Pýtate sa prečo práve Mohykán?

No pretože bažanti došli. Teda nešli. Ostali sme sami. Nevadí, o to budeme chutnejší…

Tak poďme variť:

Základom je chuť, bez ktorej to nejde. Potom recept a ingrediencie. Ale hlavne odhodlanie a to nám teda nechýbalo.

Novodubnický maratón 29. 8. 2015. Tak to bola iná guláš párty. A nielen na víne, ale i vo vlastnej šťave. Mňaam. Vzal som so sebou môjho malého operenca Miška a poďho na 20km vývar:

Do kuchyne sme prišli pomerne skoro, aby sme všetko v pohode stihli. Prihlásenie na recepcii, ošklbanie peria, (teda peňazí) a všetky procedúry s tým súvisiace. Tiež sme si nemohli nechať ujsť podívanú na našich kolegov predskokanov, ktorí šli do kotla pred nami. Najprv 104kári, potom 72kári, 40kári a napokon my hlavné jedlo. Spolu s nami šla i behavá hydina a akási divná na jednom kolese. Do teraz nechápem ako to robia…

Náš skok bol excelentný a krásne sme sa držali na hladine. Dokonca sme napredovali a v stúpaniach potopili mnohých súperov. Miško šliapal ako o život. Márne som ho presviedčal nech zvoľní. Nechal za sebou najmenej 2/3 vývaru. Kotol vrel a my v ňom. Vedel som, že to príde. A prišlo. Nevadí. Neverím, že ten vývar dalo jediné kura bez tlačenia. Bolo to fakt náročné i pre dospelých kohútov. Dokonca niektorí vyskočili z kotla. Ale my Mohykáni to dáme! Bude to ťažké, ale musíme vydržať! Hádam nás nešklbali nadarmo?

V druhej polovici prichádza nečakané zlepšenie. Pomaly si zvykáme na tú ukrutnú horúčavu. Teraz to príde! Teraz vám ukážeme na akom víne jazdíme! Zrazu sa kotle zmiešajú. Ocitáme sa v paľbe veľkých kohútov, ktorí sa na nás valia od zadu a chcú nás vyštvať. Pozor z ľava! Z prava! Kričím na Miška nech drží smer a pevne chytí riadítka! Nemá to konca. Kam sa všetci ženú? Predsa tam kde my, len majú nasolené rite. Rútime sa v horúcom tobogáne a sotva lapáme po dychu. Ešte zaberieme z posledných síl a… sme tam.

Juchuuu! Zvládli sme to! Sme na tanieri! A krásne chrumkaví…

Na koniec z toho bolo pre Miška v jeho kategórii 8 – 15 rokov 34. miesto z 54 kuriatok

a varil sa 2h: 10min.

Ale mohykán bol len jeden 🙂

p.s. som na figu kuchár a neviem ako sa robí bažant na víne – podobnosť s gulášom je čiste náhodná a nepokúšajte sa tento recept napodobniť… škoda hydiny 🙂

Autor:  Michal Mondočko

 

 

Nie každý, kto vedel prišiel, nie každý kto prišiel sa zapojil do cyklomaratónu, ktorý sa konal  v sobotu na Partizánskej Lúke v Bratislave, kde sa konal v poradí už ôsmy ročník Škoda – Bike – Open – Tour 2015. Lesopark v areáli Železná Studnička vítal účastníkom slnečnými lúčmi, ktoré vliali prítomným kus pozitívnej energie. Pre tých, ktorí chceli súťažiť bolo pripravené verejné parkovisko, ktoré o 08,30 hod., ešte zívalo prázdnotou o hodinu neskôr už nebolo kde. Aj to bol dôvod prečo sa štart hlavnej kategórie posúval na neskorší časový termín. My sme prišli skôr,  aj preto sme mali času haba dej. Slová chvály sa v dnešnej dobe na adresu usporiadateľov nehrnú a chválou sršať nebudem.

