na stiahnutie  v PDF

Prezentácia klubu – ŠK Topoľčinky 2015.pdf

 

Prezentácia klubu – ŠK Topoľčinky 2015

 

 

 

 

 

 

Bratislavské občianske združenie BUDÚCNOSŤ NÁDEJÍ,  usporiadal cyklokrosový pretek 4. kola Slovenského Pohára, ktorý  „posadil“ do mestskej časti Petržalka. Do miesta pred „kaštieľom“ (Technopol) a lúkou na ktorej veriaci vítali pápeža Jána Pavla II. Trasa našťastie, už neviedla „centrálnym miestom“ venčenia domácich miláčikov. Usporiadateľ dal červenú „nášlapným systémom,“ ktoré v minulosti (v roku 2013) číhali na pretekárov po celej dĺžke cyklokrosovej trate. Táto skutočnosť je minulosťou, je dobré, že ju usporiadateľ rázne  odmietol. Poznáte to, stačí raz prejsť po zanechanom výkale, a, „vône“ sa už nezbavíte… Nedá sa však vyhnúť všetkým „nástrahám,“ niektoré miesta ponechali pôvodné… Lúka aj napriek snahe usporiadateľov skrývala svoje „tajomstvá,“ ktorým sa nedalo vyhnúť.  Treba povedať, že aj príroda zohrala svoju úlohu. Pred pretekmi od utorka v Bratislave pršalo, a, viete, že dážď zmije každú stopu. V minulosti viedla trať inou lokalitou, napriek tomu „nová“ trať bola zaujímavá a mala drajv.  Prípravu trate som mal možnosť sledovať z  obývačky, keď „nabehli“ kosci a stroje bol som pri tom. Stal som sa tak nepísaným  „kontrolórom“. Držal som palce, aby bola trať kvalitná a bola aj dostatočne náročná. Bola, no niektoré nástrahy na trati pretekárom chýbali (schody, dvojskok a pod.), aj napriek týmto „maličkostiam“ sa Dielo vydarilo!

PO PRETEKU POVEDALI

Boli ste spokojný z dnešnou traťou?

Michal MINÁR: „S traťou som bol veľmi spokojný, lebo sa mi podarilo takmer poraziť môjho spolujazdca, ktorým je Mário (JANČO) len o jedno miesto skončil predo mnou“. Michal MINÁR skončil na krásnom 5. mieste svojej kategórie Mladších žiakov.

Mário JANČO: „Trať bola veľmi dobrá, mal som problém ten, že ma „pichalo“ v bruchu. A prečo si sa toho pichania nezbavil? Neviem, zabudol som“.

Timotej LAKTIŠ: „Trať bola normálna, dobrá.  Skončil som najlepšie z našich za mnou skončil Mário a Miško.“

Adrián ONDREJKA: „Trať bola dobrá, chýbali mi na nej prekážky, neviem prečo, veď je to cyklokros. V podstate som spokojný aj nespokojný“. (Aďo mal na štarte pád, po ktorom by iní pretekári vzdali).

Martin LAKTIŠ – tréner: „ Trať bola vynikajúca, bola technická a málo rýchla. Chýbali mi na nej prekážky, ktoré by ju viac zdramatizovali.“

PREDSTAVUJEME

Drozdovo, bolo miesto, kde sme sa mali stretnúť pri mojom vstupe do spolupráce s cyklistami z ŠK Topoľčianky.  Vtedy som  Juraja ONDREJKU – nestretol. Priznám sa, že nebol čas na výzvedy, kde bol, a kde nie. Bol! Na výlete. Výlet z ktorého si uložil do pamäte rôzne zážitky, ktoré len tak klávesom DELETE z hlavy nevymaže. Tento veľmi aktívny človek si odskočil na Tour de FRANCE 2015. Po návrate z týchto, už aj pre nás zaujímavých pretekov,  zdobí jeho zápästie silikonový náramok žltej farby z nápisom a letopočtom najznámejšieho preteku planéty.  Juraj je aktívny aj preto, že jeho syn Adrián preteká za starších žiakov,  a tí potrebujú počas pretekov mať pri sebe zákonného zástupcu. Okrem iného, ak mu to čas dovoľuje,  sa preháňa samozrejme, že na svojom „tátošovi“ v spoločnosti trénujúcich pretekárov. Juraj, je čas, zapísať sa do histórie cyklistiky. Oslovili sme ho na pretekoch v Bratislave, ktorá bola dejiskom 4. kola Slovenského pohára v cyklokrose. Slová, ktoré vyvolali úsmev na Jurajovej  tvári boli dobrou predzvesťou na rozhovor.

