Prvú októbrovú nedeľu sa vydala 11 členná skupina na cyklovýlet do Starohorských vrchov. Naša trasa začínala z lyžiarskeho strediska na Šachtičkách a pokračovala lesnými cestami a lúkami na Donovaly. Z Donovál sme pokračovali do Kališťa, kde sme mohli vidieť pozostatky obce, ktorú fašisti v marci r. 1945 vypálili. Z Kališťa viedla naša cesta nekonečným kopcom na Šachtičky, kde sa náš cyklovýlet skončil. Neveríte ? Tak sa na to pozrite.

Autor: Peter Haspra  

[print_gllr id=1789]

POSLEDNÝ PRETEK SEZÓNY A BASTA

Poznáte to, umyjete si auto a začne pršať! To sú Murphyho zákony, ktoré neovplyvníte. To platí aj o finále cyklistického preteku MTB XCO 2015, ktorý sa konal v sobotu v známom prostredí UDIČA PROSNÉ. Kvalitne pripravené trate, na ktorých si dali záležať autori Mišo, Dano a Jaro, boli pripravené na meranie síl, všetkých vekových kategórii. Boli!  Vytrvalý dážď ich zmenil na nepoznanie, skôr by sme ich mohli zaradiť do kategórie motocyklových ENDURO. O posledný pretek sezóny bol obrovský záujem a to vo všetkých vekových kategóriách. To naozaj niečo naznačuje. My tomu fandíme. Finále pretekov MTB XCO 2015 bolo skutočnou čerešničkou na torte. Slovenský cyklistický zväz si nechal „adut“ (tromf) v rukáve a usporiadal  „TO NAJLEPŠIE NA ZÁVER“. Nedá sa inak, len tomu zatlieskať.

PREHRAL SÚBOJ S BÝVALÝM MAJSTROM SVETA.

O tom, že po slovenských svahoch sa preháňa legenda Slovenského cyklokrosu Ondrej GLAJZA, ktorý je právom považovaný za priekopníka tohto „druhu“ športu. Bol prvým cyklistickým pretekárom, ktorý priniesol do cyklokrosu progres. Jeho skákanie cyklokrosových prekážok boli hitom všetkých pretekov. Dnes je hitom skákanie schodov v smere jazdy pretekára, ktoré mu tvoria prekážku. Na posledných pretekoch sezóny,  dvíhal divákov zo sedadiel najmä súboj Martina LAKTIŠA a už spomenutého Ondreja GLAJZU. Dlhé dve kolá bol na tom lepšie Martin LAKTIŠ v bielo-červenom drese ŠK Topoľčianky, ktorý skončil na bedni a jej treťom stupienku. Po prechode cieľovou páskou, prijímal od svojich kolegov gratulácie a nechápavo krútil hlavou „dve kolá som bol na druhom mieste,  dve kolá, v tom treťom to už nebolo ono“.  O tom, že to bol heroický výkon „šéfa“ cyklistiky v Topoľčiankach, nebudem nikoho presviedčať, tá trať „vyškolila“ všetkých.

… aj keď si myslíte, že píšem v trochu tendenčne v prospech klubu, presvedčím vás, že tomu tak nie je. Chcete príklad? Máte ho mať. Na trati sa vo dvoch rôznych kategóriách stretli „borci“ z jedného klubu. Martin LAKTIŠ a Jozef MONDOČKO – ŠK Topoľčianky, Tí predviedli nevídaný boj o metre na trati. Súboj  dvoch rytierov cyklistického terénu,  „dvíhal“ fanúšikov zo sedadiel. Súboj na ostrie noža v ktorom si nedarovali ani centimeter trate. Možno „tam“ treba hľadať príčinu, prečo to už v treťom kole nebolo ono…  

