Maratóny, ktorých 1. ročníky som absolvoval a ktoré sú v miestach, ktoré bežne jazdím, považujem za svoje srdcovky. A Topoľčianky, vzdialené 6 km od svokrovcov, spĺňajú obe podmienky.

Napriek tomu sa staviam na ich štart po 5-ročnej pauze. Jeden ročník kolidoval s dovolenkou, ďalší zrušený kvôli búrke, iný pre pandémiu a pred rokom už prihlásený na dlhú, no plány nabúrali horúčky mladšieho syna, tak sa výprava na preteky nekonala.

Bude blato?

Odhadol som sa výsledkovo niekde okolo polovice, nech nezavadziam elite vpredu.

Tento rok, vďaka strašidelnej búrke s celonočným lejakom doma v Bratislave noc pred pretekmi, neveštil v 130 km vzdialených Topoľčiankach suchú trať. No po zhliadnutí úhrnu zrážok na mieste podujatia sa zdalo, že Topoľčianky sú v inom vesmíre. Len pár kvapiek noc pred pretekmi. Tak sme s famílou a susedom z paneláka, ktorý do poslednej chvíle váhal, či ísť, nasadli do auta a rýchly presun na štart. Tam som nechal suseda, zobral číslo, s famíliou presun do „depa” k svokrovcom, rýchly príjem kalórií v podobe výbornej banánovo-tvarohovej chladenej torty od svokry a „brdkova” krátka zahrievačka na štart.

Príchod 15 minút vopred na strednú 46 km trať stačil na radenie sa, kde som len chcel, keďže tesne pred nami odštartovala kategória elektrobikov. Odhadol som sa výsledkovo niekde okolo polovice, nech nezavadziam elite vpredu. Pred štartom rešpekt voči požehnaniu kňaza, nech nás obchádza na trati všetko zlé. A že to sú iné preteky, ako moja posledná účasť 5 rokov dozadu, načrtlo upozornenie moderátora, nech sa púšťame na dlhých, niekoľkokilometrových singloch, ktorých je vraj dosť. Čo to, hovorím si, ja som asi fakt niekde inde, lebo aj počasie parádne, o jedenástej už celkom výpek, aj trať v pamäti iná, ako je prezentované dnes.

Odštartované

Toto boli po dlhom čase preteky, kde som ani na chvíľku nestratil nikoho z dohľadu.

Roj 210 „sršňov” vhupol po štarte na asfaltku a tých 420 kolies spraví ten správny nakopávací bzukot, ktorý hneď od úvodu hecuje byť hlučnejší, t.j. rýchlejší ako sršne okolo mňa. Následne vhup na zaprášené single, znova asfalt okolo koní (ej, ale som si nadával, prečo som umiestnil telefón-foťák do podsedlovky) a šup na horskú prémiu na Hrušov. No cca 2 km výšľap vymletou zvážnicou mal len jednu použiteľnú stopu a na nej zápcha ako v BA okolo piatej na prístavnom moste. Len kde-tu som skúsil vymláteným „bypassom” naraz trhnúť 2-3 kusy a ďalej do zápchy, ktorá logicky nedovolila ísť svoje tempo. Na vrchole rovných 10 km, a presun cez hory a lúky s dokonalo fotogenickými výhľadmi na okolité pohoria. A na tomto úseku aj 1. občerstvovačka, tuším na 17. km.

Stojka

Po dlhom zjazde a prechodom asfaltovým úsekom k výšľapu dňa na „tacháči” sľubných 19,4 km za prvú hodinu, vravím si, udrž to a dobre skončíš. Nasledoval dlhý výšľap k Jedľovým Kostoľanom, a na jeho konci vhup do lesa a v ňom, presne v polovici pretekov, náznak halucinácie. Stena ako na mojej domácej Kobyle, odhadom asi 500 m s pocitovým sklonom 20 %, koreňmi a kameňmi a na vrchole na zemi nasprejovaný smajlík, ako povzbudenie do ďalších bojov.

Značenie

Keď som pri spreji, tak krátke intermezzo k značeniu. To podobne, ako celá organizácia pretekov, nemohli byť lepšie. Ešte aj vo výšľapoch označená každá skalka, na A4-kách po stromoch upozornenie na nebezpečné miesta, stovky fáboriek a desiatky nadšených regulovčíkov, to na každej odbočke. K tomu nápaditý, nazvem to vak s číslom a darčekom. Dobre to robíte, borci, za pár rokov ste sa prepracovali z lokálnych pretekov na TOPku, no to máte ľahké, keď ste z TOPoľčianok.

