Rozporuplný názov neveští nič dobré. To už aký úder do hlavy musel schytať autor tohto článku? Letecký deň na Orave v spojitosti s extramentmi? Otázka znie, či je reč o zvieracích, alebo ľudských. Lietali lietadlá, či niečo iné? Alebo niekto?
Toľko otázok kvôli nejakému onému smradľavému. Tak o čo vlastne ide? Poďme na to pekne po poriadku, tak ako každé hovno má svoj príbeh a začína niekde úplne inde ako končí.
Písal sa krásny dátum 1. 7. 2017, ktorý mal priniesť rovnako krásny deň. Bol to deň konania Oravského cyklomaratónu, ktorý oslavoval už svoje 10. narodeniny. Tie predošlé sa niesli v znamení horúčav spod rovníka a všetci sme očakávali aké budú tieto. Kto všetci? No predsa my, gratulanti, z ŠK Topoľčianky.
Už pred tým ako sme sa dali do gala nám bolo nad slnko jasné, že dnes o tom slnku môžeme len snívať. Namiesto toho naše oceľové tátoše a železnú pevnú vôľu bičoval celú cestu intenzívny dážď. S tátošmi to nijak nezamávalo, čo sa o tom druhom nedá povedať. Zvlášť potom ako sme sa dozvedeli, že lialo i celú noc. Chčije a chčije.
Do očí sa nám tisli slzy šťastia pri obliekaní sviatočných rovnošiat, ani sa to opísať nedá. Aj naše karbónové a hliníkové kone erdžali nedočkavosťou, kedy už vyrazíme. Ja som mal taký zlepšovák, no zabudol som ho doma – fungel nové gumáky s SPD a šnorchel s napojením na opačnú stranu. Nechápete? Nevadí, my s Janom Downvaldom sme sa dobre pobavili. Navzdor počasiu bola nálada v tíme skvelá.
A je odštartované! Sotva som stihol dať dole pršineplášť, už sa pelotón dáva do pohybu. Stáda 25 km a strednej 43 km trati štartujú naraz a teda aj my, gratulanti. Ja po Jožovom boku, kadeti Martin s Tomášom pred nami vo VIP zóne a zbytok stáda za nami. Keďže sa jedná o relatívne krátke trasy, tak sa začína hneď po štarte z ostra. Je to riadna mela a ešte k tomu výdatne leje. Deriem sa dopredu za Jožom, ktorý má paru ako plemenný býk a trocha mi aj odskočil. No ja starý tiktak, teda taktik, sa tým neznepokojujem a idem si svoje tempo. Niekde okolo 10. kilometra ho v stúpaní dobieham. Ide bok po boku s Tomášom, ktorý to od štartu riadne odpichol. Schuti na nich zarevem: ,,Poďme Topoľčianky!!!“ Hádam sa aj zľakli, lebo som zacítil akýsi zápach. Po chvíli ich strácam v spätných zrkadlách. Trať je neskutočne rozmočená, plná bahenných rigolov a prudkých stupákov. Tu sa výrazne prejavuje technická zdatnosť jazdcov – väčšina štartového poľa tlačí bicykle hore a poniektorí i nadol. Ja si to užívam plnými dúškami od predného kolesa. Krútim a krútim do nemoty napriek tomu, že mám kolesá nabalené bahnom a radenie tiež zlyháva. Som presvedčený, že som bol v minulom živote sviňa. Alebo v tomto? V duchu si vravím: ,,Kurnik šopa, kde je ten Martin? Veď ten ide ako valec!“ A tu zrazu čo nevidím? Mám ho pred sebou. Kiež by som radšej spomenul 1000 euro. Dobieham ho na rozbahnenej lúke a dávam sa do predbiehacieho manévru. Volím celkom inú stopu ako on a mám riadne našliapnuté. Zrazu v zlomku sekundy mi je jasné, prečo tadiaľto nešiel nik predo mnou. Predné koleso sa ponára do bahna. Vidla cvaká na doraz a ja letím cez riadítka, a cvakám zubami po pristáti v sračkách na chrbte. Kompletne celý som zaborený v kravských výkaloch. No proste nádhera! Čo