieto riadky si už v poriadku, a že ťa to od bicyklovania neodradí.
Mrzí ma ešte jedna vec, a to fakt, že sa sústredenia zúčastnila asi len polovica z detí. Nuž, nech už na to máte dôvod akýkoľvek, je to vaša škoda, pretože ste prišli tak o cenné skúsenosti, ktoré by ste tu získali, ako aj úžasné zážitky, ktoré vám nikto nevezme.
Tešíme sa na ďalšie sústredenie, ktoré bude v auguste vo Svite!

p.s. Ďakujeme trénerom, rodičom a personálu na chate Drozdovo za pohostinnosť.

MM

Cyklo víkend Topoľčianky 2017

Takýto netradičný názov niesla dvojdňová cyklistická akcia, ktorá sa konala v dňoch 9. a 10. 9 2017 na dostihovej dráhe v Topoľčiankach.
V sobotu sa konal horský maratón v rámci ktorého sa išlo 10. kolo Slovenského pohára XCM a finálové 8. kolo Slovak XCM tour. Nedeľa patrila 9. kolu Detskej Tour Petra Sagana.
Dostihová dráha sa už po druhý raz v histórii zaplnila cyklistami z piatich krajín sveta. Na štart sobotňajšieho maratónu sa postavilo celkom 470 pretekárov, ktorí boli rozdelení podľa kategórií do troch tratí.
Najkratšia o dĺžke 23 km bola vhodná najmä pre rekreačných a mladých cyklistov, takže tu bola i súťaž dvojíc.
Stredná 45 km trať bola zastúpená najväčším počtom pretekárov a časť tejto trate bola totožná s najdlhšou 77 km. Tá bola tento rok asi najatraktívnejšia, pretože tvorila jeden okruh a viedla vrcholami Tribečského a Inoveckého pohoria s množstvom prekrásnych výhľadov a scenérií.
Ako bonus bola súťaž o Kráľa a Kráľovnú Hrušova. Táto horská prémia zožala úspech aj minulý ročník, takže sa stáva tradíciou podujatia.
Počasie nám počas celého víkendu prialo a tak si mohli súťažiaci plnými dúškami vychutnať pretek i občerstvenie v bufetoch na trati i zázemí.

Nedeľa patrila našim najmenším nádejam horskej cyklistiky. Na Detskej Tour Petra Sagana si mohli deti zmerat sily na dôkladne pripravenej trati plnej zákrut. Táto viedla v areáli dostihovej dráhy a bola rozdelená podľa kategórií.
Obe tieto podujatia „pod jednou strechou“ zabezpečovala zdravotnícka pomoc, ktorá na šťastie okrem drobných zranení nemala veľa práce. Záver oboch podujatí okrem stupňov víťazov patril bohatej tombole a ukážke akrobacie jazdy na koni. V depe bola možnosť servisu a umývania bicyklov. K tomu chutný divinový guláš a iné špeciality kuchyne.
Všade vládla príjemná atmosféra a myslím, že každý si prišiel na svoje a kto prišiel neoľutoval.
Ďalšia podarená akcia v podaní ŠK Topoľčianky je za nami a my ďakujeme tým čo priložili ruku k dielu ako aj všetkým za účasť.
Verím, že nás to posilní a stretneme sa tu opäť o rok.

Dovidenia v Topoľčiankach

Výsledky podľa kategórií

Muži 19 – 39 rokov, 77 km
Szalay Peter HUN Bike-Zone Godollo 3:27:04.2
Kostelničák Martin SVK Greenbike Aloha Team 3:35:50.4
Šmýkal Martin SVK Greenbike Aloha Team 3:36:27.1

Muži Masters B 40 – 49 rokov, 77 km
Raček Andrej SVK ProEfekt team 3:44:28.7
Baločko Rastislav SVK MADBIKER Košice 3:51:55.0
Bráz Ladislav SVK HORAL -Bike team 3:56:53.8

Muži Masters C 50 – 59 rokov, 77 km
Buchtík Jaroslav SVK Športservis team Bratislava 3:51:26.6
Rusko Igor SVK HORAL -Bike team 4:01:59.8
Grígeľ Róbert SVK ProSport Team Košice 4:06:49.6

Muži Masters D 60 rokov a viac, 77 km
Palúch Vladimír SVK Donovaly 4:26:21.4
Benko Ján SVK JurassicBike Team D. Kubín 5:01:28.2
Grofčík Emil SVK Ellio Nitra 5:07:54.4

Ženy 19 a viac rokov, 77 km
Palúchová Zuzana SVK ŠK SLOVAN Donovaly 4:45:08.2
Kissová Viera SVK BIKEPRO SK 4:46:34.6
Vodehnalová Milena CZE SUPERIOR CYKLOFIT SPO 5:14:15.3

Kadeti 15 – 16 rokov, 23 km
Chvála Tomáš SVK Segum Bike team 00:53:29.0
Vozár Martin SVK Dunajská Lužná 00:54:18.3
Mazán Matúš SVK Nitrianske Rudno 00:54:49.3

Juniori 17 – 18 rokov, 23 km
Gross Samuel SVK Velosvet Prievidza 00:54:50.2
Mečiar Ľuboš SVK Velosvet Prievidza 00:55:03.5
Bugár Timotej SVK ŠK Topoľčianky 1:00:27.3

Muži 19 a viac rokov, 23 km
Malek Ján SVK Bradlo Bike Brezová 00:52:25.7
Stillhammer Peter SVK Borovce 00:54:45.7
Drienovský Jozef SVK ŠK Topoľčianky 00:55:33.8