Juraj, kedy ste prejavili záujem o cyklistiku?   

Bolo to pred štyrmi rokmi, keď sa v Machulinciach (obec v blízkosti Topoľčianok) založil cykloturistický oddiel.

Bol to zámer, jazdiť, alebo dostať syna na toto odvetvie športu?  

Aj, aj. Mám rad šport ako taký. Chcel, by som, aby Aďo (syn Adrián 2003) kráčal po športovej línii, nech je to futbal, hokej alebo cyklistika. Základy ovláda a bude len na ňom v ktorom športe sa uchytí. Dnes mal neuveriteľnú smolu (viď foto v galérii v krúžku) keď po hvizde rozhodcu na štartovnom rošte spadol. Môžete robiť čo chcete, to neovplyvníte je to jednoducho šport a pády k cyklokrosu pasujú.

Viem, že za Drozdovo máte absenciu. Čo ju spôsobilo?

Smiech. Boli sme s partiou chalanov na troch etapách Tour de FRANCE. Neopísateľný zážitok, ktorý odporúčam všetkým, ktorí sa cyklistike venujú. Bolo by to na hodinovú debatu a verím, že by som to nedokázal všetko popísať. Vidieť ten elán Francúzov a nielen ich stojí zato. To sa musí zažiť na vlastnej koži, inak to nejde. Sledovanie etáp sme orientovali na kopce, kde sú cyklisti pod tlakom a veľkou kontrolou, ľudia šalejúúúú a číhajú na tých najlepších, aby sa ich dotkli, aby sa k nim priblížili, čo i len na krok. Cyklistika ich robí šťastných…

Vraj ste museli aj dolu brehom ťahať?

Áno! Je to tak, a zariadila to príroda. Idete dolu kopcom v ktorom by ste mohli využiť zákony fyziky a zliezť ho bez použitia pedálov, a, vy musíte ťahať. Vietor, ktorý tam duje proti vám vás brzdí. Takže tak.

Juraj váš názor na dnešný cyklokros?  

Počasie sa vydarilo, pretek bol kvalitný, mohol byť technicky náročnejší,  čím by si vyslúžil väčšiu náročnosť. Mne chýbali schody, ale aj technické prvky ako sú skoky cez prekážky.

Na podrážke vašej obuvi si „neodnášate,“ žiaden suvenír?

(Smiech) Nie, nie, našťastie nie.

Ďakujem za váš čas

Fanúšik dobrej cyklistiky

FAJTÁK Jozef

Foto: FEČÍK Ján

[print_gllr id=1863]

 

 

Priatelia cyklistiky, dobrej cyklistiky.

Na úvod začínajúcej sa sezóny v cyklokrose, by som Vám rád predstavil „asistentku“ trénera, ktorá prijala ponuku na spoluprácu od ŠK Topoľčianky. Určitá komunita Zlato-moraveckého regiónu ju pozná, pozná jej športovú minulosť. Málo kto však vie, že táto „osôbka“ sa v roku 2011 zúčastnila Majstrovstiev sveta v talianskom Arcu. Nadišiel čas, aby sme ju predstavili aj záujemcom o cyklistiku v iných regiónoch. Už cez víkend bude „kaučovať“ chalanov na pretekoch 2. kola v cyklokrose v Bánovciach n/Bebravou. Je čas, ísť s pravdou von.

