Do kroniky Česko-Slovenského cyklokrosu sa zapísal zlatým písmom… Mladého ŠIMÚNEKA zaujal šport, ktorému sa venoval jeho strýc Miloš FIŠERA. Výsledky tvrdej práce boli zhodnotené ziskom titulu Majstra sveta v roku 1980 v kategórii – juniorov.   Týmto titulom začal dopĺňať rodinnú šperkovnicu titulmi aj Radomír. Rodinná šperkovnica zisku titulov a medailí sa slušne rozrastala, tá mala za následok aj časté oslavy. Tie zapríčinili, že Radomír „privoňal“ k alkoholu, ktorý mal pre rodinu a samotného Radomíra neuveriteľné následky…

Radomír ŠIMÚNEK (*1962-2010)

Agentúry neustále prinášali správy o úspechoch, mladého ŠIMUNEKA. Jednou z takých správ bol zisk striebornej medaily na Majstrovstvách sveta v cyklokrose. To sa písal rok 1982 a ako on hovoril, to som sa len obzeral medzi dospelými. V roku 1983 a 1984  agentúry už informovali o zisku Titulu Majstra sveta medzi amatérmi. To sa už dávno vedelo, že ŠIMUNEK ani zďaleka nie je amatér, vyžadovala si to doba v ktorej sme žili. Živiť sa športom bol „hrdelný“ zločin a hriech. Zisk dvoch titulov v rade by zamávalo s kde kým. Samozrejme zamávalo to aj cyklokrosovým fenoménom. Po úspešných rokoch prišiel útlm. V roku 1989 sa však dokázal „zmátožiť“ a skončiť na MS na druhom stupni pre víťazov v amatérskej elite. V roku 1990 sa dostal, lepšie povedané prestúpil k profesionálom. Na Majstrovstvách sveta v Gietene, potvrdil svoju genialitu ziskom titulu Majstra Sveta v kategórii muži elit. V konečnom účtovaní môžeme skonštatovať, že Radomír ŠIMÚNEK získal štyri tituly Majstra sveta v cyklokrose 1 krát v kategórii JUNIOR, 2 krát v kategórií AMATÉR a 1 krát v kategórii PROFESIONÁL (Muži elit). Na republikovej úrovni sa stal majstrom 6 krát 1984, 1991,1992, 1994,1995 a 1997. Trvalo by nám veľmi dlho, aby sme zrátali všetky úspechy najväčšieho cyklokrosového talentu, aký kedy na území Česko – Slovenska žil.

DOPRAVNÁ NEHODA, TRAJA MŔTVI…

V ten deň keď sa to stalo, zamrzol úsmev na tvári nie jednému fanúšikovi cyklistiky a zvlášť cyklokrosu.  Radomír ŠIMÚNEK 19.novembra 1992 mal pri obci Cerhovice „hrôzostrašnú“ dopravnú nehodu, pri ktorej zahynuli tri osoby. Fenomenálny cyklistický virtuóz si odsedel „natvrdo“ 4 mesiace. Domov k rodine ho dostal prezident republiky Václav HAVEL, ktorý mu udelil milosť. Aj napriek tomu sa nedokázal s osudom vyrovnať… Radomírova smrť priniesla úľavu, najmä Tomášovi Mullerovi, ktorý jediný prežil a išiel ŠIMUNKOVI po krku. „Božie mlyny domleli a tým to pre mňa skončilo. Teraz som za všetkým urobil hrubú čiaru. Teraz už verím, že budem v pohode“.

JÓBOVA ZVESŤ

Radomír vedel, že jeho čas v cyklokrose sa blíži k záverečnému preteku. Bolo potrebné sa s tým zmieriť a zavesiť cyklokros na  hák. Radomír ŠIMÚNEK to nedokázal a bez cyklokrosu sa nevedel pohybovať. Na scénu prišiel alkohol. Aj keď sa rád „vystatoval“ že robí synovi trénera, mechanika, šoféra i maséra nevedel svoju novú rolu preglgnúť. Trápil sa a popíjal… diagnóza, cirhóza pečene, ktorá bola takmer na cieľovej páske… Na margo otcovej smrti jeho syn Radomír povedal „otec sa nikdy nezmieril so skončením cyklistickej kariéry.“  10.augusta 2010 vyťukali agentúry Jóbovu zvesť. Radomír ŠIMUNEK štvornásobný Majster Sveta v rôznych cyklokrosových kategóriách, zomrel.   