Kadetky 15 – 16 rokov, 23 km
Benková Natália SVK CK Energia Svit 1:14:30.4
Badinská Laura SVK CK Svätý Jur 1:27:42.0
Dubajová Janka SVK Dubaj Family Zvolen 1:27:51.4

Ženy 19 rokov a viac
Gajdošová Ivana SVK Finančné Centrum Team 1:06:47.1
Kasjaková Marcela SVK Cabaj – Čápor 1:06:51.0
Kedrovičová Jaroslava SVK ŠK Vodotiky 1:16:40.6

Muži 19 – 39 rokov, 43 km
Gábor Pavol SVK SUNCYCLE.sk Racing Tea 1:45:55.2
Malek Martin SVK Bradlo Bike Brezová – Škod 1:49:54.7
Katuša Michal SVK IBM Kaktus Bike Team Brat 1:50:46.8

Muži Masters B 40 – 49 rokov, 43 km
Benko Peter SVK CK Energia Svit 1:45:55.1
Berkes – Mészáros János SVK Meditech.SC 1:55:57.2
Varga Kristián SVK Ftc cc Fiľakovo 1:57:04.7

Muži Masters C 50 – 59 rokov, 43 km
Šmýkal Igor SVK Bratislava 1:52:25.6
Kakalejčík Vladimír SVK Gelnica 1:59:07.2
Kováč Miroslav SVK Športservis team Bratislava 2:00:51.2

Muži Masters D 60 rokov a viac, 43 km
Sýkora Bartolomej SVK CK Unikom Zvolen 2:10:10.1
Gališin Peter SVK MTBIKER 2:18:59.0
Markech Ján SVK Horná Streda 2:31:06.0

Juniori 17 – 18 rokov, 43 km
Podoba Kristián SVK Kaktus Bike Team Bratislava 1:53:14.5
Miklušek Marian SVK ProEfekt team 1:54:21.2
Porubčan Michal SVK ebajk racing 1:56:05.0

Ženy 19 – 39 rokov, 43 km
Sýkorová Jana SVK Physiotraining BB 2:14:23.5
Szekeres Viktória HUN KTM Teszt Team Gödöllő 2:14:24.8
Gombalová Ľubica SVK NovoCK TRIAL Lučenec 2:20:11.6

Ženy Masters B 40 – 49 rokov, 43 km
Vaculciaková Jana SVK Male Uherce 2:28:41.9
Šmulíková Adriana SVK Spektrum SZ 2:46:01.5
Koharová Jana SVK CK Malachov 2:46:04.6

Ženy Masters C 50 rokov a viac, 43 km
Burianová Zuzana SVK Vrútky 2:46:34.3
Ďurčová Monika SVK CK Unicom Zvolen 2:53:55.5
Kalivodová Ľubica SVK CK Svätý Jur 3:02:29.2

Juniorky 17 – 18 rokov, 43 km
Lániková Bianka SVK CK Dynamax Nitra 2:06:19.2
Ďugelová Natália SVK Poprad 2:40:01.9

M. Mondočko

Dokonalá Svit pohoda

Aj takto by sa dalo nazvať stretnutie cyklistov z ŠK Topoľčianky, ktoré nieslo oficiálne názov Sústredenie vo Svite. Toto sa konalo v dňoch 10. až 13. 8. 2017 a zúčastnilo sa ho takmer 40 cyklistov od tých najmenších až po „staré páky“.
Hlavným zámerom podujatia bolo absolvovanie cyklomaratónu Horal, ktorý sa konal v sobotu. V nedeľu sa na dvoch z jeho tratí konal pretek európskeho formátu názvom UEC MTB Maratón 2017. Tu sa stretla špička pretekárov nielen európskeho , ale i svetového diania v Cross country. V nedeľu mali zase naši mladí na programe Detskú tour Petra Sagana, takže o zábavu bolo postarané.
Ale pekne po poriadku.
Do hotela Omega Club v Gerlachove neďaleko Svitu sme dorazili v podvečer vo štvrtok. Pobyt sme tak začali dobrou večerou a samozrejme pitným režimom v neďalekej krčmičke.
Prípitkom „aby ženám dobre bolo“ sme odštartovali zbesilú trojdňovú jazdu divokým východom. Nasledovný deň sme dali všetci svorne spoločný výjazd, na jednu z „Horalovských“ trás. Bol krásny slnečný deň a ortuď teplomera sa vyšplhala na hranicu 35 °C v tieni. Išlo sa pohodovým tempom, no pre zopár našich Šmolkov to veru nebola prechádzka ružovou záhradou, ale držali sa statočne až do konca. Takisto musím vyzdvihnúť priam heroický výkon našich dvoch mamičiek, ktoré si svojich klokančekov niesli po celý čas pekne vo vačku. Ľudka, Janka, dole sánka!
Skvelý deň sme zavŕšili ako tulene, parádnym prírodným kúpeľom v štrkovisku – tu na blízku. Večer v dianí opekačky, všetkým chutili špekačky. S pivom ale opatrne, nieže sa to zase strhne. Zajtra pretek čaká nás a pôjdeme do klobás…
Konečne je tu sobota a skorý ranný budíček. Samozrejme ako pre koho. Už známa dvojka Jajo a Pajo (teda ja-jo a Mato-nie) tradične spolu. Tentoraz nie na najdlhšej 134 km trati, ale uspokojili sme sa so 78-čkou. Nebudem tu opisovať náš príbeh, spomeniem len toľko, že tieto dve trate boli zároveň súťažnými pre Európsky šampionát, ktorý sa konal v nedeľu. Na 78 km súťažili ženy a na 134 km muži.
Sobotňajší Horal, teda patril nám. Naše bielo-červené dresy mali zastúpenie na všetkých tratiach. Počasie, ktorého sme sa trocha obávali napokon vydržalo a v cieli sme sa mohli tešiť z dobrého pivka, kofoly a gulášu. Pri vyhlasovaní výsledkov sme však už drkotali zubami. Nie však od nervozity. Tentoraz nikto z nás na bedňu nevyliezol. Ale nejde o tooo…
Nedeľa, deň D. Teda detí. Tie sa naň tešili najviac. Pretek Petra Sagana dokonale ovládol Slovensko a teda aj mesto Svit. Tu sa popri dvoch veľkých maratónoch myslelo aj na deti, a to organizátor zvládol na výbornú.
Dejisko DTPS bolo na periférii trate, po ktorej sa preháňala elita jazdcov z celého sveta a tak mali diváci miestami dilemu kam sa dívať. Tu naše bielo-červené dresy opäť ovládli všetky kategórie. Boli tu Jupíci, Šmolkovia i Šmolinky, Spidermani i Transformeri, Gladiátori i Radiátori… ale už trepem. Proste všetky super deti v super nálade i napriek tomu, že dažďu opäť „viseli nohy“.
Nevyhli sme sa síce drobným zraneniam ani technickým problémom, ale v cieli boli aj tak všetci víťazi. A ako to už býva, že dobrého málo býva, na konci je zvonec a rozprávky je koniec.

