Členovia ŠK Topoľčianky nezaháľajú a popri prípravách na cyklomaratón pracujú i na novej trati.

Táto bude určená na tréning pre deti. Robia sa terénne úpravy a odvodňovacie systémy, ktoré si okrem ťažkej techniky vyžadujú aj mnoho párov pracovitých rúk.

Ďakujeme všetkým čo už pomohli, i tým ktorí ešte len prispejú k dielu.

 

 

Posledný Júlový víkend patril našim cyklistom z ŠK Topoľčianky a niesol sa v športovom duchu.

Počasie bolo tak krásne, že samotný názov podujatia by mohol byť: „Škoda Stupava Trópy“.

A to že bolo ako v trópoch potvrdí každý kto tam bol a zažil na vlastnej koži. Ale nevadí, nejdem sa sťažovať ako naši poľnohospodári.

Bolo proste báječne. Opäť sme sa zišli dobrá partia ľudí a zažili skvelé preteky na jednom z najväčších podujatí na Slovensku. Ako to už býva zvykom, organizácia bola na vysokej úrovni.

A trať?

Trošku sa poprášilo, aj blatko sa našlo. My sme mali zastúpenie hlavne na krátkej 25 km a len jediný sa postavil na štart 42 km trati. Môžeme teda hodnotiť a svorne pochváliť len tieto dve. Organizátorov a traťových komisárov za super značenie a navigovanie. Občerstvovačky tiež na výbornú. Mňa však ako rodiča najviac potešilo fandenie divákov a okoloidúcich pretekárov, ktorí boli veľmi ohľaduplní pri predbiehaní. Videl som na chlapcovi ako veľmi ho to povzbudilo. Ďakujeme!

 

Takže celé podujatie sa nieslo v dobrom športovom duchu a som rád, že sa ľudskosť nevytráca a tvoríme jednu veľkú rodinu.

 

 

 

 

Tu je prehľad našich výsledkov:

42 km

Muži 40-49 rokov

Martin Laktiš – 7. miesto

25 km

Muži do 14 rokov

Timotej Laktiš – 4. miesto

Michal Mondočko – 17. miesto

Samuel Švec – 19. miesto

25 km

Muži 15-18 rokov

Martin Tonka – 7. miesto

Tomáš Pánik – 10. miesto

25 km

Muži 30-39 rokov

Štefan Díreš – 43. miesto

Michal Mondočko – 61. miesto

25 km

Muži 40-49 rokov

Peter Haspra – 27. miesto

Martin Švec – 53. miesto

25 km

Muži 50-59 rokov

Emil Valkovič – 12. miesto

25 km

Muži nad 60 rokov

Jan Ožvalda – 8. miesto

 

Autor: Michal Mondočko

 

 

V sobotu 25.6.2016 sa konal 18. ročník BIKEMARATÓNu Súľovské skaly. Stretlo sa tu 1062 pretekárov, medzi ktorými nechýbali cyklisti zo Športového klubu Topoľčianky. Na tento pretek sme išli s nádejou, že sa tu nebudeme brodiť blatom ako to bolo na maratóne Marikovskou dolinou. A veru sme sa nebrodili i keď po nočnom daždi boli úseky, kde bolo blato a kaluže vody. V Súľove si počasie pre nás pripravilo iný extrém a to neznesiteľné teplo. Už na štarte jednotlivých tratí bolo veľmi horúco, kde teplota dosahovala 30 °C.
Na Súľovskom maratóne čakali na nás štyri trate. 86 km na ktorú sa z nášho klubu nikto neodvážil, 60 km tu sme mali jedného odvážlivca Ruda Števulu, 39 km trať kde sme v bielo červených dresoch mohli vidieť Martina Laktiša a Matúša Števulu a 18 km trať na ktorej štart sa postavili Samuel Švec, Martin Tonka, Peter Haspra, Štefan Díreš, Martin Švec, Pavol Tonka a Jano Ožvalda.
Všetci naši pretekári zvládli trať bez väčších problémov, i keď Rudo Števula sa nevyhol pádu našťastie bez zranenia, technické problémy mal Samuel Švec, ktorý dostal defekt, no vďaka pomoci Martina Šveca sa mu podarilo pretek dokončiť.
Aj napriek veľkej drine na trati, kde sme všetci siahli na dno svojich síl sme sa v cieli zhodli na tom, že cyklistika je pekný šport a že sa čoskoro stretneme na podobnom podujatí.