Fanúšik dobrej cyklistiky

Autor: FAJTÁK Jozef

foto: internet

Vážení športoví priatelia, priatelia cyklistiky a cyklokrosu.  Športový klub Topoľčianky sa venuje cyklistike a v „náplni práce“ má aj cyklokros… Človek by neveril, koľko športovcov holduje tomuto druhu športu. Práve preto som sa rozhodol, že na našich stránkach Vám priblížim v troch sekvenciách mená tých, ktorí prekonávali prekážky, cestou na Olymp. Je to už strašne dávno, keď sme mohli sledovať cyklokros na obrazovkách televízorov, verím, že sa na ne vráti! V tomto smere som optimista. Sú to nezabudnuteľní Česko-Slovenskí misionári v tomto druhu športu.  Miloš FIŠERA, Radomír ŠIMÚNEK a Ondrej GLAJZA.

SPOMIENKY ZOSTÁVAJÚ…

Veru tak, spomienky zostávajú… Poďme si trochu zaspomínať na minulosť cyklokrosu. Keďže sme donedávna tvorili spoločný štát s Českom, budú to spomienky na Česko-slovenský cyklokros. Jeseň a zima je atraktívna, svojim nevľúdnym počasím. Vietor, dážď, sneh, blato a sychravé počasie sú hlavným atribútom, milovníkov cyklokrosu,  ktorý vypĺňa víkendy, keď sa tieto preteky jazdia. Cyklokros je doplnkovým športom pre cestárov, ale aj pre milovníkov horskej cyklistiky. Priekopníkom tohto športu v bývalom Česko – Slovensku, ktorého som našiel na svojom hard disku je cyklokrosu oddaný:

FIŠERA Miloš (nar. 17.02.1950)

Pripomeňme si tohto priekopníka cyklokrosu, ktorý sa k tomuto odvetviu športu dostal len preto, že sa nenašlo miesto v Rudé Hviezde Plzeň pre cestnú cyklistiku. Vyhodený,  urazený a k tomu aj  „tvrdohlavý“ Miloš,  si zaumienil, že to trénerovi Janovi KUBROVI (1934) vráti – výsledkami. Nemýlil sa. FIŠERA – elév cyklokrosu otvoril oči všetkým „odborníkom“, ktorí sa okolo cyklokrosu motali, že je tu nové odvetvie cyklistického športu a dokázal to tým, že v roku 1972 na Majstrovstvách sveta v Prahe, získal medailu so strieborným leskom. Po tomto nevídanom úspechu prišli neúspešné roky. Lenže, nebol by FIŠERA, FIŠEROM, keby nedal o sebe vedieť. Po dlhých ôsmich rokoch získal titul majstra republiky, ktoré sa konali v Plzni, odkiaľ ho kedysi „vyšmarili“.

To nebolo všetko v tom roku.  Zo španielskeho TOLUSE prichádza neuveriteľná správa… Miloš FIŠERA sa stal amatérskym Majstrom sveta (1981)  v cyklokrose.  Rok nato (1982),  zisk titulu obhájil vo francúzskom LANARVILE. Obidva tituly MAJSTRA SVETA získal v kategórii amatérov. Svetové média o preteku v Lanarvile písali v superlatívoch. Bodaj by nie, veď súboj o titul majstra sveta, zvádzal so svojím synovcom Radkom ŠIMÚNKOM. Na časy dávno minulé, spomína dvojnásobný amatérsky majster sveta takto. „V dobe keď som pretekal, vyčítam to, že som nemohol prejsť skôr k profesionálom. Keď som povolenie dostal, bol zenit mojej výkonnosti niekde inde.“ 

V jeho šľapajach, ktoré zanechali v cyklokrose hlbokú brázdu  sa vydal aj jeho synovec Radek ŠIMÚNEK, ktorý dopĺňal zbierku medailí cyklistického klanu. Aktívnej činnosti sa vzdal až keď dovŕšil 40 rok života. Dlhoročné skúsenosti ho predurčovali k tomu, aby zabojoval,  o post trénera reprezentácie. Stalo sa, trénerom reprezentácie bol Miloš FIŠERA v rokoch 1991-1993. Pod jeho taktovkou  získal titul profesionálneho majstra sveta Radek ŠIMÚNEK, majstrom sveta v kategórii juniorov sa stal Ondřej LUKEŠ a striebro získal Jiří POSPÍŠIL.  Priekopník v cyklokrose zostal tomuto odvetviu cyklistiky verný aj keď by si mohol užívať penziu. Dováža bicykle a náhradné diely pre špičku jazdiacu cyklokros…

Fanúšik dobrej cyklistiky

Autor: FAJTÁK Jozef

Foto: Mladá Boleslav

Fišera na fotografii vpravo.