M. Mondočko

Oravský letecký deň, alebo Hovnivál najväčší na svete

Rozporuplný názov neveští nič dobré. To už aký úder do hlavy musel schytať autor tohto článku? Letecký deň na Orave v spojitosti s extramentmi? Otázka znie, či je reč o zvieracích, alebo ľudských. Lietali lietadlá, či niečo iné? Alebo niekto?
Toľko otázok kvôli nejakému onému smradľavému. Tak o čo vlastne ide? Poďme na to pekne po poriadku, tak ako každé hovno má svoj príbeh a začína niekde úplne inde ako končí.
Písal sa krásny dátum 1. 7. 2017, ktorý mal priniesť rovnako krásny deň. Bol to deň konania Oravského cyklomaratónu, ktorý oslavoval už svoje 10. narodeniny. Tie predošlé sa niesli v znamení horúčav spod rovníka a všetci sme očakávali aké budú tieto. Kto všetci? No predsa my, gratulanti, z ŠK Topoľčianky.
Už pred tým ako sme sa dali do gala nám bolo nad slnko jasné, že dnes o tom slnku môžeme len snívať. Namiesto toho naše oceľové tátoše a železnú pevnú vôľu bičoval celú cestu intenzívny dážď. S tátošmi to nijak nezamávalo, čo sa o tom druhom nedá povedať. Zvlášť potom ako sme sa dozvedeli, že lialo i celú noc. Chčije a chčije.
Do očí sa nám tisli slzy šťastia pri obliekaní sviatočných rovnošiat, ani sa to opísať nedá. Aj naše karbónové a hliníkové kone erdžali nedočkavosťou, kedy už vyrazíme. Ja som mal taký zlepšovák, no zabudol som ho doma – fungel nové gumáky s SPD a šnorchel s napojením na opačnú stranu. Nechápete? Nevadí, my s Janom Downvaldom sme sa dobre pobavili. Navzdor počasiu bola nálada v tíme skvelá.
A je odštartované! Sotva som stihol dať dole pršineplášť, už sa pelotón dáva do pohybu. Stáda 25 km a strednej 43 km trati štartujú naraz a teda aj my, gratulanti. Ja po Jožovom boku, kadeti Martin s Tomášom pred nami vo VIP zóne a zbytok stáda za nami. Keďže sa jedná o relatívne krátke trasy, tak sa začína hneď po štarte z ostra. Je to riadna mela a ešte k tomu výdatne leje. Deriem sa dopredu za Jožom, ktorý má paru ako plemenný býk a trocha mi aj odskočil. No ja starý tiktak, teda taktik, sa tým neznepokojujem a idem si svoje tempo. Niekde okolo 10. kilometra ho v stúpaní dobieham. Ide bok po boku s Tomášom, ktorý to od štartu riadne odpichol. Schuti na nich zarevem: ,,Poďme Topoľčianky!!!“ Hádam sa aj zľakli, lebo som zacítil akýsi zápach. Po chvíli ich strácam v spätných zrkadlách. Trať je neskutočne rozmočená, plná bahenných rigolov a prudkých stupákov. Tu sa výrazne prejavuje technická zdatnosť jazdcov – väčšina štartového poľa tlačí bicykle hore a poniektorí i nadol. Ja si to užívam plnými dúškami od predného kolesa. Krútim a krútim do nemoty napriek tomu, že mám kolesá nabalené bahnom a radenie tiež zlyháva. Som presvedčený, že som bol v minulom živote sviňa. Alebo v tomto? V duchu si vravím: ,,Kurnik šopa, kde je ten Martin? Veď ten ide ako valec!“ A tu zrazu čo nevidím? Mám ho pred sebou. Kiež by som radšej spomenul 1000 euro. Dobieham ho na rozbahnenej lúke a dávam sa do predbiehacieho manévru. Volím celkom inú stopu ako on a mám riadne našliapnuté. Zrazu v zlomku sekundy mi je jasné, prečo tadiaľto nešiel nik predo mnou. Predné koleso sa ponára do bahna. Vidla cvaká na doraz a ja letím cez riadítka, a cvakám zubami po pristáti v sračkách na chrbte. Kompletne celý som zaborený v kravských výkaloch. No proste nádhera! Čo viac si sviňa ako ja môže priať? Všetko sa to udialo tak rýchlo, že kým som sa spamätal už sedím opäť na bicykli. Predbieham