Oravský letecký deň, alebo Hovnivál najväčší na svete

Rozporuplný názov neveští nič dobré. To už aký úder do hlavy musel schytať autor tohto článku? Letecký deň na Orave v spojitosti s extramentmi? Otázka znie, či je reč o zvieracích, alebo ľudských. Lietali lietadlá, či niečo iné? Alebo niekto?
Toľko otázok kvôli nejakému onému smradľavému. Tak o čo vlastne ide? Poďme na to pekne po poriadku, tak ako každé hovno má svoj príbeh a začína niekde úplne inde ako končí.
Písal sa krásny dátum 1. 7. 2017, ktorý mal priniesť rovnako krásny deň. Bol to deň konania Oravského cyklomaratónu, ktorý oslavoval už svoje 10. narodeniny. Tie predošlé sa niesli v znamení horúčav spod rovníka a všetci sme očakávali aké budú tieto. Kto všetci? No predsa my, gratulanti, z ŠK Topoľčianky.
Už pred tým ako sme sa dali do gala nám bolo nad slnko jasné, že dnes o tom slnku môžeme len snívať. Namiesto toho naše oceľové tátoše a železnú pevnú vôľu bičoval celú cestu intenzívny dážď. S tátošmi to nijak nezamávalo, čo sa o tom druhom nedá povedať. Zvlášť potom ako sme sa dozvedeli, že lialo i celú noc. Chčije a chčije.
Do očí sa nám tisli slzy šťastia pri obliekaní sviatočných rovnošiat, ani sa to opísať nedá. Aj naše karbónové a hliníkové kone erdžali nedočkavosťou, kedy už vyrazíme. Ja som mal taký zlepšovák, no zabudol som ho doma – fungel nové gumáky s SPD a šnorchel s napojením na opačnú stranu. Nechápete? Nevadí, my s Janom Downvaldom sme sa dobre pobavili. Navzdor počasiu bola nálada v tíme skvelá.
A je odštartované! Sotva som stihol dať dole pršineplášť, už sa pelotón dáva do pohybu. Stáda 25 km a strednej 43 km trati štartujú naraz a teda aj my, gratulanti. Ja po Jožovom boku, kadeti Martin s Tomášom pred nami vo VIP zóne a zbytok stáda za nami. Keďže sa jedná o relatívne krátke trasy, tak sa začína hneď po štarte z ostra. Je to riadna mela a ešte k tomu výdatne leje. Deriem sa dopredu za Jožom, ktorý má paru ako plemenný býk a trocha mi aj odskočil. No ja starý tiktak, teda taktik, sa tým neznepokojujem a idem si svoje tempo. Niekde okolo 10. kilometra ho v stúpaní dobieham. Ide bok po boku s Tomášom, ktorý to od štartu riadne odpichol. Schuti na nich zarevem: ,,Poďme Topoľčianky!!!“ Hádam sa aj zľakli, lebo som zacítil akýsi zápach. Po chvíli ich strácam v spätných zrkadlách. Trať je neskutočne rozmočená, plná bahenných rigolov a prudkých stupákov. Tu sa výrazne prejavuje technická zdatnosť jazdcov – väčšina štartového poľa tlačí bicykle hore a poniektorí i nadol. Ja si to užívam plnými dúškami od predného kolesa. Krútim a krútim do nemoty napriek tomu, že mám kolesá nabalené bahnom a radenie tiež zlyháva. Som presvedčený, že som bol v minulom živote sviňa. Alebo v tomto? V duchu si vravím: ,,Kurnik šopa, kde je ten Martin? Veď ten ide ako valec!“ A tu zrazu čo nevidím? Mám ho pred sebou. Kiež by som radšej spomenul 1000 euro. Dobieham ho na rozbahnenej lúke a dávam sa do predbiehacieho manévru. Volím celkom inú stopu ako on a mám riadne našliapnuté. Zrazu v zlomku sekundy mi je jasné, prečo tadiaľto nešiel nik predo mnou. Predné koleso sa ponára do bahna. Vidla cvaká na doraz a ja letím cez riadítka, a cvakám zubami po pristáti v sračkách na chrbte. Kompletne celý som zaborený v kravských výkaloch. No proste nádhera! Čo viac si sviňa ako ja môže priať? Všetko sa to udialo tak rýchlo, že kým som sa spamätal už sedím opäť na bicykli. Predbieham Martina