V nedeľu si „privlastnil“ Trnavu a okolie povestný Rumburak. Ten musel byť poriadne nahnevaný na organizátora, keď sa postaral o psie počasie nie len počas preteku. Vietor, voda a blato pasujú k cyklokrosu, tentoraz toho bolo až,  až. Vytýčená trať sa za stáleho dažďa stávala, problematickou a ťažko zvládnuteľnou. Tréning, dal povrchu poriadne zabrať, trávnatý povrch sa menil na riedke blato, ktoré robilo problém,  dostať sa na kopček, kopec i šikmý zjazd smerom k cieľu. Padali všetci, mladí, starší, juniori, kadeti, deti, ženy chlapi. Pred štartom hlavnej kategórie bolo zjazdných 150 m asfaltu v cieľovej rovinke… ostatné sa nedá komentovať (viď foto CxC TT). Našťastie, na nebezpečných úsekoch sa nik vážne nezranil, kto vie, ako by to bolo keby.  Keby sa v cyklokrose nenosí, pretek a jeho trať bola rovnako ťažká pre mladších žiakov, juniorov, veteránov i mužov. Každý sa s ňou musel popasovať  po svojom. Lekciu, ktorú dostal Nicolas FAJTÁK  sa nedá obísť bez povšimnutia. Dostal na „frak“, ale zvíťazilo jeho ego.  Účasťou získal ďalšiu dôležitú skúsenosť, ktorú mu nenahradí žiaden tréning. Bude na ňom,  či si vyberie účasť na pretekoch, kde budú len slniečkom vyhriate dni, alebo tie ktorým sa ľudovo hovorí slota. V Trnave platilo to známe otrepané „nie je dôležité“… ale veď to poznáte.

Fanúšik dobrej cyklistiky

Autor: Jozef Fajták

Foto: cxsvk.sk

     

 

Dolná Krupá je obec neďaleko Trnavy, kde to žije. Kultúra a šport v tejto obci ide ruka -v ruke. Beží sa tu, známa dvadsiatka, súťažia tu mažoretky a naposledy „všetku“ slávu zožal minister vnútra Róbert Kaliňák, ktorý obci a dobrovoľným hasičom odovzdal „hasičské auto“. V obci je to udalosť roka a bola hlavnou témou aj najslabšieho spíkra,  akého som kedy  videl a počul. O Kaliňákovi a hasičskom aute sa zmienil brilantne niekoľko krát , o cyklokrose vedel toho strašne málo. Privítanie prezidenta CZ Petra PRÍVARU zvládol bravúrne.  Na toto ročné obdobie neuveriteľné počasie… Slniečko zalialo prostredie Kaštieľa. Jeho areál bol „zaľudnený“ cyklistami, nechýbali ani borci z ŠK Topoľčianky, ktorí sa zúčastnili 9. kola Slovenského pohára.

NEBOL VO SVOJEJ KOŽI …

Nie som prognostik, aby som videl do budúcna. Dosť skúseností ma predurčuje k tomu, aby som vycítil, že niečo nie je v poriadku. Tým mám na mysli výkon Timoteja LAKTIŠA, ktorý v našej cyklistickej ekipe patrí k jej špičke. Už po príchode do dejiska „šampionátu,“ bolo vidieť, že niečo nie je v poriadku. Inokedy naklonený k foteniu sa,  v sobotu o tento „žáner“ nemal záujem.  Jednoducho nechcel pózovať. Či to bola, len zlá nálada, alebo deň „blbec“, musí Timo čo najrýchlejšie zabudnúť. V preteku sa naša enkláva držala skôr na zadných pozíciách, ako by určovala tempo preteku. Najlepšie sa umiestnil Miško MINÁR (31) – mladší žiak, ktorý bol tak „drzý,“ že prinútil starších žiakov Timoteja LAKTIŠA (33), Mária JANČA (36), Adriána ONDREJKU (41) ale aj kolegu vo vekovej kategórií Nicolasa FAJTÁKA (43), aby sa mu tentoraz pozerali na chrbát.  Miško MINÁR, už v Bratislave ukázal, že vie, keď zdieľal spoločnú priečku s Máriom JANČOM. Dnes ukázal, že jeho forma išla rapídne hore.

RAZ HORE, INOKEDY DOLE…

                Nedá mi, aby som sa nezmienil o tínedžerovi s kamennou tvárou Martinovi TONKOVI, ktorý oblieka dres našich farbách a jazdí v kategórií KADET. Bol som rád, že sa zúčastní preteku, dalo sa čakať, že zabojuje o popredné priečky. Nestalo sa,  „radosť“ z jeho účasti  padla na bod mrazu po prejazde prvého kola, keď Martin prechádzal do ďalšieho kola na pozícií, ktorá mu jednoducho nepasuje.  Martin je dosť svojrázny „samorast“, ktorý si nenechá „kibicovať“ do svojich plánov. Jeho skôr turistické tempo ma presvedčilo o tom, že cyklokros, mu nie je po chuti. Škoda. Na pretekoch v Slovenskom raji stál na „bedni“, v sobotu to bolo len 35. miesto.