Martina dolu rozbahneným kopcom a dávam mu lekciu techniky v zjazde. Samozrejme ho pritom nezabúdam povzbudiť! Na konci zjazdu na mňa čaká ďalšie prekvapko, takmer identické ako pred chvíľou. Opäť neváham a hádžem ďalšiu tlamu cez rajdy. Tentoraz vstávam trochu ťažšie, lebo sa mi noha podlamuje. Riadne som sa drbol! Kurnik Fonzy, čo ti drbe?! Hnevám sa na seba. Však sa tu celý dokaličím! Vyliezam z bariny na krátky strmý výjazd. Hľadám na rajdoch riadiace a radiace prvky, no nedarí sa. Všetko je kompletne pokryté gučami smradľavého bahna. Nič to, ťahám ďalej. Hodil by sa nejaký brod. Dnes mám šťastie – aha, tu je! Čápem doň bicykel a zbavujem ho hrubej vrstvy bahna. Ložiská musia mať z toho veľkú radosť. No v tej chvíli mi je to fuk. Hlavné je dať sa opäť do pohybu. Obzriem sa dozadu. Martina nikde, takže som sa extra nezdržal a poďho do ďalšieho zápolenia. Samozrejme už idem menej riskantne, ba priam učebnicovo. Nesmiem už urobiť žiadnu chybu. Moja úžasná pohoda však netrvá dlho. Na 30. kilometri mám pocit ako zo zlého sna. Prajem si nech sa prebudím. Nie nespím! Je to skutočnosť! Všetkých svätých aj s rodinami spomínam pri pohľade na mäkkú prednú gumu. Nemôžem tomu uveriť. To je koniec!
Keďže už bajk medzitým dostal novú nádielku bahna, neviem si predstaviť výmenu duše. Znechutene a hromžiaci vyťahujem pumpu s maličkou nádejou, že to chvíľu vydrží. Pokračujem. Neustále kontrolujem predné koleso, ktoré stráca tlak. Volím taktiku rýchlych špurtov s ustavičným dofukovaním. Je to strašne vyčerpávajúce, ale nemám na výber. Opakovane dobieham pretekárov, ktorí ma následne obiehajú pri „pumpičkovaní“. Dávam si pozor najme v zjazdoch aby som podhustenú gumu nesekol. Medzičasom prestalo pršať a vykuklo slnko. Paráda! Fuknem ešte pred posledným zjazdom a davaj do cieľa. Kúsok pred ním míňam kolegu Paliho z krátkej, ktorý tlačí bicykel. Má podobný problém ako ja, len už nemal toľko šťastia. Alebo trpezlivosť fúkať? Letím na doraz. Nechcem predsa bežať cez cieľovú čiaru.
A som tam! Vysilený, smradľavý, ale šťastný! Záplavu endorfínov umocňuje medaila, ktorú mi na krk zavesili Oravské dievčence. Ponúkli ma syrom a vodou, tak ako každého účastníka 10. ročníka Oravského cyklomaratónu.
A čo je na tom celom najzvláštnejšie? Že som bol v cieli prvý z partie. Samozrejme aj preto, že sme krátki i strední štartovali súčasne. Neskôr som sa dozvedel, že som nebol sám s technickými problémami. Jožo zlomil prehadzovačku a posledných 5 km bežal do cieľa vedľa bicykla. Tak tomu sa povie levie srdce!
V cieli panuje úplná pohodička. Vyhráva kapela, v bufete ide všetko bleskurýchlo, proste perfektne zorganizované zázemie. Trať bola podľa mňa značená dobre. Znamením toho je aj fakt, že som nezablúdil napriek tomu, že som mal neustále plné ruky práce. Popri tom nás povzbudzovalo množstvo fanúšikov. Najviac sa mi ľúbil prejazd cez akúsi usadlosť či dvor, kde hrala hudba a ľudia skandovali z plných pľúc. Ja som sa im za to odmenil, samozrejme ako inak, kvalitným riťbergrom.
Veď vravím: ,, Oravský letecký deň, alebo hovnivál najväčší na svete.“
Vyberte si 🙂


Naše vysledy :

43 km trať :
Muži 19 – 39 rokov :
14. miesto – Michal Mondočko
Juniori 17 – 18 rokov :
9. Martin tonka

25 km trať :
Kadeti 15 – 16 rokov :
7. Tomáš Pánik
Muži od 19 rokov :
12. Jozef Drienovský
37. Štefan Díreš
51. Ján Ožvalda
60. Martin Valkovič
67. Pavol Tonka
DNS Emil Valkovič