MOLITANOVÉ STROMY

… „tam nechoď, je tam nebezpečný úsek“,  upozornenie, ktoré  adresoval Miško MINÁR Nikolasovi FAJTÁKOVI, malo zmysel.  Skutočne?  Keď je tak, poďme sa nato pozrieť. Nič nebezpečné z pohľadu dospelého človeka. Z pohľadu desať ročného „človiečika“ určite áno.  Pre vekovú kategóriu MINI celkom určite, a dovolím si tvrdiť, že niektorí sa stretli s takýmto niečím po prvý krát. Najmä „baby“ tam ronili slzy až sa „zdvihla“  hladina potôčika a bolo ich neúrekom. Prešiel som si trať, ktorá za predpokladu ďalšieho dažďa, by bola oveľa náročnejšia, našťastie, nebesá boli na jednej vlnovej dĺžke spolu s organizátorom podujatia.  Trať bola pre všetkých rovnako ťažká, a veľmi dobre zabezpečená. V nebezpečných zjazdoch boli stromy obkrútené molitanom, ktorý splnil svoje „poslanie“. Nakoniec aj lavičky,  ktoré boli prechodom cez „potôčik“ boli pokryté kobercami, na týchto úsekoch nikto neutrpel, žiaden úraz.

BOLENIE BRUCHA, ROZTRHNUTÁ REŤAZ

Miško a Nikolas sú spolujazdci v jednej vekovej kategórie, nie je div, že spolu absolvovali,  a to dokonca dva krát „zahrievací“ okruh, ktorý na nich čakal v kategórii MINI. Na Nikolasovi bolo badať určitú nervozitu. Bolo to vinou toho, že v zahrievacom kole dva krát spadol. Pády boli v nebezpečných zónach, ktoré naháňali mladému pretekárovi strach. Zlé myšlienky sme poslali kade ľahšie, na pretek sa pripravil a počas neho nespadol… a to je fakt, ktorý si zaslúži obdiv. Cieľovú pásku preťal na 15. pozícii. Najlepšie sa umiestnil Michal MINÁR, ktorý skončil na 8. Priečke. Po hvizde rozhodcu sa na „finálovú púť“ o cyklistické body vydalo 30 pretekárov. Mnohými označovaný favorit Jerguš PALAJ „sklamal“ všetkých svojich priaznivcov,  krátko po štarte vzdal.  Jerguš v tom bol nevine, o jeho vyradenie sa „postarala“ technika.  S roztrhnutou reťazou, pokračovať nebolo možné…  Víťazstvo si pripísal „večne“ druhý VRBÍK Juraj.

PÁDY, PÁDY, SAMÉ PÁDY…

Kto nespadol nie je Slovák, Takto akosi by mala znieť,  charakteristika cyklistických pretekov, konaných cez víkend MTB XCO 2015 v UDIČA PROSNE. Dlho trvajúci dážď urobil svoje. Aj napriek tomu, že sa na trati pohybovali pretekári troch kategórii, bola trať veľmi náročná. Medzi tých, ktorí sa na trati skydali sa zapísal aj Martin LAKTIŠ, ktorý si do cieľa priviezol aj „dôkaz“ odtlačok na svojej prilbe. Pádu sa nevyhol ani Adrián ONDREJKA, ktorého pád pripravil o lepšie umiestnenie, aj keď štrnáste miesto nie je na zahodenie. Najlepšie umiestnenie v tejto kategórii dosiahol trénerov syn Timotej LAKTIŠ, finále preteku mu vynieslo 7. miesto. Nie každý deň svieti slniečko, nie každý deň sú hody. Bielo – červená enkláva výpravy cyklistov z Topoľčianok sa musí uskromniť, aj napriek tomu, že nikto nerúbal privysoko.

KONEČNE

Konečne, to prišlo! Konečne, prišla pozitívna správa z cyklistiky. V americkom Richmonde sa  Peter SAGAN  stal MAJSTROM SVETA…  Konečne, prestal myslieť na „zeleno“ a začal myslieť na víťazstvá, na veľké víťazstvá. Do radu gratulantov tomuto famóznemu cyklistovi sa staviame aj my cyklisti z ŠK Topoľčianky.