viac si sviňa ako ja môže priať? Všetko sa to udialo tak rýchlo, že kým som sa spamätal už sedím opäť na bicykli. Predbieham Martina dolu rozbahneným kopcom a dávam mu lekciu techniky v zjazde. Samozrejme ho pritom nezabúdam povzbudiť! Na konci zjazdu na mňa čaká ďalšie prekvapko, takmer identické ako pred chvíľou. Opäť neváham a hádžem ďalšiu tlamu cez rajdy. Tentoraz vstávam trochu ťažšie, lebo sa mi noha podlamuje. Riadne som sa drbol! Kurnik Fonzy, čo ti drbe?! Hnevám sa na seba. Však sa tu celý dokaličím! Vyliezam z bariny na krátky strmý výjazd. Hľadám na rajdoch riadiace a radiace prvky, no nedarí sa. Všetko je kompletne pokryté gučami smradľavého bahna. Nič to, ťahám ďalej. Hodil by sa nejaký brod. Dnes mám šťastie – aha, tu je! Čápem doň bicykel a zbavujem ho hrubej vrstvy bahna. Ložiská musia mať z toho veľkú radosť. No v tej chvíli mi je to fuk. Hlavné je dať sa opäť do pohybu. Obzriem sa dozadu. Martina nikde, takže som sa extra nezdržal a poďho do ďalšieho zápolenia. Samozrejme už idem menej riskantne, ba priam učebnicovo. Nesmiem už urobiť žiadnu chybu. Moja úžasná pohoda však netrvá dlho. Na 30. kilometri mám pocit ako zo zlého sna. Prajem si nech sa prebudím. Nie nespím! Je to skutočnosť! Všetkých svätých aj s rodinami spomínam pri pohľade na mäkkú prednú gumu. Nemôžem tomu uveriť. To je koniec!
Keďže už bajk medzitým dostal novú nádielku bahna, neviem si predstaviť výmenu duše. Znechutene a hromžiaci vyťahujem pumpu s maličkou nádejou, že to chvíľu vydrží. Pokračujem. Neustále kontrolujem predné koleso, ktoré stráca tlak. Volím taktiku rýchlych špurtov s ustavičným dofukovaním. Je to strašne vyčerpávajúce, ale nemám na výber. Opakovane dobieham pretekárov, ktorí ma následne obiehajú pri „pumpičkovaní“. Dávam si pozor najme v zjazdoch aby som podhustenú gumu nesekol. Medzičasom prestalo pršať a vykuklo slnko. Paráda! Fuknem ešte pred posledným zjazdom a davaj do cieľa. Kúsok pred ním míňam kolegu Paliho z krátkej, ktorý tlačí bicykel. Má podobný problém ako ja, len už nemal toľko šťastia. Alebo trpezlivosť fúkať? Letím na doraz. Nechcem predsa bežať cez cieľovú čiaru.
A som tam! Vysilený, smradľavý, ale šťastný! Záplavu endorfínov umocňuje medaila, ktorú mi na krk zavesili Oravské dievčence. Ponúkli ma syrom a vodou, tak ako každého účastníka 10. ročníka Oravského cyklomaratónu.
A čo je na tom celom najzvláštnejšie? Že som bol v cieli prvý z partie. Samozrejme aj preto, že sme krátki i strední štartovali súčasne. Neskôr som sa dozvedel, že som nebol sám s technickými problémami. Jožo zlomil prehadzovačku a posledných 5 km bežal do cieľa vedľa bicykla. Tak tomu sa povie levie srdce!
V cieli panuje úplná pohodička. Vyhráva kapela, v bufete ide všetko bleskurýchlo, proste perfektne zorganizované zázemie. Trať bola podľa mňa značená dobre. Znamením toho je aj fakt, že som nezablúdil napriek tomu, že som mal neustále plné ruky práce. Popri tom nás povzbudzovalo množstvo fanúšikov. Najviac sa mi ľúbil prejazd cez akúsi usadlosť či dvor, kde hrala hudba a ľudia skandovali z plných pľúc. Ja som sa im za to odmenil, samozrejme ako inak, kvalitným riťbergrom.
Veď vravím: ,, Oravský letecký deň, alebo hovnivál najväčší na svete.“
Vyberte si 🙂