Michal Mondočko

AUTHOR ŠKODA Bikemaratón Súľovské skaly – 3. kolo

V lone prírody Súľovských vrcholov a lúk sa opäť po roku odohralo jedno z najzaujímavejších divadiel. Nie síce také aké by sme v panenskej prírode mohli vidieť bežne, no myslím, že naozaj stálo za to.
Áno, iste už tušíte kam tým mierim. Dňa 24. 6. 2017 sa tento raj na jeden deň premenil na cyklistický raj nesúci názov AUTHOR ŠKODA Bikemaratón Súľovské skaly.
Ja ako jeden z účastníkov klubu ŠK Topoľčianky vám chcem priblížiť atmosféru tohto veľkolepého divadla.
Je skoré sobotné ráno a ja s prvými letnými lúčmi vyrážam z domu s batohom na chrbte šliapuc do pedálov. Pľúcami mi prechádza svieži vzduch a pri každom nadýchnutí ma napĺňa pozitívna energia. Mierim na miesto odletu, kde ma už čaká pilot Martin so svojou stíhačkou (rozumej automobil, nie to druhé…). Chytro nahodíme bajky a letíme. No po príjazde do centra diania v Súľove už naberáme energiu skôr z atmosféry diania, než atmosféry ako takej, pretože ručička teplomera predpovedá tropický deň. S Maťom sme sa však zhodli na tom, že i napriek tomu nebude taký hustý ako pred rokom. Vtedy bolo po dažďoch a boli to ozajstné galeje.
Teda viem to len z rozprávania. Pre mňa je tento pretek premiérou nielen miestom ale i dĺžkou trate, a tak som sa naň i zodpovedne pripravil. Ihneď po príchode som zožal pochvalu od kolegu pri pohľade na traťový profil starostlivo umiestnený na rámovej trubke môjho bicykla. Ako som neskôr zistil, v spojení s Garmin hodinkami to bolo riešenie na nezaplatenie. Ešte sme pred štartom trocha laborovali s tlakom v pneumatikách, aby som sa vyhol ich opätovnému seknutiu a poďho na štart. Ja o 9:00 a Martin po mne, keďže išiel 60 km.
Na 84 km nás štartovalo asi 140 pretekárov, no výnimočne i po štarte som nemal pocit tlačenice. Myslím, že každý si dobre uvedomoval dĺžku trate a rozloženie svojich síl. Hneď na úvod nás privítal výživný výšľap, kde sa štartové pole značne natiahlo. Tam som naposledy videl špicu pretekárov. Ja som štartoval niekde v strede, a tak nejako som sa i držal. Snažil som sa nájsť si svoje tempo, no ono sa to ľahko povie, ale už ťažšie dodržuje. Človeka to podvedome ženie vpred. Darmo si vravím, že idem na výlet. Aj špekačky mám vo vrecku. Oni, tí vlci, mi ich chcú zjesť, tak sa im snažím uniknúť. Ako čierna ovca takticky prezliekam kožuch a splývam s davom. Raz ťahám s jednou svorkou, potom s inou… Užívam si ťažko vydreté zjazdy, pri ktorých sa mi najlepšie darí poskočiť v poradí i napriek tomu, že nie je moc miesta na predbiehanie. Na lúkach a cestách sa to dá, no single sú single, ako to z názvu vyplýva.
Trať je suchá, len sem tam nejaká mláka. Zjazdy rýchle, výšľapy sú miestami poriadne stojky a posledné kilometre sú pre mňa doslova boj o prežitie. Od poslednej občerstvovačky, to proste nejde. Ostáva mi posledných 8 km do cieľa. Tu stretávam chalana, ktorý má problémy s kŕčmi (mimochodom takých bolo mnoho), a tak ideme spolu. V poslednom stúpaní mi však mizne z dohľadu. Nech sa deje čo sa deje, nezosadám z bicykla a silou vôle krútim na vrchol. Tam ma fantasticky povzbudzuje jeden z komisárov, za čo ho chválim, lebo vraj takto emotívne povzbudzuje každého súťažiaceho.
Do cieľa mi zostáva posledný 2 km dlhý zjazd, ktorý idem trochu riskantne, ale ani nie tak voči turistom čo odskakujú z chodníka ako skôr pre pneumatiky môjho bajku. A som tam! Zničený, ale živý, a okrem hlavy vcelku zdravý. Rozhliadam sa, či neuvidím niekoho z našich a po chvíli sa ocitám pri umývarke bicyklov. Lejem na seba i bicykel striedavo prúd ľadovej vody a užívam si to. A čo nevidím? Prázdna guma. Opäť predná ako naposledy. Tak to som teda so šťastím došiel do cieľa.
Neskôr stretávam kolegov z klubu, ktorí sú už umytí, najedení i napití ako obvykle. Čím to je? Priznám sa, že počas jazdy som na nich myslel. Ako si už vegetia, a ja somár, sa dám vždy na ten najťažší boj.
Ale ako sa vraví: ,,Čo ťa nezabije, to ťa posilní.“ Som presvedčený o tom, že toto príslovie je pravdivé. Podstatné je, aby mal človek dobrý pocit z toho čo robí a ostatné už príde samo. Ja za seba môžem povedať, že som si to užil naozaj naplno a nadoraz. A čo ostatní chlapci z ŠK Topoľčianky? Úsmevy, úsmevy, ach tie úsmevy…
Ďakujeme organizátorom z SCK CYKLO TOUR Súľov a Škodovke za ďalšiu nezabudnuteľnú, a kvalitnú akciu ako to už u nich býva zvykom.

