V dňoch 9. – 12. 8. 2018 sa mladí cyklisti z ŠK Topoľčianky spolu s rodičmi na pár dní preniesli do malebného prostredia na rozhraní Vysokých a Nízkych Tatier, ktoré je i dejiskom známeho Škoda Horal MTB maratónu vo Svite. Takto mali možnosť spojiť príjemné s užitočným a teda popri pohodovom cyklovýlete si aj poriadne zasúťažiť.
Do penziónu v Gerlachove sme prišli vo štvrtok večer a pobyt sme začali spoločnou večerou. Zišlo sa nás tu spolu 48, z čoho bolo 23 detí. Potom nasledovalo utužovanie medziľudských vzťahov, moderne nazývaných aj ako team building.
Nasledovné ráno – po výdatných raňajkách – sa začalo nevšedné divadlo pre domácich i zahraničných turistov, ktoré by som prirovnal k známemu baletnému predstaveniu od Čajkovského – Labutie jazero. Ale to sme sa už v hlavných úlohách predstavili my, v bieločervených dresoch, ktoré zaplavili miestne komunikácie a neskôr i nekomunikácie. Bol prekrásny slnečný ale horúci deň, a tak sme ocenili tieň, ktorý nám poskytli stromy neďalekých hôr. Konkrétne na 17 km dlhej trase, ktorá bola súčasťou už spomínaného Horal maratónu. Tí najmenší z nás si tak mali možnosť prejsť ju ešte pred súťažou. Držali sa hrdinsky a dávam pred nimi prilbu dole, lebo celkový počet km v ten deň prevyšoval dvojnásobok dĺžky tejto trate.
Samozrejme, že boli medzi nami aj takí, ktorým bolo málo, a tak si ešte priložili. Pohodový deň sme zavŕšili chutnou večerou a team building bol o niečo pokojnejší než úvodný večer, aj vďaka tomu, že nasledujúce ráno sa už nieslo v duchu race, čiže pretekov.
Ako prví sme z hniezda vyleteli ja s Martinom L. . Labutí let sa však pristátím na štarte razom zmenil z „tanca na labuťom jazere“ na „tanec pod labutím jazerom“, pretože sa naplnili meteorologické predpovede a jazero sa na nás doslova vylialo. Po asi 10 minútach intenzívneho dažďa sprevádzaného hromobitím zaznel výstrel. Nie, nik nepoľoval na labute. To sa len hŕstka odvážlivcov vydala na 78 km dlhú trať. Bol to ťažký boj, tak ako to v takýchto podmienkach býva zvykom, ale nevzdali sme to, a v zdraví sme obaja došli do cieľa. Musím však dodať, že pred nami štartovali chlapi a ženy na 134 km dlhú trať, ktorú napokon skrátili pre búrku na Kráľovej holi. No ako som videl viacero zmorených tvárí, keď sme sa stretali na trati, nemali to vôbec ľahké. Dávam pred nimi prilbu dole za odhodlanie a bojovnosť. Hádam sa i ja raz odvážim, ale zatiaľ som ľahký…
Zastúpenie sme mali aj na ďalších tratiach (43 km, 28 km a 17 km), kde najväčší úspech zaznamenala naša Laura Lukáčová, ktorá na 28 km trati medzi kadetkami získala 1. miesto.
Počasie sa síce umúdrilo, ale všade bolo množstvo blata, s ktorým sa popasovali i naši najmenší na detských pretekoch, ktoré boli pripravené pre rôzne kategórie. Tu naši pretekári na vyznačenom okruhu zožali najväčšie ovocie v podobe pohárov a medailí zo stupienkov víťazov.
Tu ich máme:
Jakub Stano – Mikro – 1. miesto
Dušan Lukáč – Mili – 2. miesto
Petra Minárová – Mini – 1. miesto
Martin Stano – Mini – 3. miesto
Michal Minár – St. Žiaci – 2. miesto
Matúš Beňovič – St. Žiaci – 3. miesto

Detského preteku sa ďalej zúčastnili:
Alžbeta Minárová, Tomáš Stano, Adam Beňovič a Martin Maurery.
Zaujímavosťou na Horal maratóne bola súťaž tímov v zložení rodič + dieťa, ktorí išli na 17 km trati. Tu sme mali zastúpenie:
Michal Minár + Marek Minár – 6. miesto
Matúš Beňovič + Miro Beňovič – 10. miesto
Michal Mondočko + Martin Stano + Marián Stano – 14. miesto

28 km trať:
Kadeti: 15 – 16 rokov
Adrián Ondrejka – 12. miesto
Timotej Laktiš – 13. miesto
Muži: 19 – 39 rokov
Marek Benč – 16. miesto
Dušan Lukáč – 18. miesto
Martin Benč – 41. miesto

43 km trať:
Juniori: 17 – 18 rokov
Tomáš Pánik – 9. miesto
Muži: 40 – 49 rokov
Juraj Ondrejka – 16. miesto

78 km trať:
Muži: 19 – 39 rokov
Michal Mondočko – 20. miesto
Muži: 40 – 49 rokov
Martin Laktiš – 8. miesto

Našu účasť na pretekoch teda hodnotím vysoko pozitívne. Nie všetci sú spokojní so svojim výsledkom, ako napríklad Timo Laktiš ktorého postihli technické problémy. Hlavné je, že sa nikomu nič vážne nestalo a všetci v zdraví došli do cieľa. Tam bolo pre pretekárov pripravené občerstvenie s jedlom a bohatou tombolou v ktorej sme tentoraz nemali šťastie. Nevadí, nejde o to…
Večer sme mali mať opekačku na ktorú sa deti veľmi tešili, no nestalo sa. Vrtošivé počasie nás zahnalo dovnútra a tak sme sa museli uspokojiť s grilom. To nám však náladu nepokazilo a team building nabral plné obrátky. Tak sme teda budovali do neskorých nočných hodín.
Ráno už bolo slnečno a dosť sucho nielen vonku ale i vo vnútri, až sa prášilo. Po raňajkách sme sa zbalili a vydali na posledný výlet každý podľa chuti. Niektorí bicyklami, iní na pešiu túru do Vysokých Tatier.
To je koniec výletu i zmokli sme a sme tu…
Takto si spievali deti z ŠK Topoľčianky pri návrate domov z ďalšej skvelej akcie, ktorá naozaj stála za to.

Autor: M. Mondočko