Fanúšik dobrej cyklistiky

Autor: Jozef Fajták

Foto: Jozef Fajták

            Pavol Tonka

[print_gllr id=2001]

[print_gllr id=2033]

Webová stránka cyklistického klubu ŠK Topoľčianky je vyšperkovaná niekoľkými článkami, ktoré mapujú činnosť klubu. Na stránke, ktorá sa zaoberá cyklistikou chýba „bulvár“ (túžba po senzácií). To, po čom „pachtí“ (veľmi po niečom túžiť) nie jeden návštevník stránok s tým, že nájde niečo, čo na iných stránkach nie je,  a odporučí ju ďalším návštevníkom. Rozvíriť pokojnú hladinu cyklistiky je naším dnešným cieľom. Poďme sa spolu pozrieť pod pokrievku hrnca v ktorom  sa varí cyklistika Občianskeho združenia ŠK Topoľčianky.

Naše NAJ č.: 1

FAJTÁK Jozef, fanúšik dobrej cyklistiky  je naším kritikom i autorom článkov na webovej stránke. Na stránky športového klubu Topoľčianky, prispieva od preteku, ktorý sa konal na Drozdove. Pretek po ktorom mu spadla sánka, nad organizáciou preteku, kde klaplo všetko podľa noriem. Prognózami  sa nikdy nezaoberal.  Po Drozdove mu vyšla tutovka. Predpokladal, že SZC by urobil dobre,  ak by poveril ŠK Topoľčianky usporiadať Majstrovstvá Slovenska v Horskej cyklistike. Mal pravdu,  dátum je stanovený na  (23a24 júl 2016). To, ale ešte neviete, že tento fanúšik dobrej cyklistiky je zapísaný v KNIHE SLOVENSKÝCH REKORDOV, za LIVE  reportáže z futbalových a hokejových duelov, komentovaných na internete, jeho základný rekord je 200 LIVE prenosov.

 

Naše NAJ č.: 2

BUGÁR Timotej je cyklistický kadet, pretekár klubu ŠK Topoľčianky, ktorý púta na seba pozornosť nie len svojimi výkonmi, ale najmä svojou výškou. Bugi má „iba“ pätnásť rôčkov a meria niečo viac ako 200 cm a je predpoklad, že svoju výšku bude do osemnásteho roku ešte zveľaďovať… Možno padne do oka nejakému skautovi, ktorý ho privedie k rozumnému športu ako je basketbal alebo volejbal. Držíme mu palce…

 

Naše NAJ č.: 3

BRATKO Peter vystúpil na druhý stupeň pre víťazov po preteku na Drozdove, kde som videl i počul  o tomto,  svalovo dobre disponovanom  pretekárovi  po prvý krát. Žiaľ, cyklistika nie je prioritou tohto chalana. V septembri sa zúčastnil Majstrovstiev Európy SPARTAN RACE 2015, ktoré sa konali v Tatranskej Lomnici. Kategória ME mu priniesla 44. miesto, z počtu 285 pretekárov. V kategórii kde bolo 2585  pretekárov, skončil na 79.mieste. Chtiac-nechtiac a to nielen mne pripomína Chuca NORISA, o ktorom sa hovorí, že na stacionárnom bicykli vyhral Tour de France. Peter ho  v lete napodobnil, keď sa zúčastnil v Bratislave na jednej z pláži pri Dunaji  pretekov na trenažéri,  za šesťdesiat sekúnd „zabehol“ virtuálnych 1500 metrov, a získal 1 figúru. Na zápis do Knihy rekordov to nie je, ale zato má dres od Majstra Sveta pre rok 2015.