Ideme ku Krížu

Po pre mňa nečakanej stojke trochu zjazdu a opätovný výšľap k 2. občerstvovačke, nech sa vládze výstup lúkou ku krížu nad Jedľovými Kostoľanmi. Ten časť spolubojovníkov tlačila, ja som sa nevzdal. Po zjazde nás „vcucli” traily do divokého lesa. Klobúk dolu pred ich tvorcami. Dôkladne preverili techniku a pozornosť. Moje 78 cm rajdy sa miestami takmer šúchali o stromy. Technické traverzové traily spolu s výšľapmi aj pekne zrazili priemerku, kde som mal za 2. hodinu pretekov ledva 13 km. Na cca 33. km už bolo 1 000 v. m, moje kríže odpálené, no pomyslenie na kamarátku, ktorá dala deň predtým horský bežecký maratón Cortina trail s podobnou vzdialenosťou, no double prevýšením, mi zakázal vnímať bolesť.

Záverečné boje

…nechýbal pestrý sprievodný program pre celé rodiny a bohatá tombola

Po osviežujúcej trailovej pasáži ešte osviežujúcejší brod a potom už mne známymi cestami až do cieľa. Posledný ostrejší výšľap to vačšina môjho okolia vzdala a tlačili to hore. Spolubojovníci vrátane dvoch junioriek, s ktorými sme sa neustále obiehali, ony v zjazdoch mňa, opatrného tatka a ja ich zasa vo výšľapoch. Toto boli po dlhom čase preteky, kde som ani na chvíľku nestratil nikoho z dohľadu. Nie ako pred týždňom na Stupave, čo som zhruba v polovici pretekov šiel asi 5 km sólo.

Záverečný kilák na dostihovej dráhe sme si nič nedarovali a vysokým tempom boj o lepšie pozície v strede poľa. Jeden Trek Supercaliber ukázal svoju rýchlosť pred mojím trailovým Trekom Fuelom a trhol ma o 4 sekundy, čo mu je odpustené. Moje umiestnenie v lepšej polovici považujem pri účasti drvivej väčšiny klubových jazdcov zo všetkých kútov Slovenska za adekvátne môjmu hobby jazdeniu a hmotnosti mojej mašinky (aj vlastnej ).

Koniec

V cieli fotenie biku, rizotko s Birellom a došuchtanie sa 7 km, 150 v. m do „depa”, kde ma už vítala manželka s deťmi. Ešte raz veľký rešpekt voči organizátorom. Preteky boli súčasne „majstrákmi“ Slovenska v XCM, aj keď moja veková kategória ich mala na dlhej trati, na ktorú som si netrúfol. Celkovým víťazom na dlhej 66 km trati s prevýšením 1 500 metrov sa stal Tomáš Višňovský jazdiaci za tím Českej Sporiteľne v čase lepšom ako ja na strednej a to za 2.40! Víťazkou ženskej dlhej trate je Erika Glajzová z teamu CK Cykloglajza BB s časom 3.23.

Stredná trať bola preletená víťazom Michalom Minárom z domáceho klubu ŠK Topoľčianky za 1.59 a ženskú kategóriu vyhrala juniorka Kristína Tichá z CyS Akadémia Petra Sagana s časom 2.47. Stredná trať mala 46 km s oficiálnym prevýšením 1 150 metrov.

Krátka, 23 km trať s prevýšením necelých 500 metrov bola zdolaná s top časom 50 minút kadetom Lukášom Panáčekom z CyS – Akadémie Petra Sagana a u nežného pohlavia prešprintovala trať za 56 minút Viktória Chladoňová z Trenčína. Na svoje si prišli aj deti v sprievode rodičov v kategórii Family. Tá bola rozdelená na deti do 10 a do 14 rokov. U chlapcov do 10 rokov vyhral Alex Kaškarov z miestneho klubu Topoľčianky s časom 40 minút, z dievčat žala úspech Mančíková Margaréta s časom 58 minút z klubu Stedo Bike Racing. Deti do 14 rokov s „kopcom” energie to dali rýchlejšie. U chlapcov za 32 minút Dário Dušan Lukáč a za dievčatá Sofia Matiesková dokonca o pár sekúnd lepšie, za 31 minút. Klub Velosvet Cycling Team Prievidza má očividne v tíme veľký talent. Kompletné výsledky nájdete na tomto odkaze.

Ako to už na jednotlivých kolách série ŠKODA BIKE OPEN TOUR býva, tak ani tu nechýbal pestrý sprievodný program pre celé rodiny a bohatá tombola. Gratulácie všetkým víťazom a o rok zasa!

Zdroj fotografií: welovecycling.sk
Článok prevzatý z mtbiker.sk