Naše vysledy :

43 km trať :
Muži 19 – 39 rokov :
14. miesto – Michal Mondočko
Juniori 17 – 18 rokov :
9. Martin tonka

25 km trať :
Kadeti 15 – 16 rokov :
7. Tomáš Pánik
Muži od 19 rokov :
12. Jozef Drienovský
37. Štefan Díreš
51. Ján Ožvalda
60. Martin Valkovič
67. Pavol Tonka
DNS Emil Valkovič

Michal Mondočko

V lone prírody Súľovských vrcholov a lúk sa opäť po roku odohralo jedno z najzaujímavejších divadiel. Nie síce také aké by sme v panenskej prírode mohli vidieť bežne, no myslím, že naozaj stálo za to.
Áno, iste už tušíte kam tým mierim. Dňa 24. 6. 2017 sa tento raj na jeden deň premenil na cyklistický raj nesúci názov AUTHOR ŠKODA Bikemaratón Súľovské skaly.
Ja ako jeden z účastníkov klubu ŠK Topoľčianky vám chcem priblížiť atmosféru tohto veľkolepého divadla.
Je skoré sobotné ráno a ja s prvými letnými lúčmi vyrážam z domu s batohom na chrbte šliapuc do pedálov. Pľúcami mi prechádza svieži vzduch a pri každom nadýchnutí ma napĺňa pozitívna energia. Mierim na miesto odletu, kde ma už čaká pilot Martin so svojou stíhačkou (rozumej automobil, nie to druhé…). Chytro nahodíme bajky a letíme. No po príjazde do centra diania v Súľove už naberáme energiu skôr z atmosféry diania, než atmosféry ako takej, pretože ručička teplomera predpovedá tropický deň. S Maťom sme sa však zhodli na tom, že i napriek tomu nebude taký hustý ako pred rokom. Vtedy bolo po dažďoch a boli to ozajstné galeje.
Teda viem to len z rozprávania. Pre mňa je tento pretek premiérou nielen miestom ale i dĺžkou trate, a tak som sa naň i zodpovedne pripravil. Ihneď po príchode som zožal pochvalu od kolegu pri pohľade na traťový profil starostlivo umiestnený na rámovej trubke môjho bicykla. Ako som neskôr zistil, v spojení s Garmin hodinkami to bolo riešenie na nezaplatenie. Ešte sme pred štartom trocha laborovali s tlakom v pneumatikách, aby som sa vyhol ich opätovnému seknutiu a poďho na štart. Ja o 9:00 a Martin po mne, keďže išiel 60 km.
Na 84 km nás štartovalo asi 140 pretekárov, no výnimočne i po štarte som nemal pocit tlačenice. Myslím, že každý si dobre uvedomoval dĺžku trate a rozloženie svojich síl. Hneď na úvod nás privítal výživný výšľap, kde sa štartové pole značne natiahlo. Tam som naposledy videl špicu pretekárov. Ja som štartoval niekde v strede, a tak nejako som sa i držal. Snažil som sa nájsť si svoje tempo, no ono sa to ľahko povie, ale už ťažšie dodržuje. Človeka to podvedome ženie vpred. Darmo si vravím, že idem na výlet. Aj špekačky mám vo vrecku. Oni, tí vlci, mi ich chcú zjesť, tak sa im snažím uniknúť. Ako čierna ovca takticky prezliekam kožuch a splývam s davom. Raz ťahám s jednou svorkou, potom s inou… Užívam si ťažko vydreté zjazdy, pri ktorých sa mi najlepšie darí poskočiť v poradí i napriek tomu, že nie je moc miesta na predbiehanie. Na lúkach a cestách sa to dá, no single sú single, ako to z názvu vyplýva.
Trať je suchá, len sem tam nejaká mláka. Zjazdy rýchle, výšľapy sú miestami poriadne stojky a posledné kilometre sú pre mňa doslova boj o prežitie. Od poslednej občerstvovačky, to proste nejde. Ostáva mi posledných 8 km do cieľa. Tu stretávam chalana, ktorý má problémy s kŕčmi (mimochodom takých bolo mnoho), a tak ideme spolu. V poslednom stúpaní mi však mizne z dohľadu. Nech sa deje čo sa deje, nezosadám z bicykla a silou vôle krútim na vrchol. Tam ma fantasticky povzbudzuje jeden z komisárov, za čo ho chválim, lebo vraj takto emotívne povzbudzuje každého súťažiaceho.
Do cieľa mi zostáva posledný 2 km dlhý zjazd, ktorý idem trochu riskantne, ale ani nie tak voči turistom čo odskakujú z chodníka ako skôr pre pneumatiky môjho bajku. A som tam! Zničený, ale živý, a okrem hlavy vcelku zdravý. Rozhliadam sa, či neuvidím niekoho z našich a po chvíli sa ocitám pri umývarke bicyklov. Lejem na seba i bicykel striedavo prúd ľadovej vody a užívam si to. A čo nevidím? Prázdna guma. Opäť predná ako naposledy. Tak to som teda so šťastím došiel do cieľa.
Neskôr stretávam kolegov z klubu, ktorí sú už umytí, najedení i napití ako obvykle. Čím to je? Priznám sa, že počas jazdy som na nich myslel. Ako si už vegetia, a ja somár, sa dám vždy na ten najťažší boj.
Ale ako sa vraví: ,,Čo ťa nezabije, to ťa posilní.“ Som presvedčený o tom, že toto príslovie je pravdivé. Podstatné je, aby mal človek dobrý pocit z toho čo robí a ostatné už príde samo. Ja za seba môžem povedať, že som si to užil naozaj naplno a nadoraz. A čo ostatní chlapci z ŠK Topoľčianky? Úsmevy, úsmevy, ach tie úsmevy…
Ďakujeme organizátorom z SCK CYKLO TOUR Súľov a Škodovke za ďalšiu nezabudnuteľnú, a kvalitnú akciu ako to už u nich býva zvykom.