Tu sú naše výsledky:

60 km: muži 40-49 r. – Rudolf Števula – 33. miesto

39 km: muži 19-29 r. – Matúš Števula – 25. miesto
muži 40-49 r. – Martin Laktiš – 5.miesto

18 km: chlapci do 14 rokov – Samuel Švec – 29. miesto
juniori 15-18 r. – Martin Tonka – 8.miesto
muži 40-49 r. – Peter Haspra – 15. miesto
Pavol Tonka – 25. miesto
Martin Švec – 50. miesto
muži 60 rokov a viac – Jan Ožvalda – 8. miesto
muži bez rozdielu veku s hmotnosťou nad 100 – Štefan Díreš – 5. miesto

[print_gllr id=2665]

Bratislavské Líščie údolie patrilo v sobotu mládeži, ktorá začína koketovať s cyklistikou. Organizátorom bol bratislavský cyklistický klub Kaktus bike. Trate pre všetky kategórie vo výbornom stave, nebezpečné prekážky označené sprejom, vypáskované… skrátka fajn. Niektoré úseky šmykľavé, pokryté lístím pôsobili ako „ležiaci“ (spomaľovač) policajt na ceste. Ten kto si prešiel trať, zistil, že je mäkká a zároveň náročná. Trať na ktorej sa prakticky nedalo predbiehať, bola výhodou pre tých, ktorí vstúpili do lesnej časti vo „vláčiku“ na dobrej pozícií. Tam sme šťastie nemali… Tam sa vyváľal Miško MINÁR aj Nicolas FAJTÁK, tam stratil Miško svoju osmičku a Nicolas jedenástku… Chlapcom nie je čo vyčítať, veď bojovali proti desiatim chlapcom z Kaktusbiku… medzi ktorými je v zostave aj Jerguš PALAJ, ktorý zvíťazil spôsobom štart – cieľ, na druhej priečke skončil Juraj VRBÍK a tretí Christian HAAS z Podbrezovej. Záverečný, priam, učebnicový špurt nám predviedol Nicolas FAJTÁK, ako sa bojuje o body v Slovenskom Pohári. Pred cieľovou páskou ho „vyzval“ na súboj MIKULEC Matúš, ktorého poslal o priečku nižšie. Umiestnenie našich je viac ako sľubné Miško skončil po zarátaní trestných bodov (10) na slušnom 12. mieste, Nicolas na 15. mieste, (7) trestných bodov. Pri pohľade na výsledky mi nedá spomenúť aj tých, ktorí sa vzdali. Boli štyria, jeden dostal kolo, jeden bol diskvalifikovaný a dvaja pretek vzdali. Teraz budem škodoradostný, všetci pochádzajú zo stajne Kaktusbike…

Povedali po preteku…
Otázka pre Miška MINÁRA – Čo sa vlastne stalo na trati?

Miško MINÁR: „ dva krát som spadol, všetko sa to odohralo ani neviem ako. Vtedy nebol problém ma predbehnúť“. Stalo sa, skonštatoval so smútkom v hlase.

Otázka pre Nicolasa FAJTÁKA -Vysvetli nám, ako ťa predbehla tá dievčina?
Nicolas FAJTÁK: „Jednoducho, bol som na zemi, nie a nie vytiahnuť bicykel hore na svah, tam sa dostala predo mňa a ufujazdila“…

STARŠÍ ŽIACI

Táto kategória je v skutočnosti vážna. Tu sa už rozhoduje ako ďalej… Mali sme v nej svoje zastúpenie dvojičku Timotej LAKTIŠ a Mário JANČO. Obaja vyfasovali štartovné čísla, kde koncové číslo znamenalo aj konečné poradie. Timo nahodil na riadidlá 512 a Mário 513, čím, do písmena naplnili svoje ambície. Po hromadnom štarte sa dostali takmer v identickom poradí ako prišli do cieľa. Kto bol lepší, či horší riešiť nebudem. Na veľmi náročnej trati vydali zo seba maximum. Pochválim však Timoteja LAKTIŠA, ktorý v technickej časti preteku „nazbieral“ 3 trestné body, čo je viac ako vynikajúce. Nulu si pripísal člen klubu organizátora KOREŇ Matúš Jakub. Mário JANČO, by si v našom prípade zaslúžil „Makarenkovu“ metódu výchovy, výprask rukou po holom zadku. Získať sedem trestných bodov je príliš veľa, keď Vám súper dýcha na zadné koleso…