PREDSTAVUJEME

Poznáte to, „už aj vrabce na streche čvirikajú…“ Vieme však o čom si čvirikajú? Nie každý sa dostane k informáciám z prvej ruky. Písať a informovať našich fanúšikov formou JPP (jedna pani povedala) by nebolo v našom prípade fér. Skutočnosť je však taká, že sa chystá zmena a to nie hocijaká, zmena sa týka priam trénerského postu. Všimli sme si, že v blízkosti prezidenta klubu sa na pretekoch „motá“ ženská, ktorá by mohla „zahniezdiť“ na tomto poste, a Ona, verte, na tomto poste zahniezdi. Simona KORCOVÁ je tou osobou, ktorá doplní na poste „asistenta“ trénerskú dvojicu. Raz darmo už od preteku v Bánovciach n/Bebravou si musíme zvykať, že Simona KORCOVÁ rodáčka zo Zlatých Moraviec je asistentkou trénera Martina LAKTIŠA. Málo kto by ju spájal s cyklistikou. Táto vysokoškolsky vzdelaná „osôbka“, vyštudovala Univerzitu Mateja Bela v Banskej Bystrici. Jej aprobácia Jazyk anglický a Telesná výchova. Športové lezenie ju tak „opantalo“, že sa tomuto športu dlhodobo venovala. Výsledkom jej snahy, bola účasť na Majstrovstvách Sveta v roku 2011 v talianskom Arcu. Keď prišla ponuka z ŠK Topoľčianky na post „asistentky“ trénera, prijala ju. Bude sa venovať chlapcom, ktorí sa venujú základom cyklistiky MTB XCO a CX a Cross Country. Nebude to mať ľahké, zvládnuť pubertou „ohrozených“ chalanov. Držíme jej palce, na ceste za víťazstvami v cyklistike
.
Fanúšik dobrej cyklistiky
Fajták Jozef

 

 

Druhé kolo Slovenského pohára v  cyklokrose sa konalo v Bánovciach n/Bebravou, ktoré sú známe tým, že sa jazdí pomedzi „činžiaky“. Trať, mala  rôzne sprievodné vône. To gazdinky, „pripravujúce“ obedy sa predháňali, ktorá „pošle“ do terénu tu najlepšiu. Bolo cítiť vôňu rannej kávy, ale aj vôňu majoránky a vyprážaných fašíriek a rezňov.  Trať,  ktorú pripravili organizátori bola na vysokej úrovni. Nechýbali schody, zjazdy,  výjazdy,  ale ani „dvojskok“ a po ňom výbeh do kopčeka, ktorý pretekárov voviedol na trať medzi spomenuté mestské stavby. Pri poznávacom kole na trati vznikol „problém“, po ktorom sa pretekári ocitli na trávniku. „Kopček“ smerujúci neprístupným terénom „vyškolil“ nejedného cyklistu v každej vekovej kategórie. Je správne, že JURY (rozhodcovia), tento bod cyklo-trate zmenili pre mladšie vekové kategórie. Bolo to správne rozhodnutie… Bol by hriech chýbať na takýchto pretekoch a samozrejme cyklisti ŠK Topoľčianky nemohli na takejto akcii chýbať. Pred pretekmi nemal nikto „veľké“ oči, tentoraz platilo … „je dôležité zúčastniť sa“.

SMOLIAR MONDOČKO

V Kategórii HOBY, ŠK Topoľčianky reprezentoval Michal MONDOČKO.  Pred pretekom prišlo aj v tomto preteku k zmene, keď namiesto dvoch kôl sa odjazdilo „iba“ jedno. Jedno kolo, ale aj to stálo zato. Michal sa dlho držal na druhom mieste. Práve v polovici trate, sa „lámal“ pretek (viď foto) a ňom ukázal Michal chrbát a získal aký-taký náskok, ktorý mu vydržal až pred cieľovú pásku. Takmer. Na ceste za zlatom ho zradila technika, kazeta (ozubené kolieska) nie a nie poslúchať… Skončil na „bedni“ na striebornom stupni.  V sobotu dosiahol z výpravy ŠK Topoľčianky najlepší výsledok, my mu k nemu  blahoželáme.

VŠETKO V JEDNOM BALÍKU

Na štarte pretekov v ktorom sa postavili na štartovný rošt pretekári v kategóriách mladší žiaci, žiačky, starší žiaci, žiačky sa postavilo až 38 nádejí v tomto druhu športu. Aj keď sme netvorili najpočetnejšiu výpravu spôsobili sme na štarte rozruch v podobe šiestich pretekárov, ktorí mali po sebe idúce čísla, aj napriek tomu sa rozhodcom nepodarilo bielo-červených dať do jedného šíku. V kategórii starších žiakov skončil najlepšie na 13. mieste Timotej LAKTIŠ, 14. mieste Mário JANČO 15. mieste Adrián ONDREJKA. V kategórii mladších žiakov  už tradične na 8. priečke bodoval Michal MINÁR, ktorý „rozdrvil“ Nicolasa FAJTÁKA, ktorý skončil na 11. priečke…