 

Naše NAJ č.: 4

HASPRA Peter v klube rieši všetky administratívne záležitosti. Milujem administratívu, ktorá má len krôčik k byrokracii a tú nenávidím. Stretli sme sa v Slovenskom Raji, kde sa Peter zúčastnil preteku. Mňa zaujali jeho slová, ktoré ho predurčujú,  aby som ho nazval vlkom samotárom.  Čo ma k tomu priviedlo? „Najradšej sa pohybujem v peletóne na jeho konci, tam ma nikto neruší, nepočujem  šramot a hrkotanie bicykla, ani hlasný dych a ston pretekárov, ktorí sú so silami na konci.“ To sú Petrove slová…

 

Naše NAJ č.: 5

LAKTIŠ Timotej je trénerov syn, ktorý podľa nepísaných pravidiel musí byť lepším športovcom ako všetci ostatní. Mladý chalan dosahuje spomedzi chalanov jeho kategórie najlepšie výsledky, čo sa dá kvitovať.  Mňa zaujala jeho tvár. Nemusíte so mnou súhlasiť, ale mne pripomína herca špagety westernov Terense HILLA v mladšom vydaní. Možno je to iba očný klam, ktorý mi pripomínajú jeho modré oči a neposlušná blonďavá hriva. Mať dvojníka je dnes IN

 

Naše NAJ č.: 6

JANČO Mário, je vtipný a nádejný cyklistický elév. Bratislave na cyklokrose skončil za Timom a s Miškom MINÁROM sa delili  rovnakým časom o miesto v celkovom poradí.  Keď som po preteku vytiahol diktafón a opýtal sa Mária,  ako sa mu jazdilo,  vtipne odpovedal. „ Nejazdilo sa mi celkom dobre, pichalo ma v bruchu“. A prečo si sa toho pichania nezbavil? Vtipne odpovedal, „neviem zabudol som“, toľko veselá kopa Mário…

 

Naše NAJ č.: 7   

MINÁR Michal, má o dve čísla väčšie kolesá na svojom bajku, čím púta pozornosť prítomných divákov.  Na „domácej“ trati na Drozdove spadol a pretek nedokončil, bol z toho paf, objavila sa aj slzička, ktorá dávno vyschla. Miško mal problém aj v Bánovciach n/Bebravou, kde si pri výstupe po schodoch bolestivo narazil hornú peru. Nechýbala slzička, ktorá zmizla hneď ako ho tréner povzbudil. V Bratislave sa tešil z toho, že takmer porazil o dva roky staršieho Mária, čo potvrdzuje, že je to Sparťan – bojovník…

 

Naše NAJ č.: 8

MONDOČKO Michal, je najmladším cyklistom enklávy ŠK Topoľčianky. Zúčastňuje sa pretekov, kde v kategórii Hoby nastupuje jeho otec. Miško reprezentuje v kategórii MINI. Chcel by kráčať v otcových šľapajach… Držíme mu palce, aby sa mu to vydarilo a zostal cyklistike verný…

 

Naše NAJ č.: 9

FAJTÁK Nicolas,  bratislavský rodák, žijúci v Lozorne, reprezentuje bielo-červené farby ŠK Topoľčianky od preteku na Drozdove, kde skončil na 10. mieste. O niečo neskôr mu tréner odporučil pretek na Partizánskej Lúke v Bratislave, nesklamal skončil na „bedni“ na jej treťom stupienku. Patrí medzi najmladších cyklistov, ktorí zdolali nesmierne ťažkú trať v Slovenskom Raji, ktorá merala niečo viac ako 15 kilometrov.  Do cieľa dorazil s pomocou „ andela strážneho,“ (Pavol TONKA) ktorý mu na trati asistoval. Naším cieľom je, nájsť mu na trénovanie vhodného  partnera, ktorý by bol aspoň tak do bicykla ako je on.

 

Naše NAJ č.: 10

ONDREJKA Adrián, Drozdovo … mu, vynieslo medzi mladšími žiakmi 11. priečku v celkovom poradí.  Jeho výkon nesledoval jeho otec, ktorý ho podporuje a fandí mu. Na jazyk sa tlačí otázka prečo? Vieme! Nuž mladý muž spolu so svojimi priateľmi si „odskočil“ nasať a pozrieť si atmosféru, ktorá vládne na najslávnejších pretekoch, ktorým je Tour de France. AĎO by chcel vedieť „katať sa na kaňkach“, lepšie povedané korčuľovať sa. Otec Juraj mu v tom drží  palce a hovorí „Je dobré, keď sa bude vedieť orientovať vo viacerých odvetviach  športu“.  V Bratislave sa postavil na štart cyklokrosu, spadol, hneď na štarte a bolo po… dobrom výsledku. AĎO ukázal, že je bojovník, na jeho mieste by iní vzdali, On naskočil na bajk a obsadil v konečnom hodnotení 33. priečku, na štarte sa tlačilo 42 pretekárov jeho kategórie.