Fanúšik dobrej cyklistiky

Fajták Jozef

[print_gllr id=1759]

V nedeľu ráno 6.9. 2015 odštartovala vlna Majstrovstiev Európy Spartan Race Beast v Tatranskej Lomnici. Slovensko tak bolo druhou krajinou po Španielsku, kde sa tento prestížny šampionát konal. Na štart sa postavilo cca 2600 pretekárov z 24 krajín sveta zdolať najťažší prekážkový beh na svete. Pretekalo sa v krásnom prostredí Vysokých Tatier, kde pretekári bežali trasu dlhú 30 km s prevýšením 1200 m. Na trati bolo celkovo rozmiestnených 36 prekážok, ktoré pretekári museli zdolávať. Trať viedla z Tatranskej Lomnice na Skalnaté pleso, späť do Tatranskej Lomnice cez Jamy do Starej Lesnej, potom až na štrkovisko pri Veľkej Lomnici a späť do Tatranskej Lomnice.

Majstrom Európy sa stal Jon Albon z Veľkej Británie pred Michalom Rajniakom a Petrom Žiškom zo Slovenska.

Peter Bratko v kategórii Majstrovstvá Európy 44. miesto z 285 a celkovo 79. miesto z 2585, čas 04:08:40, počas trati som robil 4x 30 trestných angličákov (kliky s výskokom) na nezvládnutých 4 prekážkach 

Majstrovstvá Sveta sa budú konať 4. októbra v Squaw Valley (California, USA)

Autor: Peter Bratko

[print_gllr id=1747]

Zajtra príď! Štartujeme v Slovenskom raji, to bol text SMS správy pre cyklistov, ktorí reprezentujú červeno – biele farby ŠK Topoľčianky. Účasť potvrdilo dvanásť pretekárov, ktorí túžili zúčastniť sa pretekov v mekke  Slovenského turizmu v Slovenskom Raji. Paľo Tonka, dokonca zlanáril aj svoju sestru Helenu, a bola to práve ona, ktorá vliala pozitívnu energiu do žíl našich chlapcov na náročnej 15 kilometrovej trati MTB Cross country. Skôr jesenné, ako letné počasie sprevádzané dažďom, bolo sprievodným javom, končiaceho sa dňa pred víkendom, ktoré nám nebránilo, aby sme sa zaregistrovali na preteky. Vyfasované čísla, skončili na našich tátošoch, ktorými  sme ich vyzdobili. Dôležitým bodom programu bolo nájsť miesto, kde by sme na noc, zložili svoje telesné schránky. Ubytovanie. To bol ten najmenší problém, všetko bolo pripravené, nešlo sa na blint (slepo). Gazdovský dom, tak znie oficiálne meno zariadenia, kde sme našli svoje útočisko na dve noci. Rýchle rozdelenie sa po izbách, dalo organizačnú bodku. Večierku nebolo potrebné vyhlasovať, každý túžil byť čím skôr v posteli, to však nebola záruka rýchleho snívania o budúcom preteku, ktorý na nás čakal.