CHVÁLIME

Nedá mi, aby som nevyzdvihol výkon a statočnosť Michala MINÁRA. Ten má totiž spolu s Nicolasom FAJTÁKOM najťažšie „vozidlo“, ktoré bez blata váži niečo menej ako 15 kilogramov. S touto  váhou sa museli mordovať po schodoch. Pri jednom takomto výstupe si Michal narazil hornú peru, ktorá mu ľahko krvácala. Tu zohral kvalitnú prácu tréner Martin LAKTIŠ, ktorý Michala povzbudil, Miško sa upokojil a na znak toho, že sa nerád vzdáva predbehol všetko čo bolo pred ním, vyškolil všetkých, ktorí mu stáli v ceste. Miško opäť raz ukázal, že je bojovník na správnom mieste…

Fanúšik dobrej cyklistiky

Fajták Jozef

P.S. foto, zlomový moment, kde sa dostal Mondočko na vedúcu pozíciu.

 

 

[print_gllr id=1813]

Prvú októbrovú nedeľu sa vydala 11 členná skupina na cyklovýlet do Starohorských vrchov. Naša trasa začínala z lyžiarskeho strediska na Šachtičkách a pokračovala lesnými cestami a lúkami na Donovaly. Z Donovál sme pokračovali do Kališťa, kde sme mohli vidieť pozostatky obce, ktorú fašisti v marci r. 1945 vypálili. Z Kališťa viedla naša cesta nekonečným kopcom na Šachtičky, kde sa náš cyklovýlet skončil. Neveríte ? Tak sa na to pozrite.

Autor: Peter Haspra  

[print_gllr id=1789]

POSLEDNÝ PRETEK SEZÓNY A BASTA

Poznáte to, umyjete si auto a začne pršať! To sú Murphyho zákony, ktoré neovplyvníte. To platí aj o finále cyklistického preteku MTB XCO 2015, ktorý sa konal v sobotu v známom prostredí UDIČA PROSNÉ. Kvalitne pripravené trate, na ktorých si dali záležať autori Mišo, Dano a Jaro, boli pripravené na meranie síl, všetkých vekových kategórii. Boli!  Vytrvalý dážď ich zmenil na nepoznanie, skôr by sme ich mohli zaradiť do kategórie motocyklových ENDURO. O posledný pretek sezóny bol obrovský záujem a to vo všetkých vekových kategóriách. To naozaj niečo naznačuje. My tomu fandíme. Finále pretekov MTB XCO 2015 bolo skutočnou čerešničkou na torte. Slovenský cyklistický zväz si nechal „adut“ (tromf) v rukáve a usporiadal  „TO NAJLEPŠIE NA ZÁVER“. Nedá sa inak, len tomu zatlieskať.

PREHRAL SÚBOJ S BÝVALÝM MAJSTROM SVETA.

O tom, že po slovenských svahoch sa preháňa legenda Slovenského cyklokrosu Ondrej GLAJZA, ktorý je právom považovaný za priekopníka tohto „druhu“ športu. Bol prvým cyklistickým pretekárom, ktorý priniesol do cyklokrosu progres. Jeho skákanie cyklokrosových prekážok boli hitom všetkých pretekov. Dnes je hitom skákanie schodov v smere jazdy pretekára, ktoré mu tvoria prekážku. Na posledných pretekoch sezóny,  dvíhal divákov zo sedadiel najmä súboj Martina LAKTIŠA a už spomenutého Ondreja GLAJZU. Dlhé dve kolá bol na tom lepšie Martin LAKTIŠ v bielo-červenom drese ŠK Topoľčianky, ktorý skončil na bedni a jej treťom stupienku. Po prechode cieľovou páskou, prijímal od svojich kolegov gratulácie a nechápavo krútil hlavou „dve kolá som bol na druhom mieste,  dve kolá, v tom treťom to už nebolo ono“.  O tom, že to bol heroický výkon „šéfa“ cyklistiky v Topoľčiankach, nebudem nikoho presviedčať, tá trať „vyškolila“ všetkých.

