Dňa 3. 6. 2017 sa neveľká skupinka z klubu ŠK Topoľčianky vydala na závod 2. kola série Škoda Bike Open Tour do obce Dohňany pri Púchove.

Tentoraz pre nás členovia klubu CK EPIC Dohňany pripravili lahôdku v podobe maratónu, ktorý sa konal v tom istom regióne ako známy Marikovský maratón.
Vďaka jeho tradícií bola latka nastavená vysoko. Poďme sa teda pozrieť ako sa s tým popasovali členovia CK EPIC Dohňany, ktorí nie sú žiadni zelenáči a s podobnými akciami majú bohaté skúsenosti, ako aj cyklisti z Topoľčianok.

Bol krásny slnečný deň a teplota už okolo 9. hodiny naznačovala, že bude tropický. Hneď po zaparkovaní sme bežali na registráciu, lebo sme prišli len tak tak. Zázemie bolo veľkolepé ako sa na škodovácke akcie patrí. Všade vôkol panoval organizovaný chaos a frmol ako v mravenisku. Vo vzduchu sa okrem vôní z bufetov vznášali malé i veľké lietajúce predmety. Jeden z nich dokonca niesol živých pozemšťanov.

Dali sme sa do gala, a my, starí vlci, ako prví postavili na štart najdlhšej 55 km trati. Ostatní prišli na rad neskôr. Nálada bola perfektná, počasie ešte viac, tak poďme na to! Martinove pokyny zneli jasne: ,,Hlavne to neprepáliť hneď na začiatku.“

Sotva to dopovedal, už ho aj nebolo. Ako správny parťák som sa ho držal ako kliešť, no vedel som, že to nebude na dlho. Neviem ako to tento človek robí. Začína vždy naplno a postupne zrýchľuje. Ja som si tiež nastavil svoje tempo a držal plyn. Keďže sme štartovali dosť vzadu, stále bolo koho obiehať. Išlo sa mi báječne až do chvíle, keď som v zjazde narazil na kameň a prerazil gumu.
,,No paráda a je po závode!“ Zahromžil som a znechutene začal s opravou. Tak ma to nasralo, že mi výmena novej duše trvala celú večnosť. Keď som skončil, všade panovalo úplné ticho. ,,No, čo už? Aspoň sa povozím.“ Pomyslím si pri ležérnom šliapnutí do pedálov. Ako si tak hopkám, zrazu predo mnou cyklista. Aha ďalší a ďalší. Nálada sa zlepšuje, všetkých zdravím a povzbudzujem. Toto je ono, toto ma baví!

Som opäť v závode! Viem, že už nejde o nič, ale ten pocit ma ženie vpred. Idem ako víchor (aj keď som len zablokovaný prievan). Užívam si prekrásne lúčne výhľady a ešte lepšie singláče, ktoré spoznávam z Marikovských maratónov. Je ich tu požehnane a sú úžasné. Sem tam ma niekto zbrzdí, to je daň za moje opozdenie. Ale nevadí, trpezlivo vyčkávam a pretekári sa mi postupne sami uhýbajú. Takýchto gest som zažil fakt dosť, začo im všetkým patrí moja vďaka. A o tom to je, to je ten duch fair play.

Dostávam sa do cieľa, kde stretávam ako prvého z našej výpravy terminátora Martina Laktiša, ktorý to dotiahol na krásne 6. miesto podobne ako mladá puška Martin Tonka, ktorý vo svojej kategórii skončil piaty. I ostatní sú už v cieli. Niektorí spokojní, iní menej. Najlepšie zajazdil náš mladý talent Tomáš Pánik, ktorý sa ako jediný postavil na bedňu. Parádne 3. miesto je preňho úspechom a motiváciou. Gratulujeme.

Čo dodať na záver?
Snáď len v krátkosti pochváliť organizátorov za skvelú premiéru, naše mladé pušky za skvelý výkon a naše kone, že nás i napriek drobným zaváhaniam napokon doniesli do cieľa.

naše výsledky:

Trať 16km :
– Kadeti:
3. Tomáš Pánik
21. Samuel Švec

– Muži 17 a viac:
47. Štefan Díreš
48. Martin Švec

– Tímy:
8. Samuel Švec a Martin Švec

Trať 40km:
– Muži 19 – 39:
34. Jozef Drienovský
– Juniori 17 – 18:
5. Martin Tonka

Trať 55km:
– Muži 19 – 39:
41. Michal Mondočko
– Muži 40 – 49:
6. Martin Laktiš

M. Mondočko