DEŇ PRVÝ: BIELO – ČERVENÁ ENKLÁVA

Martin TONKA zaujal najlepšiu pozíciu na štarte. Na „drzovku“ sa natlačil do predných radov. Potom to prišlo. Hromadný nástup našich chalanov vyrážal  dych, fanúšikom, ktorým naskakovala husia koža.  Nebol to zámer,  náhoda tak chcela, takto zariadila,  zaujať čo najlepšie pozície na štarte. Enklávu jazdcov v bielo-červených dresoch uzatváral už tradične Peter HASPRA,  ktorý vyrazil z našich ako posledný…  Prekvapením bola nominácia Nicolasa FAJTÁKA, ktorého tréner už počas cestovania „lámal“ na 15 km dlhú trať. Náš najmladší pretekár súhlasil,  a,  aj preto stál na štarte jeho oficiálne najdlhšieho preteku v živote. Po štarte sa cyklistický peletón stratil v lesoch Slovenského Raja, na „obdivovanie“ krásy, cyklistom nevydal čas. Do cieľa medzi prvými dorazil a tretiu pozíciu „na bedni“ zaujal Martin TONKA, ten bol z našich najlepší. V strede štartovného poľa skončili všetci naši cyklisti, ktorí naskočili na štart 15 km dlhej trate. Do cieľa dorazil aj náš najmladší účastník Nicolas FAJTÁK, ktorý koketoval s čiernymi myšlienkami, odolal všetkým nástrahám trate a do cieľa dorazil. Jeho prvé slová v cieli „som na totálku“ vystihujú jeho prvé pocity z takto dlhého preteku. STANDING OVATION patrí všetkým tým, ktorí prišli do cieľa 15 km dlhého MTB Cross country preteku. Sobota patrila rodine Pavla TONKU. Syn Martin skončil na bronzovom stupni víťazov, sestra Helena zástupkyňa nežnejšieho pohlavia dorazila do cieľa s úsmevom na tvári. Keď sme povedali a, povieme aj b. Pavol TONKA má obrovskú zásluhu na tom, že Nicolas FAJTÁK dorazil do cieľa. Bol to práve On, ktorý rozohnal čierne chmáry a myšlienky v hlave mladého pretekára. Záverečný ceremoniál, bol tou povestnou čerešničkou na torte, keď si bronzové ocenenie prevzal Martin TONKA. Zaslúžený potlesk a slová chvály padli vhod pri rozlúčke s rodinou, ktorá sa ponáhľala domov do Žitavian, na Hody a oslavu prvej písomnej zmienky o tejto obci…

SVOJOU POSTAVOU PÚTA POZORNOSŤ…

                Vieme, že v americkom Bostone sa na bicykli pohybuje legenda hokeja Zdeno CHÁRA, ktorý sa netají svojou láskou k cyklistike. O jeho výške sa už popísalo kade čo, výška bude hlavným menu nasledovných riadkov. V cyklistickom klube ŠK Topoľčianky sa pohybuje Timotej BUGÁR, vekom kadet, ktorý púta pozornosť nie len výsledkami, ale aj svojou výškou. Upozorňujem tento chalan má „len“ 15 rokov a meria cca 200 cm. Práve tá výška nás zaujala a nie len tá. Pri voľnej chvíli, keď mohli, chalani šantili. Práve tu zaujal Timotej svojou pohybovou kultúrou a zdá sa, že aj dobrou kondíciou… Nie je to žiadne „lomidrevo“ je to talentovaný mladý chalan, ktorému je potrebné pomôcť pri výbere správneho odvetvia športu.  Volejbal alebo basketbal by boli „možno“ vhodnejšie ako cyklistika. Najmä keď je predpoklad, že svoju výšku ešte zveľadí a vyrovná sa Zdenovi CHÁROVI (207 cm).   Z praxe viem, že talentovaný chalan nemusí vedieť hrať volejbal, tréneri k tomu určení ho to naučia, podobné skúsenosti sú aj v basketbale. Slovensko má neuveriteľné množstvo „odborníkov“ v každom športovom odvetví. Nám sa na jazyk tlačí otázka, kde sa pohybujú volejbaloví a basketbaloví skauti a vyhľadávači talentov? Nie každý sa vie predať, pokiaľ bude v našich možnostiach budeme sledovať vývoj tohto talentovaného chalana. V preteku na 15 km MTB  Cross country obsadil celkovo 9. miesto, no nie je to fantastické?

 

DEŇ DRUHÝ: DETSKÁ  TOUR PETRA SAGANA

Po skončení MTB Cross country sa o slovo prihlásili usporiadatelia Detskej Tour Petra SAGANA, ktorá sa konala v nedeľu. Pohorie Slovenského raja bolo zaliate lúčmi „zubatého“ slniečka. Výhodu slnečného  svitu využil najmä drobizg pohybujúci sa na rôznych „smiešnych“ odražadlách pripomínajúcich niečo ako bicykel. Niekde však treba začať,  detičky neprotestujú, športujú, na tom čo im rodičia zadovážia. Nadšenie a elán majú predovšetkým rodičia, ktorí sa tešia z každého dosiahnutého výsledku a tomu tlieskame. Skončili sa sprievodné akcie pretekov Detskej Tour Petra SAGANA, na rad prišli ozajstné preteky v ktorých sme mali svoje zastúpenie.