 

Fanúšik dobrej cyklistiky

Autor: FAJTÁK Jozef

Foto: ŠK Topoľčianky

 

na stiahnutie  v PDF

Prezentácia klubu – ŠK Topoľčinky 2015.pdf

 

Prezentácia klubu – ŠK Topoľčinky 2015

 

 

 

 

 

 

Bratislavské občianske združenie BUDÚCNOSŤ NÁDEJÍ,  usporiadal cyklokrosový pretek 4. kola Slovenského Pohára, ktorý  „posadil“ do mestskej časti Petržalka. Do miesta pred „kaštieľom“ (Technopol) a lúkou na ktorej veriaci vítali pápeža Jána Pavla II. Trasa našťastie, už neviedla „centrálnym miestom“ venčenia domácich miláčikov. Usporiadateľ dal červenú „nášlapným systémom,“ ktoré v minulosti (v roku 2013) číhali na pretekárov po celej dĺžke cyklokrosovej trate. Táto skutočnosť je minulosťou, je dobré, že ju usporiadateľ rázne  odmietol. Poznáte to, stačí raz prejsť po zanechanom výkale, a, „vône“ sa už nezbavíte… Nedá sa však vyhnúť všetkým „nástrahám,“ niektoré miesta ponechali pôvodné… Lúka aj napriek snahe usporiadateľov skrývala svoje „tajomstvá,“ ktorým sa nedalo vyhnúť.  Treba povedať, že aj príroda zohrala svoju úlohu. Pred pretekmi od utorka v Bratislave pršalo, a, viete, že dážď zmije každú stopu. V minulosti viedla trať inou lokalitou, napriek tomu „nová“ trať bola zaujímavá a mala drajv.  Prípravu trate som mal možnosť sledovať z  obývačky, keď „nabehli“ kosci a stroje bol som pri tom. Stal som sa tak nepísaným  „kontrolórom“. Držal som palce, aby bola trať kvalitná a bola aj dostatočne náročná. Bola, no niektoré nástrahy na trati pretekárom chýbali (schody, dvojskok a pod.), aj napriek týmto „maličkostiam“ sa Dielo vydarilo!

PO PRETEKU POVEDALI

Boli ste spokojný z dnešnou traťou?

Michal MINÁR: „S traťou som bol veľmi spokojný, lebo sa mi podarilo takmer poraziť môjho spolujazdca, ktorým je Mário (JANČO) len o jedno miesto skončil predo mnou“. Michal MINÁR skončil na krásnom 5. mieste svojej kategórie Mladších žiakov.

Mário JANČO: „Trať bola veľmi dobrá, mal som problém ten, že ma „pichalo“ v bruchu. A prečo si sa toho pichania nezbavil? Neviem, zabudol som“.

Timotej LAKTIŠ: „Trať bola normálna, dobrá.  Skončil som najlepšie z našich za mnou skončil Mário a Miško.“

Adrián ONDREJKA: „Trať bola dobrá, chýbali mi na nej prekážky, neviem prečo, veď je to cyklokros. V podstate som spokojný aj nespokojný“. (Aďo mal na štarte pád, po ktorom by iní pretekári vzdali).

Martin LAKTIŠ – tréner: „ Trať bola vynikajúca, bola technická a málo rýchla. Chýbali mi na nej prekážky, ktoré by ju viac zdramatizovali.“

PREDSTAVUJEME

Drozdovo, bolo miesto, kde sme sa mali stretnúť pri mojom vstupe do spolupráce s cyklistami z ŠK Topoľčianky.  Vtedy som  Juraja ONDREJKU – nestretol. Priznám sa, že nebol čas na výzvedy, kde bol, a kde nie. Bol! Na výlete. Výlet z ktorého si uložil do pamäte rôzne zážitky, ktoré len tak klávesom DELETE z hlavy nevymaže. Tento veľmi aktívny človek si odskočil na Tour de FRANCE 2015. Po návrate z týchto, už aj pre nás zaujímavých pretekov,  zdobí jeho zápästie silikonový náramok žltej farby z nápisom a letopočtom najznámejšieho preteku planéty.  Juraj je aktívny aj preto, že jeho syn Adrián preteká za starších žiakov,  a tí potrebujú počas pretekov mať pri sebe zákonného zástupcu. Okrem iného, ak mu to čas dovoľuje,  sa preháňa samozrejme, že na svojom „tátošovi“ v spoločnosti trénujúcich pretekárov. Juraj, je čas, zapísať sa do histórie cyklistiky. Oslovili sme ho na pretekoch v Bratislave, ktorá bola dejiskom 4. kola Slovenského pohára v cyklokrose. Slová, ktoré vyvolali úsmev na Jurajovej  tvári boli dobrou predzvesťou na rozhovor.

Juraj, kedy ste prejavili záujem o cyklistiku?   