KADETI

Martin TONKA je stabilným členom, kategórie kadetov. Na preteky sa dokáže sústrediť, ale ich aj poriadne „zvrzať“. Ten príklad je práve z posledných pretekov v ktorých skončil na 14. mieste. Uspokojenie sa s týmto výsledkom, by bolo zlé, zlé, zlé. Martin je pretekár, ktorý ma v tejto súťaži ozaj na viac… Sobota v Bratislave mu nepriala. Zaujal nás už pri technickej časti, kde mu naskakovali trestné body, bolo ich neúrekom, až osem (8) čo je hneď po štarte strata rovnajúca sa dvom minútam, a, to je príliš veľa… Dvojičku v tejto vekovej kategórii mu „robí“ Tomáš PÁNIK, ktorý ako jediný z výpravy našich pretekárov „dostal“ kolo. Technická časť preteku mu vôbec nesadla, získal desať (10) trestných bodov, čo v konečnom účtovaní znamená 2,30 minútová strata, horší bol už len domáci pretekár, ktorý „zabodoval“ dvanástimi (12) trestnými bodmi. Do posledného kola sa Tomáš PÁNIK, nedostal. Martin TONKA prišiel do cieľa v „riadnom“ hracom čase, čo vysvetľuje prečo sa Tomáš zdržiaval v cieľovej rovinke, to rozhodcovia ho nepustili do posledného kola…

NA ÚPLNÝ ZÁVER

Nedá mi, aby som sa nezmienil o rozhodcoch. Kvalita najvyššieho kalibru sa stretla v bratislavskom Líščom údolí. Trpezlivosť, precíznosť bola pracovným nástrojom všetkých, ktorí sa na preteku zúčastnili. Na technickú zdatnosť pretekárov si „posvietilo“ päť rozhodcov, ktorí neprižmúrili ani jedno oko. Štart mladších žiakov trochu meškal, nie vinou rozhodcov, ale jeden z pretekárov sa zabudol na trati… O výsledkoch nebudem rozvíjať diskusiu, boli hneď po prechode cieľom všetkých pretekárov. Bravo, páni a panie, ktorí nosíte na svojich mikinách nápis JURY. Na jazyk sa tlačí otázka… Prečo to niekde ide, a inde nie?
Vyzdvihnúť je potrebné aj organizátora podujatia, ktorý dokázal v neskutočne krátkom časovom limite „zavesiť“ výsledky na internet. Ďakujeme a tlieskame …

Fanúšik dobrej cyklistiky
FAJTÁK Jozef

[print_gllr id=2542]

Pomysleli si asi všetci návštevníci Machulinskej cykločasovky pri pohľade na bieločervené more dresov. A prečo práve tieto farby dominovali na tomto podujatí?
Odpoveď jasná. Práve cyklistov ŠK Topoľčianky bolo na tomto už štvrtom ročníku, ktorý sa konal tradične posledný májový víkend 2016 najviac.
Je pravda, že kvantitou kvalita nerastie, no my sme prispeli nielen hojnou účasťou, ale aj dobrými výkonmi. Ale pekne po poriadku.
Toto podujatie sa už pre členov ŠK Topoľčianky stalo kultovým a tak si tento ročník snáď nikto nenechal ujsť. Po množstve hodín a kilometrov strávených v sedle bicykla sa staviame na štart všetkých kategórií. Krátka i dlhá trať je obsadená od najmenších cyklistov až po tých najstarších a to doslova. Malí chlapci si po dnešnom preteku zaslúžia prívlastok chlapi a starší páni, vďaka svojim výkonom omladli najmenej o 20 rokov. Vyzdvihol by som výkon Adriána Ondrejku, ktorý absolvoval dlhú trať a nielen že ju zvládol ako najmladší účastník, ale v nej zdolal i množstvo starších pretekárov a umiestnil sa v kategórii do 18 rokov na úžasnom 2. mieste. Boli aj technické problémy. Timo Bugár dostal defekt, no i vďaka pomoci tímového kolegu Martina Šveca dokončil pretek, za čo by si mal zaslúžiť cenu fair play. Timo Laktiš sa od začiatku pasoval so zdravotnými problémami. Všetci sa popasovali s nástrahami trate a pretek dokončili. Čo je najdôležitejšie? Predsa úsmev na cieľovej čiare. To je ten dôvod, prečo to všetci robia. A robia to i napriek bolesti, ktorej je počas závodov ako je tento neúrekom.
Takže v skratke povedané . Počasie nám vyšlo, blatka trochu prišlo, no vapkou to zišlo.
Organizácia na profesionálnej úrovni, za čo si členovia CK Machulince zaslúžia našu nefalšovanú pochvalu. Tombola znovu dopadla nad očakávanie, ktorej hlavnú cenu si prevzala naša trénerka Simona zaslúžene, lebo ako zástupkyňa nežného pohlavia sa postavila na najvyšší stupeň víťazov.