dolu rozbahneným kopcom a dávam mu lekciu techniky v zjazde. Samozrejme ho pritom nezabúdam povzbudiť! Na konci zjazdu na mňa čaká ďalšie prekvapko, takmer identické ako pred chvíľou. Opäť neváham a hádžem ďalšiu tlamu cez rajdy. Tentoraz vstávam trochu ťažšie, lebo sa mi noha podlamuje. Riadne som sa drbol! Kurnik Fonzy, čo ti drbe?! Hnevám sa na seba. Však sa tu celý dokaličím! Vyliezam z bariny na krátky strmý výjazd. Hľadám na rajdoch riadiace a radiace prvky, no nedarí sa. Všetko je kompletne pokryté gučami smradľavého bahna. Nič to, ťahám ďalej. Hodil by sa nejaký brod. Dnes mám šťastie – aha, tu je! Čápem doň bicykel a zbavujem ho hrubej vrstvy bahna. Ložiská musia mať z toho veľkú radosť. No v tej chvíli mi je to fuk. Hlavné je dať sa opäť do pohybu. Obzriem sa dozadu. Martina nikde, takže som sa extra nezdržal a poďho do ďalšieho zápolenia. Samozrejme už idem menej riskantne, ba priam učebnicovo. Nesmiem už urobiť žiadnu chybu. Moja úžasná pohoda však netrvá dlho. Na 30. kilometri mám pocit ako zo zlého sna. Prajem si nech sa prebudím. Nie nespím! Je to skutočnosť! Všetkých svätých aj s rodinami spomínam pri pohľade na mäkkú prednú gumu. Nemôžem tomu uveriť. To je koniec!
Keďže už bajk medzitým dostal novú nádielku bahna, neviem si predstaviť výmenu duše. Znechutene a hromžiaci vyťahujem pumpu s maličkou nádejou, že to chvíľu vydrží. Pokračujem. Neustále kontrolujem predné koleso, ktoré stráca tlak. Volím taktiku rýchlych špurtov s ustavičným dofukovaním. Je to strašne vyčerpávajúce, ale nemám na výber. Opakovane dobieham pretekárov, ktorí ma následne obiehajú pri „pumpičkovaní“. Dávam si pozor najme v zjazdoch aby som podhustenú gumu nesekol. Medzičasom prestalo pršať a vykuklo slnko. Paráda! Fuknem ešte pred posledným zjazdom a davaj do cieľa. Kúsok pred ním míňam kolegu Paliho z krátkej, ktorý tlačí bicykel. Má podobný problém ako ja, len už nemal toľko šťastia. Alebo trpezlivosť fúkať? Letím na doraz. Nechcem predsa bežať cez cieľovú čiaru.
A som tam! Vysilený, smradľavý, ale šťastný! Záplavu endorfínov umocňuje medaila, ktorú mi na krk zavesili Oravské dievčence. Ponúkli ma syrom a vodou, tak ako každého účastníka 10. ročníka Oravského cyklomaratónu.
A čo je na tom celom najzvláštnejšie? Že som bol v cieli prvý z partie. Samozrejme aj preto, že sme krátki i strední štartovali súčasne. Neskôr som sa dozvedel, že som nebol sám s technickými problémami. Jožo zlomil prehadzovačku a posledných 5 km bežal do cieľa vedľa bicykla. Tak tomu sa povie levie srdce!
V cieli panuje úplná pohodička. Vyhráva kapela, v bufete ide všetko bleskurýchlo, proste perfektne zorganizované zázemie. Trať bola podľa mňa značená dobre. Znamením toho je aj fakt, že som nezablúdil napriek tomu, že som mal neustále plné ruky práce. Popri tom nás povzbudzovalo množstvo fanúšikov. Najviac sa mi ľúbil prejazd cez akúsi usadlosť či dvor, kde hrala hudba a ľudia skandovali z plných pľúc. Ja som sa im za to odmenil, samozrejme ako inak, kvalitným riťbergrom.
Veď vravím: ,, Oravský letecký deň, alebo hovnivál najväčší na svete.“
Vyberte si 🙂


Naše vysledy :

43 km trať :
Muži 19 – 39 rokov :
14. miesto – Michal Mondočko
Juniori 17 – 18 rokov :
9. Martin tonka

25 km trať :
Kadeti 15 – 16 rokov :
7. Tomáš Pánik
Muži od 19 rokov :
12. Jozef Drienovský
37. Štefan Díreš
51. Ján Ožvalda
60. Martin Valkovič
67. Pavol Tonka
DNS Emil Valkovič

Michal Mondočko