Prvým, kto sa dostal do kolotoča pretekov Detskej Tour Petra SAGANA bol Nicolas FAJTÁK. V kategórii MINI štartovalo 33 nádejí. Nicolas odštartoval z druhého radu na veľmi peknom 6 mieste, ktoré však nedokázal udržať. V druhom kole bol na ôsmej pozícii, spadnutá reťaz v slalomovej časti preteku preťala akúkoľvek nádej na udržanie sa v prvej desiatke. V konečnom účtovaní je 11. miesto viac ako dobré a pochvala od trénera padne vhod pred ďalším pretekom.

Ďalším silne obsadeným pretekom bol pretek Detskej Tour Petra SAGANA v kategórii mladších žiakov. Ten bol dokonca v ohrození, že sa neuskutoční. Strhla sa víchrica, ktorá búrala všetko čo jej stálo v ceste. Usporiadatelia ratovali predovšetkým štartovaciu bránu, ďalší sa venovali udržaniu kovových zábran udržať sa na nohách. Našťastie sa počasie umúdrilo a mohlo sa v začatom pokračovať.  Do boja o stupne víťazov tréner Martin LAKTIŠ nominoval až troch členov našej športovej ekipy, ktorí trénera nesklamali. Je radosť vidieť až troch pretekárov na čele štartovného roštu. Všetkým prítomným naskočila husia koža po zvuku píšťalky, ktorá dala do pohybu cyklistov uvedenej kategórie. Traja naši mladší žiaci vyrazili za nepriaznivého počasia do boja o stupne víťazov. Vedeli sme, že s pribúdajúcimi metrami to bude ťažšie a ťažšie. V súboji o stupne víťazov sa najlepšie darilo Timotejovi LAKTIŠOVI, jeho súboj o druhú pozíciu „dvíhal“ fanúšikov zo sedadiel. Súboj na ostrie noža dovŕšil TIMO na striebornom stupni pre víťazov. Nebolo to jednoduché, všetko podstatné sa odohralo v piatom kole, keď v technickej pasáži dokázal predísť svojho súpera. Získal aký – taký náskok a v šiestom a záverečnom siedmom kole stačilo udržiavať tempo,  druhý stupeň bol už obsadený. Bolo, že to radosti… Ďalší dvaja aktéri preteku skončili v prvej desiatke na šiestom Mário JANČO a Adrián ONDREJKA na siedmom mieste. Na „búchanie“ šampusu nebol čas. Pred nami bolo kusisko cesty domov.

V kategórii starších žiakov  Detskej Tour Petra SAGANA, sme mali tiež svoje zastúpenie. Tomáš PÁNIK na svojich súperov svojím výkonom nestačil. Sily v nepriaznivom počasí a za stáleho dažďa rýchlo ubúdali, bola to veľká drina dôjsť do cieľa preteku. Tomáš nesklamal, Tomáš potešil, že vydržal a pretek svojej kategórie dokončil. Tomu tlieskame…

 