PREZENTÁCIA

O rána bola pripravená, takmer bezproblémová prezentácia, ktorej (stewardi) vliali pozitívnu energiu všetkým, ktorí prišli na pretek. Jedinou chybou, ktorú možno týmto stewardom vytknúť je, že prihlášky na samotný pretek boli vlhké a pri kontakte s písacou pomôckou (guľôčkové pero) zostal v prihláške otvor ako z kalašnikova.

ČAKANIE, ČAKANIE, ČAKANIE…

Sprievodným znakom posledného ročníka cyklomaratónu na Partizánskej Lúke v Bratislave bolo čakanie. Kde sa ozaj nemuselo čakať, bolo miesto prezentácie, tam každý vyfasoval spomienkové predmety a mohol sa zaradiť do radu čakajúcich na… hlavný pretek 74 km trať, kde bolo prihlásených niečo cez 250 cyklistov, ktorí sa radili na štart kto vie podľa akého kľúča. V pred štartovnej zóne vládol chaos, pretekári sa tlačili z boku ale aj spred sprevádzajúceho vozidla a stewardi to dovolili. Najdlhšie sa však čakalo na Župana Fedora FREŠA, ktorý to mal „na háku.“ Po jeho výstrele sa dal celý konvoj cyklistov  do pohybu, za asistencie sprievodných vozidiel polície a usporiadateľa zmizli cyklisti z očí fanúšikov.  Čakalo sa ďalej,  tentoraz sa čakalo na cyklistov, ktorí boli prihlásení na pretek, ktorý mal dĺžku 34 km. Niektorí opozdilci sa dostali na štart len vďaka tomu, že sa štart presúval a presúval aj tu hral hlavnú rolu Župan Fedor FREŠO, ktorý bez slova podujatie opustil… Štartovať musel niekto, koho určil usporiadateľ. Ten istý rituál ako pri prvej maratónskej dĺžke a cyklisti boli  sprievodným potleskom  vyslaní na trať. Čakalo sa však ďalej a tu musím povedať, že rodičom najmladšej generácie, ktorá sa pohybovala na rôznych odrážadlách.  Čakalo sa na presun kovových bariér, čakalo sa na zmenu štartu. Jediný ktorý si svoju pozíciu zastal na rovných sto percent, bol moderátor podujatia. Verte mi, že vedel. Niekoľko krát sa však opakoval čo pri takomto kolosálnom programe akým bol tento cyklomaratón sa dá prepočuť. Chybu však neurobil, dokonca pri vyhlasovaní výsledkov pochválil náš klubový dres, dá sa povedať, že bol najlepší… Dočkali sme sa, mali sme svoje bielo-červené želiezko v ohni aj my. Nicolas FAJTÁK na tomto podujatí reprezentoval svoj klub, na odporúčanie trénera Martina LAKTIŠA. Na štart kategórie MINI sa postavilo 17 jazdcov, medzi ktorými bol aj Nicolas, ktorý sa na štartovnom rošte dostal až do druhého radu z ktorého odštartoval. Krátko po štarte, ktorý bol mierne zvlnený sa dostal na druhú pozíciu, tak absolvoval celý druhý okruh, no vjazd do tretieho kola mu nevyšiel podľa predstáv a bol predbehnutý jazdcom, ktorý skončil celkovo druhý. Zlato: Samuel KOVÁČ, striebro: Filip PAŠKO, bronz  Nikolas FAJTÁK.

To nič nemení na skutočnosti, že sme museli čakať na vyhlásenie víťazov, nám bolo hej (zisk bronzovej medaily) ale čo tí ostatní. Čakanie sa skončilo, my sme v Bratislave zanechali svoju klubovú stopu, ktorá je pretavená do bronzu.

Na záver, pochválim aj usporiadateľa, ktorý pri návšteve Partizánskej Lúky cez viac ako 1500 návštevníkov dokázal udržať toalety v neuveriteľnej čistote. Verte, to sa na Slovensku nenosí. Aj napriek nedostatkom hodnotím toto podujatie viac ako vydarené.