Naše výsledky:

84 km
muži do 39 r.
Michal Mondočko – 40. miesto

60 km
muži 40 – 49 r.
Martin Laktiš – 11. miesto

35 km
juniori do 18 r.
Martin Tonka – 6. miesto

muži 40 – 49 r.
Peter Haspra – 95. miesto
Pavol Tonka – 99. miesto

19 km
chlapci do 14 rokov
Adrián Ondrejka – 6. miesto

juniori 15 – 18 rokov
Tomáš Pánik – 4. miesto
Timotej Bugár – 10. miesto

muži 30 – 39 rokov
Jozef Drienovský – 3. miesto

muži 60 rokov a viac
Ožvalda Ján – 7. miesto

muži bez rozdielu veku s hmotnosťou nad 100 kg
Štefan Díreš – 3. miesto

M. Mondočko

V nedeľu 18.6. sa konal pretek Detskej tour Petra Sagana v Kežmarku, kde si naše deti prešli trasu okolo Kežmarského zámku.
Trať bola pomerne náročná a viedla po starodávnych kamenných kockách na námestí, a trávnatom povrchu v parku. Panovalo nepriaznivé počasie. Fúkal studený vietor a dažďu viseli nohy, no na šťastie nespŕchlo. Štartom prešlo z ŠK Topoľčianky 10 pretekárov od tých naj najmenších až po najstarších kádrov. Pretekári zabojovali nielen so súpermi, ale aj s počasím a vybojovali tak ďalšie bodíky do celkového hodnotenia. Timovi Laktišovi počasie vôbec neprekážalo a získal krásne druhé miesto. Gratulujeme! Šťastena pri ňom stála aj v tombole, kde tiež získal cenu.
Keďže sa nám blíži koniec školského roka a začínajú prázdniny, aj DTPS sa nám poberie oddychovať na celý mesiac. Vidíme sa 13. augusta vo Svite!