ĎAKUJEME…

Myslím si, že poďakovanie a slovo chvály padne vhod, každému, ktorý sa zúčastnil na úspešnej akcii cyklistického klubu ŠK Topoľčianky v SLOVENSKOM RAJI. Za úspešnú reprezentáciu klubu patrí vďaka Martinovi TONKOVI za zisk bronzu v MTB Cross country na 15 km trati. Nesmieme zabudnúť a poďakovať jeho otcovi Pavlovi TONKOVI, ktorý ma veľkú zásluhu na tom, že Nicolas FAJTÁK dokončil svoj „nekonečný“ pretek. Slová chvály určite dobre padnú aj Paľovej sestre HELENKE, ktorá sa svojím úsmevom postarala o pozitívnu náladu kolektívu. Deviate miesto v MTB Cross country maratóne, nie je na zahodenie. Postaral sa oň Timotej BUGÁR. Nesmieme zabudnúť poďakovať Nicolasovi FAJTÁKOVI, ktorý aj napriek technickým problémom skončil na slušnom 11. mieste. Svoj podiel na skvelom výsledku majú a slová chvály by mali padnúť na úrodnú pôdu Adrián ONDREJKA a Mário JANČO. Ich umiestnenie v prvej desiatke je viac ako dobré. Prognózy na zisk medaily sa naplnili. Nehovorili sme o cene kovu, v tomto prípade je aj striebro cenným artiklom Timoteja LAKTIŠA . Na úspešnom ťažení našej cyklistickej enklávy v SLOVENSKOM RAJI má svoj podiel aj Tomáš PÁNIK, ktorému neprialo počasie. Nesmiem zabudnúť na  „troch muškatierov“, ktorí to dokázali všetko „ukočírovať“. Tie mená sú Juraj ONDREJKA, Peter HASPRA a tréner Martin LAKTIŠ. Ďakujeme za skvelý úspech a zážitok.

Fanúšik dobrej cyklistiky

FAJTÁK Jozef

[print_gllr id=1707]

 

 

 

 

Pýtate sa prečo práve Mohykán?

No pretože bažanti došli. Teda nešli. Ostali sme sami. Nevadí, o to budeme chutnejší…

Tak poďme variť:

Základom je chuť, bez ktorej to nejde. Potom recept a ingrediencie. Ale hlavne odhodlanie a to nám teda nechýbalo.

Novodubnický maratón 29. 8. 2015. Tak to bola iná guláš párty. A nielen na víne, ale i vo vlastnej šťave. Mňaam. Vzal som so sebou môjho malého operenca Miška a poďho na 20km vývar:

Do kuchyne sme prišli pomerne skoro, aby sme všetko v pohode stihli. Prihlásenie na recepcii, ošklbanie peria, (teda peňazí) a všetky procedúry s tým súvisiace. Tiež sme si nemohli nechať ujsť podívanú na našich kolegov predskokanov, ktorí šli do kotla pred nami. Najprv 104kári, potom 72kári, 40kári a napokon my hlavné jedlo. Spolu s nami šla i behavá hydina a akási divná na jednom kolese. Do teraz nechápem ako to robia…

Náš skok bol excelentný a krásne sme sa držali na hladine. Dokonca sme napredovali a v stúpaniach potopili mnohých súperov. Miško šliapal ako o život. Márne som ho presviedčal nech zvoľní. Nechal za sebou najmenej 2/3 vývaru. Kotol vrel a my v ňom. Vedel som, že to príde. A prišlo. Nevadí. Neverím, že ten vývar dalo jediné kura bez tlačenia. Bolo to fakt náročné i pre dospelých kohútov. Dokonca niektorí vyskočili z kotla. Ale my Mohykáni to dáme! Bude to ťažké, ale musíme vydržať! Hádam nás nešklbali nadarmo?

V druhej polovici prichádza nečakané zlepšenie. Pomaly si zvykáme na tú ukrutnú horúčavu. Teraz to príde! Teraz vám ukážeme na akom víne jazdíme! Zrazu sa kotle zmiešajú. Ocitáme sa v paľbe veľkých kohútov, ktorí sa na nás valia od zadu a chcú nás vyštvať. Pozor z ľava! Z prava! Kričím na Miška nech drží smer a pevne chytí riadítka! Nemá to konca. Kam sa všetci ženú? Predsa tam kde my, len majú nasolené rite. Rútime sa v horúcom tobogáne a sotva lapáme po dychu. Ešte zaberieme z posledných síl a… sme tam.

Juchuuu! Zvládli sme to! Sme na tanieri! A krásne chrumkaví…

Na koniec z toho bolo pre Miška v jeho kategórii 8 – 15 rokov 34. miesto z 54 kuriatok

a varil sa 2h: 10min.