Fanúšik dobrej cyklistiky

Fajták Jozef

Súťaž počas Tour de France minutový šprint na cyklotrenažéry, Mágio pláž BA.

Viac ako  500 zúčastnených,  1.miesto 1500m za 1 min Peter BRATKO

Foto: cycling-info

[print_gllr id=1578]

Video: Telekom SK

ŠK Topoľčianky hľadá cyklistického trénera pre našu mládež (6-15 rokov)
kontakt tel: 0917 443 003
e-mail: cyklotopky@gmail.com

V našom klube máme do 30 detí . A radi by sme im chceli napomôcť v raste a výkonnosti.

Po týždni tvrdej práce a vydarených pretekoch v SKI centre Drozdovo si môžu užívať svojich päť minút slávy, všetci tí ktorí sa podieľali na príprave a usporiadaní 7 kola pretekov Slovenského pohára MTB XCO.  Slová chvály sa hrnú na adresu usporiadateľa ŠK Topoľčianky zo všetkých strán. Spŕškou slov chvály nešetrili ani funkcionári zväzu cyklistiky, ktorá síce poteší, ale treba ísť ďalej v nastavenom trende.  Týždeň pred pretekmi nás zaujal človiečik, ktorý mal na svojom bajku o niečo väčšie kolesá, ktoré pútali pozornosť prítomných fanúšikov.

MIŠKO

Miško sa v priebežnom poradí Slovenského pohára MTB XCO usadil na 11 priečke so ziskom 72 bodov. Na Drozdove chcel samozrejme bodovať, čo by bol posun vyššie…, týždeň pred pretekmi na Drozdove sršal aktivitou, skúšal rôzne varianty štartu, prevody,  trať vedel naspamäť a taktické pokyny plnil do bodky. V nedeľu bolo všetko inak. Michal MINÁR „vyfasoval“ od rozhodcov číslo 214 a s týmto sa preháňal pred pretekmi na trati, aby sa dostal do prevádzkovej teploty. Prišiel štart pretekov, zaujal svoju pozíciu, stihol si vymeniť pár slov s dievčinou, ktorá namierila na jeho postavu a bicykel kameru. Smial sa od ucha k uchu, no v pretekoch nebodoval – vzdal. Po skončení pretekov bola namieste otázka, Miško čo sa vlastne stalo? „Ja neviem, najprv sa mi točila hlava, potom som spadol“, zveril sa so slzami v očiach. Na vlastnej koži sa presvedčil,  že nešťastie nechodí po horách ale… My,  čo fandíme cyklistike vieme, že Miško je bojovník a už v nasledujúcich pretekoch bude bodovať. Človiečik, ktorý nás zaujal svojimi kolesami má nato všetky predpoklady.  Ak by sa udeľovala cena útechy pre domáceho pretekára bol by to Michal MINÁR.

Fajták Jozef
Fanúšik dobrej cyklistiky

 

 

 

Cyklistika na Slovensku má zelenú. Ako huby po daždi vznikajú nové cyklistické kluby, niektoré zanikajú skôr ako dostanú licenciu na činnosť klubu. Pred niečo viac ako rokom  vznikol cyklistický klub ŠK Topoľčianky, ktorý sa svojou aktivitou a výsledkami derie na výslnie horskej cyklistiky. Pre mnohých odborníkov, a,  laikov sa ŠK Topoľčianky stáva  Skokanom roka v Slovenskej horskej cyklistike…