Výsledky:
Baby chlapci: Tomáško Stano
Mikro chlapci: Jakubko Stano 25. miesto
Mili chlapci: Martinko Stano 20. miesto
Mini dievčatá: Anetka Godorová 16. miesto
Mini chlapci: Miško Mondočko 16. miesto
Mladšie žiačky : Hanka Ferejová 10.miesto a Ivka Tencerová 12. miesto
Mladší žiaci: Matejko Tencer 22. miesto
Starší žiaci: Mário Jančo 5. miesto a Timotej Laktiš 2. miesto

Dňa 3. 6. 2017 sa neveľká skupinka z klubu ŠK Topoľčianky vydala na závod 2. kola série Škoda Bike Open Tour do obce Dohňany pri Púchove.

Tentoraz pre nás členovia klubu CK EPIC Dohňany pripravili lahôdku v podobe maratónu, ktorý sa konal v tom istom regióne ako známy Marikovský maratón.
Vďaka jeho tradícií bola latka nastavená vysoko. Poďme sa teda pozrieť ako sa s tým popasovali členovia CK EPIC Dohňany, ktorí nie sú žiadni zelenáči a s podobnými akciami majú bohaté skúsenosti, ako aj cyklisti z Topoľčianok.

Bol krásny slnečný deň a teplota už okolo 9. hodiny naznačovala, že bude tropický. Hneď po zaparkovaní sme bežali na registráciu, lebo sme prišli len tak tak. Zázemie bolo veľkolepé ako sa na škodovácke akcie patrí. Všade vôkol panoval organizovaný chaos a frmol ako v mravenisku. Vo vzduchu sa okrem vôní z bufetov vznášali malé i veľké lietajúce predmety. Jeden z nich dokonca niesol živých pozemšťanov.

Dali sme sa do gala, a my, starí vlci, ako prví postavili na štart najdlhšej 55 km trati. Ostatní prišli na rad neskôr. Nálada bola perfektná, počasie ešte viac, tak poďme na to! Martinove pokyny zneli jasne: ,,Hlavne to neprepáliť hneď na začiatku.“

Sotva to dopovedal, už ho aj nebolo. Ako správny parťák som sa ho držal ako kliešť, no vedel som, že to nebude na dlho. Neviem ako to tento človek robí. Začína vždy naplno a postupne zrýchľuje. Ja som si tiež nastavil svoje tempo a držal plyn. Keďže sme štartovali dosť vzadu, stále bolo koho obiehať. Išlo sa mi báječne až do chvíle, keď som v zjazde narazil na kameň a prerazil gumu.
,,No paráda a je po závode!“ Zahromžil som a znechutene začal s opravou. Tak ma to nasralo, že mi výmena novej duše trvala celú večnosť. Keď som skončil, všade panovalo úplné ticho. ,,No, čo už? Aspoň sa povozím.“ Pomyslím si pri ležérnom šliapnutí do pedálov. Ako si tak hopkám, zrazu predo mnou cyklista. Aha ďalší a ďalší. Nálada sa zlepšuje, všetkých zdravím a povzbudzujem. Toto je ono, toto ma baví!

Som opäť v závode! Viem, že už nejde o nič, ale ten pocit ma ženie vpred. Idem ako víchor (aj keď som len zablokovaný prievan). Užívam si prekrásne lúčne výhľady a ešte lepšie singláče, ktoré spoznávam z Marikovských maratónov. Je ich tu požehnane a sú úžasné. Sem tam ma niekto zbrzdí, to je daň za moje opozdenie. Ale nevadí, trpezlivo vyčkávam a pretekári sa mi postupne sami uhýbajú. Takýchto gest som zažil fakt dosť, začo im všetkým patrí moja vďaka. A o tom to je, to je ten duch fair play.