Ale mohykán bol len jeden 🙂

p.s. som na figu kuchár a neviem ako sa robí bažant na víne – podobnosť s gulášom je čiste náhodná a nepokúšajte sa tento recept napodobniť… škoda hydiny 🙂

Autor:  Michal Mondočko

 

 

Nie každý, kto vedel prišiel, nie každý kto prišiel sa zapojil do cyklomaratónu, ktorý sa konal  v sobotu na Partizánskej Lúke v Bratislave, kde sa konal v poradí už ôsmy ročník Škoda – Bike – Open – Tour 2015. Lesopark v areáli Železná Studnička vítal účastníkom slnečnými lúčmi, ktoré vliali prítomným kus pozitívnej energie. Pre tých, ktorí chceli súťažiť bolo pripravené verejné parkovisko, ktoré o 08,30 hod., ešte zívalo prázdnotou o hodinu neskôr už nebolo kde. Aj to bol dôvod prečo sa štart hlavnej kategórie posúval na neskorší časový termín. My sme prišli skôr,  aj preto sme mali času haba dej. Slová chvály sa v dnešnej dobe na adresu usporiadateľov nehrnú a chválou sršať nebudem.

PREZENTÁCIA

O rána bola pripravená, takmer bezproblémová prezentácia, ktorej (stewardi) vliali pozitívnu energiu všetkým, ktorí prišli na pretek. Jedinou chybou, ktorú možno týmto stewardom vytknúť je, že prihlášky na samotný pretek boli vlhké a pri kontakte s písacou pomôckou (guľôčkové pero) zostal v prihláške otvor ako z kalašnikova.

ČAKANIE, ČAKANIE, ČAKANIE…

Sprievodným znakom posledného ročníka cyklomaratónu na Partizánskej Lúke v Bratislave bolo čakanie. Kde sa ozaj nemuselo čakať, bolo miesto prezentácie, tam každý vyfasoval spomienkové predmety a mohol sa zaradiť do radu čakajúcich na… hlavný pretek 74 km trať, kde bolo prihlásených niečo cez 250 cyklistov, ktorí sa radili na štart kto vie podľa akého kľúča. V pred štartovnej zóne vládol chaos, pretekári sa tlačili z boku ale aj spred sprevádzajúceho vozidla a stewardi to dovolili. Najdlhšie sa však čakalo na Župana Fedora FREŠA, ktorý to mal „na háku.“ Po jeho výstrele sa dal celý konvoj cyklistov  do pohybu, za asistencie sprievodných vozidiel polície a usporiadateľa zmizli cyklisti z očí fanúšikov.  Čakalo sa ďalej,  tentoraz sa čakalo na cyklistov, ktorí boli prihlásení na pretek, ktorý mal dĺžku 34 km. Niektorí opozdilci sa dostali na štart len vďaka tomu, že sa štart presúval a presúval aj tu hral hlavnú rolu Župan Fedor FREŠO, ktorý bez slova podujatie opustil… Štartovať musel niekto, koho určil usporiadateľ. Ten istý rituál ako pri prvej maratónskej dĺžke a cyklisti boli  sprievodným potleskom  vyslaní na trať. Čakalo sa však ďalej a tu musím povedať, že rodičom najmladšej generácie, ktorá sa pohybovala na rôznych odrážadlách.  Čakalo sa na presun kovových bariér, čakalo sa na zmenu štartu. Jediný ktorý si svoju pozíciu zastal na rovných sto percent, bol moderátor podujatia. Verte mi, že vedel. Niekoľko krát sa však opakoval čo pri takomto kolosálnom programe akým bol tento cyklomaratón sa dá prepočuť. Chybu však neurobil, dokonca pri vyhlasovaní výsledkov pochválil náš klubový dres, dá sa povedať, že bol najlepší… Dočkali sme sa, mali sme svoje bielo-červené želiezko v ohni aj my. Nicolas FAJTÁK na tomto podujatí reprezentoval svoj klub, na odporúčanie trénera Martina LAKTIŠA. Na štart kategórie MINI sa postavilo 17 jazdcov, medzi ktorými bol aj Nicolas, ktorý sa na štartovnom rošte dostal až do druhého radu z ktorého odštartoval. Krátko po štarte, ktorý bol mierne zvlnený sa dostal na druhú pozíciu, tak absolvoval celý druhý okruh, no vjazd do tretieho kola mu nevyšiel podľa predstáv a bol predbehnutý jazdcom, ktorý skončil celkovo druhý. Zlato: Samuel KOVÁČ, striebro: Filip PAŠKO, bronz  Nikolas FAJTÁK.