… aj keď si myslíte, že píšem v trochu tendenčne v prospech klubu, presvedčím vás, že tomu tak nie je. Chcete príklad? Máte ho mať. Na trati sa vo dvoch rôznych kategóriách stretli „borci“ z jedného klubu. Martin LAKTIŠ a Jozef MONDOČKO – ŠK Topoľčianky, Tí predviedli nevídaný boj o metre na trati. Súboj  dvoch rytierov cyklistického terénu,  „dvíhal“ fanúšikov zo sedadiel. Súboj na ostrie noža v ktorom si nedarovali ani centimeter trate. Možno „tam“ treba hľadať príčinu, prečo to už v treťom kole nebolo ono…  

MOLITANOVÉ STROMY

… „tam nechoď, je tam nebezpečný úsek“,  upozornenie, ktoré  adresoval Miško MINÁR Nikolasovi FAJTÁKOVI, malo zmysel.  Skutočne?  Keď je tak, poďme sa nato pozrieť. Nič nebezpečné z pohľadu dospelého človeka. Z pohľadu desať ročného „človiečika“ určite áno.  Pre vekovú kategóriu MINI celkom určite, a dovolím si tvrdiť, že niektorí sa stretli s takýmto niečím po prvý krát. Najmä „baby“ tam ronili slzy až sa „zdvihla“  hladina potôčika a bolo ich neúrekom. Prešiel som si trať, ktorá za predpokladu ďalšieho dažďa, by bola oveľa náročnejšia, našťastie, nebesá boli na jednej vlnovej dĺžke spolu s organizátorom podujatia.  Trať bola pre všetkých rovnako ťažká, a veľmi dobre zabezpečená. V nebezpečných zjazdoch boli stromy obkrútené molitanom, ktorý splnil svoje „poslanie“. Nakoniec aj lavičky,  ktoré boli prechodom cez „potôčik“ boli pokryté kobercami, na týchto úsekoch nikto neutrpel, žiaden úraz.

BOLENIE BRUCHA, ROZTRHNUTÁ REŤAZ

Miško a Nikolas sú spolujazdci v jednej vekovej kategórie, nie je div, že spolu absolvovali,  a to dokonca dva krát „zahrievací“ okruh, ktorý na nich čakal v kategórii MINI. Na Nikolasovi bolo badať určitú nervozitu. Bolo to vinou toho, že v zahrievacom kole dva krát spadol. Pády boli v nebezpečných zónach, ktoré naháňali mladému pretekárovi strach. Zlé myšlienky sme poslali kade ľahšie, na pretek sa pripravil a počas neho nespadol… a to je fakt, ktorý si zaslúži obdiv. Cieľovú pásku preťal na 15. pozícii. Najlepšie sa umiestnil Michal MINÁR, ktorý skončil na 8. Priečke. Po hvizde rozhodcu sa na „finálovú púť“ o cyklistické body vydalo 30 pretekárov. Mnohými označovaný favorit Jerguš PALAJ „sklamal“ všetkých svojich priaznivcov,  krátko po štarte vzdal.  Jerguš v tom bol nevine, o jeho vyradenie sa „postarala“ technika.  S roztrhnutou reťazou, pokračovať nebolo možné…  Víťazstvo si pripísal „večne“ druhý VRBÍK Juraj.

PÁDY, PÁDY, SAMÉ PÁDY…

Kto nespadol nie je Slovák, Takto akosi by mala znieť,  charakteristika cyklistických pretekov, konaných cez víkend MTB XCO 2015 v UDIČA PROSNE. Dlho trvajúci dážď urobil svoje. Aj napriek tomu, že sa na trati pohybovali pretekári troch kategórii, bola trať veľmi náročná. Medzi tých, ktorí sa na trati skydali sa zapísal aj Martin LAKTIŠ, ktorý si do cieľa priviezol aj „dôkaz“ odtlačok na svojej prilbe. Pádu sa nevyhol ani Adrián ONDREJKA, ktorého pád pripravil o lepšie umiestnenie, aj keď štrnáste miesto nie je na zahodenie. Najlepšie umiestnenie v tejto kategórii dosiahol trénerov syn Timotej LAKTIŠ, finále preteku mu vynieslo 7. miesto. Nie každý deň svieti slniečko, nie každý deň sú hody. Bielo – červená enkláva výpravy cyklistov z Topoľčianok sa musí uskromniť, aj napriek tomu, že nikto nerúbal privysoko.

KONEČNE

Konečne, to prišlo! Konečne, prišla pozitívna správa z cyklistiky. V americkom Richmonde sa  Peter SAGAN  stal MAJSTROM SVETA…  Konečne, prestal myslieť na „zeleno“ a začal myslieť na víťazstvá, na veľké víťazstvá. Do radu gratulantov tomuto famóznemu cyklistovi sa staviame aj my cyklisti z ŠK Topoľčianky.