Dostávam sa do cieľa, kde stretávam ako prvého z našej výpravy terminátora Martina Laktiša, ktorý to dotiahol na krásne 6. miesto podobne ako mladá puška Martin Tonka, ktorý vo svojej kategórii skončil piaty. I ostatní sú už v cieli. Niektorí spokojní, iní menej. Najlepšie zajazdil náš mladý talent Tomáš Pánik, ktorý sa ako jediný postavil na bedňu. Parádne 3. miesto je preňho úspechom a motiváciou. Gratulujeme.

Čo dodať na záver?
Snáď len v krátkosti pochváliť organizátorov za skvelú premiéru, naše mladé pušky za skvelý výkon a naše kone, že nás i napriek drobným zaváhaniam napokon doniesli do cieľa.

naše výsledky:

Trať 16km :
– Kadeti:
3. Tomáš Pánik
21. Samuel Švec

– Muži 17 a viac:
47. Štefan Díreš
48. Martin Švec

– Tímy:
8. Samuel Švec a Martin Švec

Trať 40km:
– Muži 19 – 39:
34. Jozef Drienovský
– Juniori 17 – 18:
5. Martin Tonka

Trať 55km:
– Muži 19 – 39:
41. Michal Mondočko
– Muži 40 – 49:
6. Martin Laktiš

M. Mondočko

Dňa 27. 5. 2017 sa konal v poradí už piaty ročník Horskej cykločasovky v Machulinciach.
Táto akcia vyznávačov horskej cyklistiky tradične prilákala mnoho cyklistov z blízkeho okolia i
vzdialenejších kútov Slovenska.

Medzi tých najbližších, bez ktorých si túto udalosť snáď nik nevie predstaviť patria práve cyklisti z ŠK Topoľčianky.

Tento ročník bol príznačný hlavne v tom, že ho absolvovalo mnoho nových členov klubu.
Ďalšou novinkou bola drobná zmena trate, ktorá bola oproti minulým štyrom ročníkom o čosi dlhšia. Obe varianty – 16 km i 34 km sa predĺžili o cca 1,4 km, pri čom dlhšia z nich podstúpila plastickú operáciu.
Pýtate sa akú?
Organizátori ju jemne sťažili pomerne náročným výšľapom zvaným Stoky, ktorý je síce kratší, ale za tovýživný. Ten potrápil všetkých súťažiacich a málokto ho dal na vrchol v pedáloch. Za túto vložku chcem organizátorov pochváliť, ale to je len môj subjektívny názor, lebo viac asi bude tých opačných. Okrem toho aj spomínané predĺženie trate (poza Benát) je prínosom. Jedná sa o úsek, ktorý síce nie je až taký rýchly, ale je o to zaujímavejší, a povedal by som – prírodnejší.

Keďže už dlhšiu dobu panovalo krásne slnečné počasie, trať bola suchšia ako obvykle, ale na jej povestnú tvrdosť to vplyv nemalo. Smerom hore kolesá preklzovali.
A nadol?
Rock&roll ako vyšitý. Zuby cvakali, kĺby praskali, proste toto je naša cykločasovka akú poznáme!

Záverom sa chcem v mene ŠK Topoľčianky poďakovať organizátorom z CK Machulince za ďalšiu skvelú akciu, a tešíme sa na ďalší ročník 2018.

Dovidenia!

P.S. prikladám výsledky členov klubu ŠK Topoľčianky

Trať 34 km

muži do 18 rokov
Ondrejka Adrián – 2. miesto

muži 19 – 39 rokov
Mondočko Michal st. – 9. miesto
Drienovský Jozef – 11. miesto

muži 40 – 49 rokov
Laktiš Martin – 2. miesto

Trať 16 km

muži do 39 rokov
Bugár Timotej – 1. miesto
Števula Matúš – 7. miesto
Tencer Andrej – 8. miesto
Valkovič Martin – 12. miesto
Kukučka Kristián – 15. miesto
Švec Samuel – 16. miesto
Díreš Štefan – 17. miesto
Mondočko Michal – 18. miesto
Beňovič Matúš – 20. miesto
Beňovič Miroslav – 25. miesto
Ondrejka Tadeáš – 32. miesto

muži – 40 a viac rokov
Haspra Peter – 5. miesto
Valkovič Emil – 10. miesto
Švec Martin – 11. miesto
O6valda Ján – 14. miesto