No nebola jediná!
Tu sú všetci bieločervení jazdci:

muži do 18 rokov
Ondrejka Adrián 2.miesto

muži 19-29
Starovič Ivan 2.miesto
muži 30-39
Bratko Peter 4. miesto
Mondočko Michal 6. miesto
Muži 40-49
Martin Laktiš 2. miesto
Števlua Rudolf 12.miesto
Haspra Peter 15. miesto
muži 50 a viac
Ožvalda Ján 8. miesto
ženy do 34 r.
Simona Korcová 1. miesto
Hobby
Tonka Martin 1. miesto
Pánik Tomáš 2. miesto
Jančo Mário 7. miesto
Laktiš Timotej 12. miesto
Minár Michal 14. miesto
Mondočko Michal 28. miesto
Tonka Pavol 29. miesto
Valkovič Emil 36. miesto
Díreš Štefan 44. miesto
Kukučka Kristián 46. miesto
Švec Samuel 61. miesto
Bugár Timotej 62. miesto
Beňovič Matúš 63. miesto
Karol Červený 66. miesto
Švec Martin 68. miesto

 

autor : Michal Mondočko

[print_gllr id=2443]

 

 

Pýtate sa čo to má znamenať? Ako tieto dve disciplíny spolu súvisia? Nie je to chyba v nadpise?
Odpoveď znie: ,,Nie.“ A tieto preteky majú spoločného mnoho. Teda dve základné veci. Je to drina a blato. A ako s tým súvisia bicykle? Hneď sa to dozviete.

Dňa 14. 5. 2016 sa naši cyklisti z ŠK Topoľčianky zúčastnili ŠKODA maratónu Marikovskou dolinou. Tento závod je známy svojou tradične dobrou organizáciou a tak tomu bolo i tento raz. Trať vedie prekrásnou prírodou s úchvatnými výhľadmi a množstvom parádnych singlov. No ako to už býva, všetko pekné má aj svoju tienistú stránku a tou je zjazdnosť, či skôr nezjazdnosť trati za nepriaznivého počasia.
Tí ktorí už absolvovali predošlé ročníky vedia o čom hovorím.
Maratónu sme sa zúčastnili v hojnom počte a i napriek predpovedi sme všetci dúfali, že to nebude až také zlé.
No z omylu nás hneď vyviedol samotný príchod a parkovanie áut. Podklad bol tak rozmočený, že si všetci vodiči precvičili jazdu na snehu a to bez neho. Po intenzívnom daždi, ktorý ustal sme sa postavili na štart. Zaujímavé bolo to, že sme všetci z tímu štartovali svorne na najkratšej 20 km trati. Samozrejme v rôznych kategóriach. A je odštartované.
Spočiatku ideme po asfaltke a je to super. No ako náhle sa v stúpaní dostávame na poľnú cestu, náš úsmev z tváre mizne ako peniaze z bankového účtu.
Razom celé štartové pole tlačí bicykle pokryté blatom. Kolesá sa nepretáčajú a tak ich niektorí čistia, ťahajú či nesú na pleciach. Tá lúka je nekonečná. Miestami nasadáme, ale po chvíli to zase nejde. Konečne sa dostávame na vrchol. Tam stretávame pretekárov z dlhej trasy. Sú komplet pokrytí blatom a z tvárí im čítam bolesť, vyčerpanie, zúfalstvo i hnev. Vchádzame do lesa, kde bahenné galeje pokračujú. Vlastne sa celý pretek nesie v duchu vláčenia bicyklov. To je vlastne zároveň jediná vec, ktorú má táto akcia spoločnú s cyklistikou. Máme bicykle.
Nie som fajnový. Blato mi nevadí.
Dokonca sa mi minulý ročník preteku aj vďaka nemu celkom vydaril. Ale čo je veľa, to je veľa. Viem, že počasie nik neovplyvní. Organizátori spravili maximum. No možno by stálo za úvahu v takýchto výnimočných prípadoch, preložiť termín preteku.
Jasné, že každý má rovnaké podmienky. Viem, že v lese býva blato. No rád by som videl nejakú anketu o tom, koľkí pretekári si to naozaj užívali.