Bolo to pred štyrmi rokmi, keď sa v Machulinciach (obec v blízkosti Topoľčianok) založil cykloturistický oddiel.

Bol to zámer, jazdiť, alebo dostať syna na toto odvetvie športu?  

Aj, aj. Mám rad šport ako taký. Chcel, by som, aby Aďo (syn Adrián 2003) kráčal po športovej línii, nech je to futbal, hokej alebo cyklistika. Základy ovláda a bude len na ňom v ktorom športe sa uchytí. Dnes mal neuveriteľnú smolu (viď foto v galérii v krúžku) keď po hvizde rozhodcu na štartovnom rošte spadol. Môžete robiť čo chcete, to neovplyvníte je to jednoducho šport a pády k cyklokrosu pasujú.

Viem, že za Drozdovo máte absenciu. Čo ju spôsobilo?

Smiech. Boli sme s partiou chalanov na troch etapách Tour de FRANCE. Neopísateľný zážitok, ktorý odporúčam všetkým, ktorí sa cyklistike venujú. Bolo by to na hodinovú debatu a verím, že by som to nedokázal všetko popísať. Vidieť ten elán Francúzov a nielen ich stojí zato. To sa musí zažiť na vlastnej koži, inak to nejde. Sledovanie etáp sme orientovali na kopce, kde sú cyklisti pod tlakom a veľkou kontrolou, ľudia šalejúúúú a číhajú na tých najlepších, aby sa ich dotkli, aby sa k nim priblížili, čo i len na krok. Cyklistika ich robí šťastných…

Vraj ste museli aj dolu brehom ťahať?

Áno! Je to tak, a zariadila to príroda. Idete dolu kopcom v ktorom by ste mohli využiť zákony fyziky a zliezť ho bez použitia pedálov, a, vy musíte ťahať. Vietor, ktorý tam duje proti vám vás brzdí. Takže tak.

Juraj váš názor na dnešný cyklokros?  

Počasie sa vydarilo, pretek bol kvalitný, mohol byť technicky náročnejší,  čím by si vyslúžil väčšiu náročnosť. Mne chýbali schody, ale aj technické prvky ako sú skoky cez prekážky.

Na podrážke vašej obuvi si „neodnášate,“ žiaden suvenír?

(Smiech) Nie, nie, našťastie nie.

Ďakujem za váš čas

Fanúšik dobrej cyklistiky

FAJTÁK Jozef

Foto: FEČÍK Ján

[print_gllr id=1863]

 

 

Priatelia cyklistiky, dobrej cyklistiky.

Na úvod začínajúcej sa sezóny v cyklokrose, by som Vám rád predstavil „asistentku“ trénera, ktorá prijala ponuku na spoluprácu od ŠK Topoľčianky. Určitá komunita Zlato-moraveckého regiónu ju pozná, pozná jej športovú minulosť. Málo kto však vie, že táto „osôbka“ sa v roku 2011 zúčastnila Majstrovstiev sveta v talianskom Arcu. Nadišiel čas, aby sme ju predstavili aj záujemcom o cyklistiku v iných regiónoch. Už cez víkend bude „kaučovať“ chalanov na pretekoch 2. kola v cyklokrose v Bánovciach n/Bebravou. Je čas, ísť s pravdou von.

PREDSTAVUJEME

Poznáte to, „už aj vrabce na streche čvirikajú…“ Vieme však o čom si čvirikajú? Nie každý sa dostane k informáciám z prvej ruky. Písať a informovať našich fanúšikov formou JPP (jedna pani povedala) by nebolo v našom prípade fér. Skutočnosť je však taká, že sa chystá zmena a to nie hocijaká, zmena sa týka priam trénerského postu. Všimli sme si, že v blízkosti prezidenta klubu sa na pretekoch „motá“ ženská, ktorá by mohla „zahniezdiť“ na tomto poste, a Ona, verte, na tomto poste zahniezdi. Simona KORCOVÁ je tou osobou, ktorá doplní na poste „asistenta“ trénerskú dvojicu. Raz darmo už od preteku v Bánovciach n/Bebravou si musíme zvykať, že Simona KORCOVÁ rodáčka zo Zlatých Moraviec je asistentkou trénera Martina LAKTIŠA. Málo kto by ju spájal s cyklistikou. Táto vysokoškolsky vzdelaná „osôbka“, vyštudovala Univerzitu Mateja Bela v Banskej Bystrici. Jej aprobácia Jazyk anglický a Telesná výchova. Športové lezenie ju tak „opantalo“, že sa tomuto športu dlhodobo venovala. Výsledkom jej snahy, bola účasť na Majstrovstvách Sveta v roku 2011 v talianskom Arcu. Keď prišla ponuka z ŠK Topoľčianky na post „asistentky“ trénera, prijala ju. Bude sa venovať chlapcom, ktorí sa venujú základom cyklistiky MTB XCO a CX a Cross Country. Nebude to mať ľahké, zvládnuť pubertou „ohrozených“ chalanov. Držíme jej palce, na ceste za víťazstvami v cyklistike
.
Fanúšik dobrej cyklistiky
Fajták Jozef