Fanúšik dobrej cyklistiky

Fajták Jozef

[print_gllr id=1759]

V nedeľu ráno 6.9. 2015 odštartovala vlna Majstrovstiev Európy Spartan Race Beast v Tatranskej Lomnici. Slovensko tak bolo druhou krajinou po Španielsku, kde sa tento prestížny šampionát konal. Na štart sa postavilo cca 2600 pretekárov z 24 krajín sveta zdolať najťažší prekážkový beh na svete. Pretekalo sa v krásnom prostredí Vysokých Tatier, kde pretekári bežali trasu dlhú 30 km s prevýšením 1200 m. Na trati bolo celkovo rozmiestnených 36 prekážok, ktoré pretekári museli zdolávať. Trať viedla z Tatranskej Lomnice na Skalnaté pleso, späť do Tatranskej Lomnice cez Jamy do Starej Lesnej, potom až na štrkovisko pri Veľkej Lomnici a späť do Tatranskej Lomnice.

Majstrom Európy sa stal Jon Albon z Veľkej Británie pred Michalom Rajniakom a Petrom Žiškom zo Slovenska.

Peter Bratko v kategórii Majstrovstvá Európy 44. miesto z 285 a celkovo 79. miesto z 2585, čas 04:08:40, počas trati som robil 4x 30 trestných angličákov (kliky s výskokom) na nezvládnutých 4 prekážkach 

Majstrovstvá Sveta sa budú konať 4. októbra v Squaw Valley (California, USA)

Autor: Peter Bratko

[print_gllr id=1747]

Zajtra príď! Štartujeme v Slovenskom raji, to bol text SMS správy pre cyklistov, ktorí reprezentujú červeno – biele farby ŠK Topoľčianky. Účasť potvrdilo dvanásť pretekárov, ktorí túžili zúčastniť sa pretekov v mekke  Slovenského turizmu v Slovenskom Raji. Paľo Tonka, dokonca zlanáril aj svoju sestru Helenu, a bola to práve ona, ktorá vliala pozitívnu energiu do žíl našich chlapcov na náročnej 15 kilometrovej trati MTB Cross country. Skôr jesenné, ako letné počasie sprevádzané dažďom, bolo sprievodným javom, končiaceho sa dňa pred víkendom, ktoré nám nebránilo, aby sme sa zaregistrovali na preteky. Vyfasované čísla, skončili na našich tátošoch, ktorými  sme ich vyzdobili. Dôležitým bodom programu bolo nájsť miesto, kde by sme na noc, zložili svoje telesné schránky. Ubytovanie. To bol ten najmenší problém, všetko bolo pripravené, nešlo sa na blint (slepo). Gazdovský dom, tak znie oficiálne meno zariadenia, kde sme našli svoje útočisko na dve noci. Rýchle rozdelenie sa po izbách, dalo organizačnú bodku. Večierku nebolo potrebné vyhlasovať, každý túžil byť čím skôr v posteli, to však nebola záruka rýchleho snívania o budúcom preteku, ktorý na nás čakal.

DEŇ PRVÝ: BIELO – ČERVENÁ ENKLÁVA

Martin TONKA zaujal najlepšiu pozíciu na štarte. Na „drzovku“ sa natlačil do predných radov. Potom to prišlo. Hromadný nástup našich chalanov vyrážal  dych, fanúšikom, ktorým naskakovala husia koža.  Nebol to zámer,  náhoda tak chcela, takto zariadila,  zaujať čo najlepšie pozície na štarte. Enklávu jazdcov v bielo-červených dresoch uzatváral už tradične Peter HASPRA,  ktorý vyrazil z našich ako posledný…  Prekvapením bola nominácia Nicolasa FAJTÁKA, ktorého tréner už počas cestovania „lámal“ na 15 km dlhú trať. Náš najmladší pretekár súhlasil,  a,  aj preto stál na štarte jeho oficiálne najdlhšieho preteku v živote. Po štarte sa cyklistický peletón stratil v lesoch Slovenského Raja, na „obdivovanie“ krásy, cyklistom nevydal čas. Do cieľa medzi prvými dorazil a tretiu pozíciu „na bedni“ zaujal Martin TONKA, ten bol z našich najlepší. V strede štartovného poľa skončili všetci naši cyklisti, ktorí naskočili na štart 15 km dlhej trate. Do cieľa dorazil aj náš najmladší účastník Nicolas FAJTÁK, ktorý koketoval s čiernymi myšlienkami, odolal všetkým nástrahám trate a do cieľa dorazil. Jeho prvé slová v cieli „som na totálku“ vystihujú jeho prvé pocity z takto dlhého preteku. STANDING OVATION patrí všetkým tým, ktorí prišli do cieľa 15 km dlhého MTB Cross country preteku. Sobota patrila rodine Pavla TONKU. Syn Martin skončil na bronzovom stupni víťazov, sestra Helena zástupkyňa nežnejšieho pohlavia dorazila do cieľa s úsmevom na tvári. Keď sme povedali a, povieme aj b. Pavol TONKA má obrovskú zásluhu na tom, že Nicolas FAJTÁK dorazil do cieľa. Bol to práve On, ktorý rozohnal čierne chmáry a myšlienky v hlave mladého pretekára. Záverečný ceremoniál, bol tou povestnou čerešničkou na torte, keď si bronzové ocenenie prevzal Martin TONKA. Zaslúžený potlesk a slová chvály padli vhod pri rozlúčke s rodinou, ktorá sa ponáhľala domov do Žitavian, na Hody a oslavu prvej písomnej zmienky o tejto obci…