Naše výsledky:

84 km
muži do 39 r.
Michal Mondočko – 40. miesto

60 km
muži 40 – 49 r.
Martin Laktiš – 11. miesto

35 km
juniori do 18 r.
Martin Tonka – 6. miesto

muži 40 – 49 r.
Peter Haspra – 95. miesto
Pavol Tonka – 99. miesto

19 km
chlapci do 14 rokov
Adrián Ondrejka – 6. miesto

juniori 15 – 18 rokov
Tomáš Pánik – 4. miesto
Timotej Bugár – 10. miesto

muži 30 – 39 rokov
Jozef Drienovský – 3. miesto

muži 60 rokov a viac
Ožvalda Ján – 7. miesto

muži bez rozdielu veku s hmotnosťou nad 100 kg
Štefan Díreš – 3. miesto

M. Mondočko

6. kolo DTPS Kežmarok

V nedeľu 18.6. sa konal pretek Detskej tour Petra Sagana v Kežmarku, kde si naše deti prešli trasu okolo Kežmarského zámku.
Trať bola pomerne náročná a viedla po starodávnych kamenných kockách na námestí, a trávnatom povrchu v parku. Panovalo nepriaznivé počasie. Fúkal studený vietor a dažďu viseli nohy, no na šťastie nespŕchlo. Štartom prešlo z ŠK Topoľčianky 10 pretekárov od tých naj najmenších až po najstarších kádrov. Pretekári zabojovali nielen so súpermi, ale aj s počasím a vybojovali tak ďalšie bodíky do celkového hodnotenia. Timovi Laktišovi počasie vôbec neprekážalo a získal krásne druhé miesto. Gratulujeme! Šťastena pri ňom stála aj v tombole, kde tiež získal cenu.
Keďže sa nám blíži koniec školského roka a začínajú prázdniny, aj DTPS sa nám poberie oddychovať na celý mesiac. Vidíme sa 13. augusta vo Svite!

Výsledky:
Baby chlapci: Tomáško Stano
Mikro chlapci: Jakubko Stano 25. miesto
Mili chlapci: Martinko Stano 20. miesto
Mini dievčatá: Anetka Godorová 16. miesto
Mini chlapci: Miško Mondočko 16. miesto
Mladšie žiačky : Hanka Ferejová 10.miesto a Ivka Tencerová 12. miesto
Mladší žiaci: Matejko Tencer 22. miesto
Starší žiaci: Mário Jančo 5. miesto a Timotej Laktiš 2. miesto

ŠKODA Dohňany Púchov Trophy 2017

Dňa 3. 6. 2017 sa neveľká skupinka z klubu ŠK Topoľčianky vydala na závod 2. kola série Škoda Bike Open Tour do obce Dohňany pri Púchove.

Tentoraz pre nás členovia klubu CK EPIC Dohňany pripravili lahôdku v podobe maratónu, ktorý sa konal v tom istom regióne ako známy Marikovský maratón.
Vďaka jeho tradícií bola latka nastavená vysoko. Poďme sa teda pozrieť ako sa s tým popasovali členovia CK EPIC Dohňany, ktorí nie sú žiadni zelenáči a s podobnými akciami majú bohaté skúsenosti, ako aj cyklisti z Topoľčianok.

Bol krásny slnečný deň a teplota už okolo 9. hodiny naznačovala, že bude tropický. Hneď po zaparkovaní sme bežali na registráciu, lebo sme prišli len tak tak. Zázemie bolo veľkolepé ako sa na škodovácke akcie patrí. Všade vôkol panoval organizovaný chaos a frmol ako v mravenisku. Vo vzduchu sa okrem vôní z bufetov vznášali malé i veľké lietajúce predmety. Jeden z nich dokonca niesol živých pozemšťanov.

Dali sme sa do gala, a my, starí vlci, ako prví postavili na štart najdlhšej 55 km trati. Ostatní prišli na rad neskôr. Nálada bola perfektná, počasie ešte viac, tak poďme na to! Martinove pokyny zneli jasne: ,,Hlavne to neprepáliť hneď na začiatku.“

Sotva to dopovedal, už ho aj nebolo. Ako správny parťák som sa ho držal ako kliešť, no vedel som, že to nebude na dlho. Neviem ako to tento človek robí. Začína vždy naplno a postupne zrýchľuje. Ja som si tiež nastavil svoje tempo a držal plyn. Keďže sme štartovali dosť vzadu, stále bolo koho obiehať. Išlo sa mi báječne až do chvíle, keď som v zjazde narazil na kameň a prerazil gumu.
,,No paráda a je po závode!“ Zahromžil som a znechutene začal s opravou. Tak ma to nasralo, že mi výmena novej duše trvala celú večnosť. Keď som skončil, všade panovalo úplné ticho. ,,No, čo už? Aspoň sa povozím.“ Pomyslím si pri ležérnom šliapnutí do pedálov. Ako si tak hopkám, zrazu predo mnou cyklista. Aha ďalší a ďalší. Nálada sa zlepšuje, všetkých zdravím a povzbudzujem. Toto je ono, toto ma baví!

Som opäť v závode! Viem, že už nejde o nič, ale ten pocit ma ženie vpred. Idem ako víchor (aj keď som len zablokovaný prievan). Užívam si prekrásne lúčne výhľady a ešte lepšie singláče, ktoré spoznávam z Marikovských maratónov. Je ich tu požehnane a sú úžasné. Sem tam ma niekto zbrzdí, to je daň za moje opozdenie. Ale nevadí, trpezlivo vyčkávam a pretekári sa mi postupne sami uhýbajú. Takýchto gest som zažil fakt dosť, začo im všetkým patrí moja vďaka. A o tom to je, to je ten duch fair play.

Dostávam sa do cieľa, kde stretávam ako prvého z našej výpravy terminátora Martina Laktiša, ktorý to dotiahol na krásne 6. miesto podobne ako mladá puška Martin Tonka, ktorý vo svojej kategórii skončil piaty. I ostatní sú už v cieli. Niektorí spokojní, iní menej. Najlepšie zajazdil náš mladý talent Tomáš Pánik, ktorý sa ako jediný postavil na bedňu. Parádne 3. miesto je preňho úspechom a motiváciou. Gratulujeme.