 

 

Druhé kolo Slovenského pohára v  cyklokrose sa konalo v Bánovciach n/Bebravou, ktoré sú známe tým, že sa jazdí pomedzi „činžiaky“. Trať, mala  rôzne sprievodné vône. To gazdinky, „pripravujúce“ obedy sa predháňali, ktorá „pošle“ do terénu tu najlepšiu. Bolo cítiť vôňu rannej kávy, ale aj vôňu majoránky a vyprážaných fašíriek a rezňov.  Trať,  ktorú pripravili organizátori bola na vysokej úrovni. Nechýbali schody, zjazdy,  výjazdy,  ale ani „dvojskok“ a po ňom výbeh do kopčeka, ktorý pretekárov voviedol na trať medzi spomenuté mestské stavby. Pri poznávacom kole na trati vznikol „problém“, po ktorom sa pretekári ocitli na trávniku. „Kopček“ smerujúci neprístupným terénom „vyškolil“ nejedného cyklistu v každej vekovej kategórie. Je správne, že JURY (rozhodcovia), tento bod cyklo-trate zmenili pre mladšie vekové kategórie. Bolo to správne rozhodnutie… Bol by hriech chýbať na takýchto pretekoch a samozrejme cyklisti ŠK Topoľčianky nemohli na takejto akcii chýbať. Pred pretekmi nemal nikto „veľké“ oči, tentoraz platilo … „je dôležité zúčastniť sa“.

SMOLIAR MONDOČKO

V Kategórii HOBY, ŠK Topoľčianky reprezentoval Michal MONDOČKO.  Pred pretekom prišlo aj v tomto preteku k zmene, keď namiesto dvoch kôl sa odjazdilo „iba“ jedno. Jedno kolo, ale aj to stálo zato. Michal sa dlho držal na druhom mieste. Práve v polovici trate, sa „lámal“ pretek (viď foto) a ňom ukázal Michal chrbát a získal aký-taký náskok, ktorý mu vydržal až pred cieľovú pásku. Takmer. Na ceste za zlatom ho zradila technika, kazeta (ozubené kolieska) nie a nie poslúchať… Skončil na „bedni“ na striebornom stupni.  V sobotu dosiahol z výpravy ŠK Topoľčianky najlepší výsledok, my mu k nemu  blahoželáme.

VŠETKO V JEDNOM BALÍKU

Na štarte pretekov v ktorom sa postavili na štartovný rošt pretekári v kategóriách mladší žiaci, žiačky, starší žiaci, žiačky sa postavilo až 38 nádejí v tomto druhu športu. Aj keď sme netvorili najpočetnejšiu výpravu spôsobili sme na štarte rozruch v podobe šiestich pretekárov, ktorí mali po sebe idúce čísla, aj napriek tomu sa rozhodcom nepodarilo bielo-červených dať do jedného šíku. V kategórii starších žiakov skončil najlepšie na 13. mieste Timotej LAKTIŠ, 14. mieste Mário JANČO 15. mieste Adrián ONDREJKA. V kategórii mladších žiakov  už tradične na 8. priečke bodoval Michal MINÁR, ktorý „rozdrvil“ Nicolasa FAJTÁKA, ktorý skončil na 11. priečke…

CHVÁLIME

Nedá mi, aby som nevyzdvihol výkon a statočnosť Michala MINÁRA. Ten má totiž spolu s Nicolasom FAJTÁKOM najťažšie „vozidlo“, ktoré bez blata váži niečo menej ako 15 kilogramov. S touto  váhou sa museli mordovať po schodoch. Pri jednom takomto výstupe si Michal narazil hornú peru, ktorá mu ľahko krvácala. Tu zohral kvalitnú prácu tréner Martin LAKTIŠ, ktorý Michala povzbudil, Miško sa upokojil a na znak toho, že sa nerád vzdáva predbehol všetko čo bolo pred ním, vyškolil všetkých, ktorí mu stáli v ceste. Miško opäť raz ukázal, že je bojovník na správnom mieste…

Fanúšik dobrej cyklistiky

Fajták Jozef

P.S. foto, zlomový moment, kde sa dostal Mondočko na vedúcu pozíciu.

 

 

[print_gllr id=1813]