SVOJOU POSTAVOU PÚTA POZORNOSŤ…

                Vieme, že v americkom Bostone sa na bicykli pohybuje legenda hokeja Zdeno CHÁRA, ktorý sa netají svojou láskou k cyklistike. O jeho výške sa už popísalo kade čo, výška bude hlavným menu nasledovných riadkov. V cyklistickom klube ŠK Topoľčianky sa pohybuje Timotej BUGÁR, vekom kadet, ktorý púta pozornosť nie len výsledkami, ale aj svojou výškou. Upozorňujem tento chalan má „len“ 15 rokov a meria cca 200 cm. Práve tá výška nás zaujala a nie len tá. Pri voľnej chvíli, keď mohli, chalani šantili. Práve tu zaujal Timotej svojou pohybovou kultúrou a zdá sa, že aj dobrou kondíciou… Nie je to žiadne „lomidrevo“ je to talentovaný mladý chalan, ktorému je potrebné pomôcť pri výbere správneho odvetvia športu.  Volejbal alebo basketbal by boli „možno“ vhodnejšie ako cyklistika. Najmä keď je predpoklad, že svoju výšku ešte zveľadí a vyrovná sa Zdenovi CHÁROVI (207 cm).   Z praxe viem, že talentovaný chalan nemusí vedieť hrať volejbal, tréneri k tomu určení ho to naučia, podobné skúsenosti sú aj v basketbale. Slovensko má neuveriteľné množstvo „odborníkov“ v každom športovom odvetví. Nám sa na jazyk tlačí otázka, kde sa pohybujú volejbaloví a basketbaloví skauti a vyhľadávači talentov? Nie každý sa vie predať, pokiaľ bude v našich možnostiach budeme sledovať vývoj tohto talentovaného chalana. V preteku na 15 km MTB  Cross country obsadil celkovo 9. miesto, no nie je to fantastické?

 

DEŇ DRUHÝ: DETSKÁ  TOUR PETRA SAGANA

Po skončení MTB Cross country sa o slovo prihlásili usporiadatelia Detskej Tour Petra SAGANA, ktorá sa konala v nedeľu. Pohorie Slovenského raja bolo zaliate lúčmi „zubatého“ slniečka. Výhodu slnečného  svitu využil najmä drobizg pohybujúci sa na rôznych „smiešnych“ odražadlách pripomínajúcich niečo ako bicykel. Niekde však treba začať,  detičky neprotestujú, športujú, na tom čo im rodičia zadovážia. Nadšenie a elán majú predovšetkým rodičia, ktorí sa tešia z každého dosiahnutého výsledku a tomu tlieskame. Skončili sa sprievodné akcie pretekov Detskej Tour Petra SAGANA, na rad prišli ozajstné preteky v ktorých sme mali svoje zastúpenie.

Prvým, kto sa dostal do kolotoča pretekov Detskej Tour Petra SAGANA bol Nicolas FAJTÁK. V kategórii MINI štartovalo 33 nádejí. Nicolas odštartoval z druhého radu na veľmi peknom 6 mieste, ktoré však nedokázal udržať. V druhom kole bol na ôsmej pozícii, spadnutá reťaz v slalomovej časti preteku preťala akúkoľvek nádej na udržanie sa v prvej desiatke. V konečnom účtovaní je 11. miesto viac ako dobré a pochvala od trénera padne vhod pred ďalším pretekom.