Čo dodať na záver?
Snáď len v krátkosti pochváliť organizátorov za skvelú premiéru, naše mladé pušky za skvelý výkon a naše kone, že nás i napriek drobným zaváhaniam napokon doniesli do cieľa.

naše výsledky:

Trať 16km :
– Kadeti:
3. Tomáš Pánik
21. Samuel Švec

– Muži 17 a viac:
47. Štefan Díreš
48. Martin Švec

– Tímy:
8. Samuel Švec a Martin Švec

Trať 40km:
– Muži 19 – 39:
34. Jozef Drienovský
– Juniori 17 – 18:
5. Martin Tonka

Trať 55km:
– Muži 19 – 39:
41. Michal Mondočko
– Muži 40 – 49:
6. Martin Laktiš

M. Mondočko

Horská cykločasovka 2017

Dňa 27. 5. 2017 sa konal v poradí už piaty ročník Horskej cykločasovky v Machulinciach.
Táto akcia vyznávačov horskej cyklistiky tradične prilákala mnoho cyklistov z blízkeho okolia i
vzdialenejších kútov Slovenska.

Medzi tých najbližších, bez ktorých si túto udalosť snáď nik nevie predstaviť patria práve cyklisti z ŠK Topoľčianky.

Tento ročník bol príznačný hlavne v tom, že ho absolvovalo mnoho nových členov klubu.
Ďalšou novinkou bola drobná zmena trate, ktorá bola oproti minulým štyrom ročníkom o čosi dlhšia. Obe varianty – 16 km i 34 km sa predĺžili o cca 1,4 km, pri čom dlhšia z nich podstúpila plastickú operáciu.
Pýtate sa akú?
Organizátori ju jemne sťažili pomerne náročným výšľapom zvaným Stoky, ktorý je síce kratší, ale za tovýživný. Ten potrápil všetkých súťažiacich a málokto ho dal na vrchol v pedáloch. Za túto vložku chcem organizátorov pochváliť, ale to je len môj subjektívny názor, lebo viac asi bude tých opačných. Okrem toho aj spomínané predĺženie trate (poza Benát) je prínosom. Jedná sa o úsek, ktorý síce nie je až taký rýchly, ale je o to zaujímavejší, a povedal by som – prírodnejší.

Keďže už dlhšiu dobu panovalo krásne slnečné počasie, trať bola suchšia ako obvykle, ale na jej povestnú tvrdosť to vplyv nemalo. Smerom hore kolesá preklzovali.
A nadol?
Rock&roll ako vyšitý. Zuby cvakali, kĺby praskali, proste toto je naša cykločasovka akú poznáme!

Záverom sa chcem v mene ŠK Topoľčianky poďakovať organizátorom z CK Machulince za ďalšiu skvelú akciu, a tešíme sa na ďalší ročník 2018.

Dovidenia!

P.S. prikladám výsledky členov klubu ŠK Topoľčianky

Trať 34 km

muži do 18 rokov
Ondrejka Adrián – 2. miesto

muži 19 – 39 rokov
Mondočko Michal st. – 9. miesto
Drienovský Jozef – 11. miesto

muži 40 – 49 rokov
Laktiš Martin – 2. miesto

Trať 16 km

muži do 39 rokov
Bugár Timotej – 1. miesto
Števula Matúš – 7. miesto
Tencer Andrej – 8. miesto
Valkovič Martin – 12. miesto
Kukučka Kristián – 15. miesto
Švec Samuel – 16. miesto
Díreš Štefan – 17. miesto
Mondočko Michal – 18. miesto
Beňovič Matúš – 20. miesto
Beňovič Miroslav – 25. miesto
Ondrejka Tadeáš – 32. miesto

muži – 40 a viac rokov
Haspra Peter – 5. miesto
Valkovič Emil – 10. miesto
Švec Martin – 11. miesto
O6valda Ján – 14. miesto

ženy do 39 rokov
Gduľová Monika – 6. miesto

ženy 40 a viac rokov
Tencerová Miriam – 2. miesto

autor: M. Mondočko

Viacej fotiek je v archíve

XCO Drozdovo 2017 aj s cyklistickou elitou

Máme za sebou 4. kolo Slovenského pohára v XCO, ktoré sa konalo 14. 5. 2017 v športovom ski areáli Drozdovo. V poradí 2. ročník tohto podujatia bol významný najmä v tom, že sa potvrdila jeho avizovaná medzinárodná účasť.

Preteku sa zúčastnili slovenskí reprezentanti, ale i závodníci zo susedných krajín – Česka, Maďarska,IMG_0273 Poľska, Ukrajiny a Rumunska. I preto sa dá hovoriť o historicky najúspešnejšom podujatí, ktoré organizoval ŠK Topoľčianky počas svojej krátkej existencie.

Samotný pretek pozostával z viacerých kategórií. Pozornosť by som však upriamil na tú hlavnú – Muži ELITE a U23 ktorá bola vrcholom podujatia.
Tu sa na prvej priečke umiestnil pretekár z Maďarska Márton Dina (Nella Trek SE). Za ním skončil jeho krajan Attila Valter (Cube – Csomor), ktorý zvádzal boj na ostrie noža s našim reprezentantom Martinom Haringom (Dukla Banská Bystrica), ktorému sa napokon ušla tretia priečka.