Usporiadať akýkoľvek pretek na Slovenských horských svahoch si vyžaduje poriadnu dávku sebavedomia a odhodlania. Tá nechýba tvrdým chlapom „motajúcich“ sa okolo Martina Laktiša, ktorí našli odvahu a zorganizovali na Drozdove pretek v MTB XCO. Týždeň pred pretekmi sa stretli v  lokalite nad Novou Baňou a „skrášľovali“ zjazdovku, aby sa tu mohol konať pretek. Na rad sa dostala fyzická zdatnosť športujúcich i nešportujúcich chlapov, ktorí sa pustili do práce, ktorá po sebe zanechávala viditeľné stopy. Pribúdali značky na nebezpečných úsekoch, kolíky, páska… V sobotu sa ochladilo a spoločné dielo bolo ohrozené predpoveďou počasia. Na noc pred pretekmi v danej lokalite rosničky neveštili nič dobré, búrky, lokalitu pretekov našťastie obišli. Nedeľa na výborne pripravených tratiach priniesla svoje ovocie. Funkcionári ŠK Topoľčianky a SKI centrum Drozdovo „posadili“ latku náročnosti až príliš vysoko. V budúcnosti sa bude len veľmi ťažko prekonávať. Preteky, ktoré mali drive (čítaj drajv, odpich), stáli skutočne zato.  Preteky sa vydarili a všetky body plánovaných úloh boli do bodky splnené, Rest?  Nezostal žiaden. Ostáva len veriť, že podujatie bude mať svoje pokračovanie aj v budúcnosti. Nateraz si treba užiť úspech z dosiahnutého a nezostať spať na vavrínoch. My, ktorí milujeme cyklistiku si nič iné nemôžeme priať,  ako takéto podujatia podporovať svojou návštevou. Z môjho pohľadu idú výsledky vydareného podujatia bokom, mňa zaujala organizačná stránka,  a,  tá nemala chybu. Chalani, boli ste fantastický.

Fanúšik dobrej cyklistiky

Fajták Jozef

 

Dlhoočakávaná akcia preteku Slovenského pohára, ktorá sa konala 26. 7. 2015 na Drozdove pri Novej Bani je za nami a tak už môžeme zhodnotiť či sa vydarila.

Toto kolo si zobral pod svoje krídla športový klub ŠK Topoľčianky ako jeho 1. ročník a ja sa chcem ako člen klubu s Vami podeliť o svoje dojmy z tejto akcie. Štartujem v kategórii muži Open, takže ma berte s rezervou a pokúsim sa byť čo najobjektívnejší.

Nebudem rozoberať všetky prípravy a vrhnem sa rovno na výber trate. Ako iste viete, pretek sa konal na lyžiarskej zjazdovke. Stojíme pred ňou a nemo sa dívame na vysokánsky kopec pred sebou. Úvaha: Chceme tu naozaj robiť cyklistické preteky? Nedáme tu radšej beh dolu kopcom za kusom syra? Po chvíle ktosi povie: ,,Tak poďme na to!“ Teda sám som tomu neveril, ale sen sa stal skutočnosťou. Po mnohých kilometroch vyšliapaných do vrchu a litroch potu stojím na štarte vytúženého závodu. Mimochodom, do poslednej chvíle som netušil, či sa spolu s kolegami z klubu vôbec postavíme na štart. Za to patrí veľká vďaka našim kámošom, traťovým komisárom, ktorí nás zastúpili a pomohli s organizáciou na trati.

Štart! Je dosť strmý a dlhý, a tak sa štartové pole takmer okamžite natiahne. Po asi 300m mizneme v lesíku plnom technických pasáži. Kamenistý terén prepletený koreňmi je miestami zvlnený, plný vracákov, hupov a neustále nám pripomína na akom mieste sa nachádzame. Ten kopec nemá konca! Snažím sa to neprepáliť lebo viem, čo ma ešte čaká a tak sa nezbláznim keď sa prepadám v poradí. Dostávame sa na vrchol odkiaľ je prekrásny výhľad, no sotva si ho niekto vychutná. Potom prichádza technický zjazd, ktorý sme nazvali Strmhlav. Hádajte prečo? Je fantastický! Kľudne sme ho mohli nazvať aj Držková, ale to som zistil až neskôr. V podstate sa ide len dole svižným tempom, až na pár zvlnených úsekov. Nasleduje pasáž Rock´n ´roll pár dobrých vracákov a hupov, prejazd cez depo, zipsovým štýlom naprieč zjazdovkou a šup do lesa za ďalším dobrodružstvom. Tam čakajú na pretekárov brody, skoky a na mňa kotrkredenc. Tak som drisol ako kredenc z Avie, ale pri jej maximálke. Chvíľu mi trvalo, kým som zistil kde je sever, no môj prehadzovač to nevie ešte teraz. Tak si šramotí a ja tiež… no zvládli sme to. Aj som nakoniec prekvapený, že nie až tak zle. Viem, dobre sa mi píše, keď mi nejde o body.