To nič nemení na skutočnosti, že sme museli čakať na vyhlásenie víťazov, nám bolo hej (zisk bronzovej medaily) ale čo tí ostatní. Čakanie sa skončilo, my sme v Bratislave zanechali svoju klubovú stopu, ktorá je pretavená do bronzu.

Na záver, pochválim aj usporiadateľa, ktorý pri návšteve Partizánskej Lúky cez viac ako 1500 návštevníkov dokázal udržať toalety v neuveriteľnej čistote. Verte, to sa na Slovensku nenosí. Aj napriek nedostatkom hodnotím toto podujatie viac ako vydarené.

Fanúšik dobrej cyklistiky

Fajták Jozef

Súťaž počas Tour de France minutový šprint na cyklotrenažéry, Mágio pláž BA.

Viac ako  500 zúčastnených,  1.miesto 1500m za 1 min Peter BRATKO

Foto: cycling-info

[print_gllr id=1578]

Video: Telekom SK

ŠK Topoľčianky hľadá cyklistického trénera pre našu mládež (6-15 rokov)
kontakt tel: 0917 443 003
e-mail: cyklotopky@gmail.com

V našom klube máme do 30 detí . A radi by sme im chceli napomôcť v raste a výkonnosti.

Po týždni tvrdej práce a vydarených pretekoch v SKI centre Drozdovo si môžu užívať svojich päť minút slávy, všetci tí ktorí sa podieľali na príprave a usporiadaní 7 kola pretekov Slovenského pohára MTB XCO.  Slová chvály sa hrnú na adresu usporiadateľa ŠK Topoľčianky zo všetkých strán. Spŕškou slov chvály nešetrili ani funkcionári zväzu cyklistiky, ktorá síce poteší, ale treba ísť ďalej v nastavenom trende.  Týždeň pred pretekmi nás zaujal človiečik, ktorý mal na svojom bajku o niečo väčšie kolesá, ktoré pútali pozornosť prítomných fanúšikov.

MIŠKO

Miško sa v priebežnom poradí Slovenského pohára MTB XCO usadil na 11 priečke so ziskom 72 bodov. Na Drozdove chcel samozrejme bodovať, čo by bol posun vyššie…, týždeň pred pretekmi na Drozdove sršal aktivitou, skúšal rôzne varianty štartu, prevody,  trať vedel naspamäť a taktické pokyny plnil do bodky. V nedeľu bolo všetko inak. Michal MINÁR „vyfasoval“ od rozhodcov číslo 214 a s týmto sa preháňal pred pretekmi na trati, aby sa dostal do prevádzkovej teploty. Prišiel štart pretekov, zaujal svoju pozíciu, stihol si vymeniť pár slov s dievčinou, ktorá namierila na jeho postavu a bicykel kameru. Smial sa od ucha k uchu, no v pretekoch nebodoval – vzdal. Po skončení pretekov bola namieste otázka, Miško čo sa vlastne stalo? „Ja neviem, najprv sa mi točila hlava, potom som spadol“, zveril sa so slzami v očiach. Na vlastnej koži sa presvedčil,  že nešťastie nechodí po horách ale… My,  čo fandíme cyklistike vieme, že Miško je bojovník a už v nasledujúcich pretekoch bude bodovať. Človiečik, ktorý nás zaujal svojimi kolesami má nato všetky predpoklady.  Ak by sa udeľovala cena útechy pre domáceho pretekára bol by to Michal MINÁR.

Fajták Jozef
Fanúšik dobrej cyklistiky