Image00789Toto podujatie si nenechali ujsť hlavne tí mladší členovia klubu ŠK Topoľčianky a dali sa do zápolenia s nástrahami trate. Zdanlivá výhoda zázemia sa však v tvrdej konkurencii rozplynula ako ranná hmla a mladí pretekári sa ocitli tvárou v tvár tvrdej realite. Museli tak siahnuť až na dno svojich síl a schopností aby sa nenechali zahanbiť na domácej pôde. Napriek tomuto tlaku a skutočnosti, že na tréning nebolo dostatok času bojovali statočne, a v štartovom poli sa nestratili.

A ako to vlastne celé dopadlo?Image00004
Ako iste všetci viete, úspech každého podujatia takéhoto formátu je závislý od mnohých faktorov. Nestačí na to len kvalitná trať, či dobrý bufet. Všetci sme sa obávali nepriaznivej predpovede počasia. Tá sa napokon nenaplnila, a tak sme sa tešili z krásneho slnečného dňa. Trať bola až na pár úsekov prevažne suchá, takže sa jazdilo naozaj na doraz. Ale o tom by vám najlepšie vedeli porozprávať samotní pretekári. Ja som sa v cieli a pri umývaní bicyklov stretol so samými usmiatymi tvárami, a to vraví za všetko.
Záverom sa chcem poďakovať všetkým súťažiacim, divákom, organizačnému výboru SZC, sponzorom a všetkým čo prispeli k naplneniu tohto diela.

Myslím, že máme za sebou ďalšiu vydarenú akciu v podaní ŠK Topoľčianky a verím, že sa vám u nás páčilo a prídete znova.

Ďakujeme

S pozdravom ŠK Topoľčianky

VÝSLEDKY:

Mini chlapci:
17. – Michal Mondočko

Mini dievčatá:
DNS – Petra Minárová

Mladší žiaci:
19. – Michal Minár
33. – Alex Švec
34. – Matúš Beňovič

Starší žiaci:
10. – Timotej Laktiš
14. – Mário Jančo
20. – Adrián Ondrejka

Kadeti:
15. – Tomáš Pánik

Juniori:
18. – Martin Tonka
22. Timotej Bugár

Open:
3. – Peter Bratko
9. Michal Mondočko

Masters B:
DNF – Martin Laktiš

autor: Michal Mondočko

Image00009Image00011Image00053Image00047Image00006Image00239Image00283IMG_0084Image00002Image00003IMG_20170513_095722IMG_0268IMG_0263

XCO Turčianske Teplice, alebo zabudnuté lyže

1. kolo Slovenského pohára v XCO sa konalo v Turčianskych Tepliciach. Názov mestečka je síce príjemne hrejivý, no realita dňa bola úplne iná.

Ale pekne po poriadku.
Dňa 23. 4. 2017 sme sa niekoľkočlenná skupina ŠK Topoľčianky vybrali na tento pre nás už tradičný pretek. Počasie vyzeralo spočiatku dobre a tak sme sa vybrali bojovať. Vtedy ešte nič netušiaci sme sa tešili na prekrásny deň.IMG_20170423_084115 Cestou sa však počasie zhoršilo natoľko, že sme nadobúdali zvláštny pocit – nezabudli sme na niečo? Sú to snehové reťaze, či lyže?
Všetci svorne sme dúfali, že po príjazde na miesto tá snehová metelica prejde. Ona aj prešla, ale len na chvíľu. Nuž čo už? Prišli sme predsa bojovať, či nie? Tak poďme!unnamed
Dali sme sa do zahrievania skrehnutých kĺbov a stuhnutých svalov. Zaujímavé je, že organizátor kvôli nepriaznivému počasiu síce zrušil technické previerky, no ostatný harmonogram nijak neupravil. Výsledok? Deti tak museli čakať v tom nečase 2 hodiny na svoj pretek. Jazdili sme do bezvedomia. Silný vietor bičoval ich premrznuté tváre a stuhnuté ruky už nevládali držať riadítka. Bolo to nekonečné čakanie ako na popravu. I nám dospelým bola riadna zima. Niektorí to riešili posedávaním v naštartovaných autách. No proste hrôza.
Na štart tak prišli deti celé premrznuté v nie príliš dobrej nálade. Musím však povedať, že po hvizde píšťalky to nechali všetko za sebou a zo všetkých síl sa vrhli do boja. A že to bol boj ozajstný, to pochopí len ten čo tam bol. unnamed (6)
V tento deň boli víťazmi všetci. Nielen tí v cieli, ale všetci, čo sa postavili na štart a dávam pred nimi prilbu dole.

„Vieš čo je najväčšie pozitívum dnešného preteku?“ Pýta sa v cieli trénerka malej Peťky.
No predsa, že už horšie nebude, určite nebude…

Ale ako sa vraví: „ Čo ťa nezabije, to ťa posilní, alebo – Koniec dobrý, všetko dobré.“
Napokon každého hrial dobrý pocit z víťazstva samého nad sebou a to je to podstatné prečo to má všetko zmysel.

IMG_20170423_144846

Naše výsledky:

Mini chlapci:
16. miesto – Michal Mondočko
DNF – Martin Stano

Mini dievčatá:
11. miesto – Petra Minárová

Mladší žiaci:
11. miesto – Michal Minár

Starší žiaci:
12. miesto – Timotej Laktiš
20. miesto – Adrián Ondrejka

Kadeti:
20. miesto – Tomáš Pánik

Masters B:
6. miesto – Martin Laktiš

autor: Michal Mondočko

unnamed (3)P1100872P1100870P1100878

P1100885unnamed (7)unnamed (8)