Ďalším silne obsadeným pretekom bol pretek Detskej Tour Petra SAGANA v kategórii mladších žiakov. Ten bol dokonca v ohrození, že sa neuskutoční. Strhla sa víchrica, ktorá búrala všetko čo jej stálo v ceste. Usporiadatelia ratovali predovšetkým štartovaciu bránu, ďalší sa venovali udržaniu kovových zábran udržať sa na nohách. Našťastie sa počasie umúdrilo a mohlo sa v začatom pokračovať.  Do boja o stupne víťazov tréner Martin LAKTIŠ nominoval až troch členov našej športovej ekipy, ktorí trénera nesklamali. Je radosť vidieť až troch pretekárov na čele štartovného roštu. Všetkým prítomným naskočila husia koža po zvuku píšťalky, ktorá dala do pohybu cyklistov uvedenej kategórie. Traja naši mladší žiaci vyrazili za nepriaznivého počasia do boja o stupne víťazov. Vedeli sme, že s pribúdajúcimi metrami to bude ťažšie a ťažšie. V súboji o stupne víťazov sa najlepšie darilo Timotejovi LAKTIŠOVI, jeho súboj o druhú pozíciu „dvíhal“ fanúšikov zo sedadiel. Súboj na ostrie noža dovŕšil TIMO na striebornom stupni pre víťazov. Nebolo to jednoduché, všetko podstatné sa odohralo v piatom kole, keď v technickej pasáži dokázal predísť svojho súpera. Získal aký – taký náskok a v šiestom a záverečnom siedmom kole stačilo udržiavať tempo,  druhý stupeň bol už obsadený. Bolo, že to radosti… Ďalší dvaja aktéri preteku skončili v prvej desiatke na šiestom Mário JANČO a Adrián ONDREJKA na siedmom mieste. Na „búchanie“ šampusu nebol čas. Pred nami bolo kusisko cesty domov.

V kategórii starších žiakov  Detskej Tour Petra SAGANA, sme mali tiež svoje zastúpenie. Tomáš PÁNIK na svojich súperov svojím výkonom nestačil. Sily v nepriaznivom počasí a za stáleho dažďa rýchlo ubúdali, bola to veľká drina dôjsť do cieľa preteku. Tomáš nesklamal, Tomáš potešil, že vydržal a pretek svojej kategórie dokončil. Tomu tlieskame…

 

ĎAKUJEME…

Myslím si, že poďakovanie a slovo chvály padne vhod, každému, ktorý sa zúčastnil na úspešnej akcii cyklistického klubu ŠK Topoľčianky v SLOVENSKOM RAJI. Za úspešnú reprezentáciu klubu patrí vďaka Martinovi TONKOVI za zisk bronzu v MTB Cross country na 15 km trati. Nesmieme zabudnúť a poďakovať jeho otcovi Pavlovi TONKOVI, ktorý ma veľkú zásluhu na tom, že Nicolas FAJTÁK dokončil svoj „nekonečný“ pretek. Slová chvály určite dobre padnú aj Paľovej sestre HELENKE, ktorá sa svojím úsmevom postarala o pozitívnu náladu kolektívu. Deviate miesto v MTB Cross country maratóne, nie je na zahodenie. Postaral sa oň Timotej BUGÁR. Nesmieme zabudnúť poďakovať Nicolasovi FAJTÁKOVI, ktorý aj napriek technickým problémom skončil na slušnom 11. mieste. Svoj podiel na skvelom výsledku majú a slová chvály by mali padnúť na úrodnú pôdu Adrián ONDREJKA a Mário JANČO. Ich umiestnenie v prvej desiatke je viac ako dobré. Prognózy na zisk medaily sa naplnili. Nehovorili sme o cene kovu, v tomto prípade je aj striebro cenným artiklom Timoteja LAKTIŠA . Na úspešnom ťažení našej cyklistickej enklávy v SLOVENSKOM RAJI má svoj podiel aj Tomáš PÁNIK, ktorému neprialo počasie. Nesmiem zabudnúť na  „troch muškatierov“, ktorí to dokázali všetko „ukočírovať“. Tie mená sú Juraj ONDREJKA, Peter HASPRA a tréner Martin LAKTIŠ. Ďakujeme za skvelý úspech a zážitok.

Fanúšik dobrej cyklistiky

FAJTÁK Jozef

[print_gllr id=1707]