ženy do 39 rokov
Gduľová Monika – 6. miesto

ženy 40 a viac rokov
Tencerová Miriam – 2. miesto

autor: M. Mondočko

Viacej fotiek je v archíve

Máme za sebou 4. kolo Slovenského pohára v XCO, ktoré sa konalo 14. 5. 2017 v športovom ski areáli Drozdovo. V poradí 2. ročník tohto podujatia bol významný najmä v tom, že sa potvrdila jeho avizovaná medzinárodná účasť.

Preteku sa zúčastnili slovenskí reprezentanti, ale i závodníci zo susedných krajín – Česka, Maďarska, Poľska, Ukrajiny a Rumunska. I preto sa dá hovoriť o historicky najúspešnejšom podujatí, ktoré organizoval ŠK Topoľčianky počas svojej krátkej existencie.

Samotný pretek pozostával z viacerých kategórií. Pozornosť by som však upriamil na tú hlavnú – Muži ELITE a U23 ktorá bola vrcholom podujatia.
Tu sa na prvej priečke umiestnil pretekár z Maďarska Márton Dina (Nella Trek SE). Za ním skončil jeho krajan Attila Valter (Cube – Csomor), ktorý zvádzal boj na ostrie noža s našim reprezentantom Martinom Haringom (Dukla Banská Bystrica), ktorému sa napokon ušla tretia priečka.

Toto podujatie si nenechali ujsť hlavne tí mladší členovia klubu ŠK Topoľčianky a dali sa do zápolenia s nástrahami trate. Zdanlivá výhoda zázemia sa však v tvrdej konkurencii rozplynula ako ranná hmla a mladí pretekári sa ocitli tvárou v tvár tvrdej realite. Museli tak siahnuť až na dno svojich síl a schopností aby sa nenechali zahanbiť na domácej pôde. Napriek tomuto tlaku a skutočnosti, že na tréning nebolo dostatok času bojovali statočne, a v štartovom poli sa nestratili.

A ako to vlastne celé dopadlo?
Ako iste všetci viete, úspech každého podujatia takéhoto formátu je závislý od mnohých faktorov. Nestačí na to len kvalitná trať, či dobrý bufet. Všetci sme sa obávali nepriaznivej predpovede počasia. Tá sa napokon nenaplnila, a tak sme sa tešili z krásneho slnečného dňa. Trať bola až na pár úsekov prevažne suchá, takže sa jazdilo naozaj na doraz. Ale o tom by vám najlepšie vedeli porozprávať samotní pretekári. Ja som sa v cieli a pri umývaní bicyklov stretol so samými usmiatymi tvárami, a to vraví za všetko.
Záverom sa chcem poďakovať všetkým súťažiacim, divákom, organizačnému výboru SZC, sponzorom a všetkým čo prispeli k naplneniu tohto diela.

Myslím, že máme za sebou ďalšiu vydarenú akciu v podaní ŠK Topoľčianky a verím, že sa vám u nás páčilo a prídete znova.

Ďakujeme

S pozdravom ŠK Topoľčianky

VÝSLEDKY:

Mini chlapci:
17. – Michal Mondočko

Mini dievčatá:
DNS – Petra Minárová

Mladší žiaci:
19. – Michal Minár
33. – Alex Švec
34. – Matúš Beňovič

Starší žiaci:
10. – Timotej Laktiš
14. – Mário Jančo
20. – Adrián Ondrejka

Kadeti:
15. – Tomáš Pánik

Juniori:
18. – Martin Tonka
22. Timotej Bugár

Open:
3. – Peter Bratko
9. Michal Mondočko

Masters B:
DNF – Martin Laktiš

autor: Michal Mondočko