Detičky sa popasovali s pomerne technicky náročnou traťou, kde museli i tlačiť. Aj popadali, aj si poplakali, no veď svet MTB nieje pre bábovky, tak nech si zvykajú hneď od začiatku. Hádam ich to neodradilo.

Svoju trať si tu našli aj mladší žiaci. Bola stredne dlhá a veľká časť viedla po dlhej trase.

Počasie nám vyšlo na výbornú i napriek nepriaznivej predpovedi a myslím, že sa akcia podarila. To nieje len môj názor, ale i hodnotenie mnohých pretekárov.

V mene klubu ŠK Topoľčianky sa chcem všetkým zúčastneným srdečne poďakovať za účasť a verím, že sa Vám u nás páčilo. Dúfam, že sa tu stretneme i o rok a ešte v hojnejšom počte.

Michal Mondočko

Príprava trate pre 6. kolo slovenského pohára MTB XCO _ DROZDOVO 2015

 

Dňa 16.5. 2015 zavítali naši členovia do dedinky Udiča pri Považskej Bystrici, kde sa konal ďalší pretek zo série ŠKODA Bike Open Tour 2015. Organizátori nám ponúkli na výber z troch tratí 64 km na ktorej sme nemali žiadne zastúpenie, 40 km trať, tam sa vybral Michal Mondočko st. a 20 km trať kde si išli zmerať sily Timotej Bugár a Peter Haspra. Organizátori nezabudli ani na deti, kde im v priestore štartu a cieľa vytvorili okruh a tu mohli vo svojich kategóriách medzi sebou súťažiť. Tu nás zastupoval Michal Mondočko ml.. Na trať sme sa vydali za pekného slnečného počasia a tak sme si mysleli, že do cieľa prídeme čistý. Po dvoch kilometroch to aj tak vyzeralo, lebo sa išlo po asfalte. Keď sme opustili asfaltové cesty a konečne sme sa dostali do terénu tak sme pocítili, že naše kolesá sa nám ako si zabárajú do blata. Prvý výjazd po lúke sa dal ešte zvládnuť ale keď sme sa dostali do lesa tak nás tam čakalo prekvapenie v podobe blata. Najhoršie to bolo v kopcoch, kde sa kolesá otáčali na mieste a nám „hobbíkom“  nezostávalo nič iné ako zosadnúť z bicykla a tlačiť. Potom sme už iba čakali, na zjazdy po spevnených cestách, kde sa nám kolesá trochu očistili od blata. No tento pretek nebol iba o blate ale bol aj o pekných singláčoch, a výhľadoch kde si na svoje prišli mnohí pretekári. Ako prvý mal po preteku Michal Mondočko  ml. ktorý v detských pretekoch vo svojej kategórii mili chlapci obsadil 6. miesto. Postupne prichádzali do cieľa pretekári z trate na 20 km, kde na 8. mieste skončil Timotej Bugár v kategórii kadeti 15 – 16 rokov a o 10 minút za ním prišiel do cieľa v kategórii muži 17 a viac rokov na 39. mieste Peter Haspra. Pekný výsledok dosiahol na 40 km trati Michal Mondočko st., ktorý sa v kategórii muži 19 – 39 rokov umiestnil na 23. mieste. Domov sme si doniesli nie len blato, ale aj pekné spomienky a zážitky z tohto preteku.

[print_gllr id=1407 display=short]