Záverom chcem vyjadriť môj obdiv všetkým, čo došli do cieľa. Hlavne deťom, ktoré ich šialení rodičia vzali so sebou na pretek rodín. Medzi takých patrím ja s mojim Miškom a tréner Martin so synom Timom.

Pre úplnosť ešte dodávam sumár výsledkov našich umiestnení. Nech už bolo ako bolo, jedna vec je istá. Siahli sme si na dno svojich síl ako ozajstní Sparťanskí bojovníci a nič nás neodradí od ďalšieho súťaženia.

Preteky rodín 20 km : Timotej Laktiš – Martin Laktiš 2. miesto, Michal Mondočko – Michal Mondočko st. 7. miesto
20 km: kadeti – Martin Tonka – 7. miesto
Timotej Bugár – 16. miesto
Tomáš Pánik – nedokončil technické problémy
Muži 17 a viac – Pavol Tonka – 38. miesto
Peter Haspra – 44. miesto
Daniel Košík – 46. miesto
Jan Ožvalda – 51.miesto

Ženy 17 a viac – Helena Tonková – 7. miesto
Tombola – získali sme 6 cien z toho Jano Ožvalda hlavná cena horský bicykel.

 

autor : Michal Mondočko

[print_gllr id=2386]

Jozef REGEC (29.3.1965 v Kežmarku)

V ďalšom pokračovaní spomienok na slávnych cyklistov nemôžem vynechať z  bývalého Československa  skutočnú hviezdu hviezd,  Jozefa REGECA. V osemdesiatich rokoch minulého storočia to bol práve rodák z Kežmarku, ktorý pútal výkonmi pozornosť na svoju osobu. Keďže boli výsledky, bol aj obrovský záujem,  vtedy reprezentačného trénera Kamila HAŤAPKU, ktorý mu v roku 1986 poslal na preteky mieru – pozvánku.  Práve vtedy, keď po vzore „západu“ zmenili štart Pretekov mieru, ktoré sa začínali  v ukrajinskom Kyjeve. Nie je sa čomu čudovať,  dosahoval pravidelne dobré výsledky a už  sa chcel konečne „predať“ a ukázať odborníkom čo v ňom je. Preteky sa začínali prológom a ten  vyhral Uwe AMPLER z NDR. Prvú etapu dlhú 138 km vyhral Jozef REGEC. Práve dnes  6.5.2016 uplynie už tridsať rokov od radosti na stupni víťazov v Kyjeve. V skutočnosti to bolo Pyrrhovo víťazstvo…

BOBRÍK MLČANIA.

V tom čase nebolo na Ukrajine v Rusku, ale ani v bývalom Československu človeka, ktorý by bol povedal pravdu. Všetci svorne držali Bobríka mlčania. Avízo prišlo zo Švédska, kde namerali neúnosné rádioaktívne hodnoty. Po tomto zistení sa išlo s pravdou von. Nebol to mrak Rumburak, ale rádioaktívny mrak z Černobyľskej elektrárne v ktorej došlo k najväčšej povojnovej havárií. Havária sa dlho tajila, lebo ak by sa to boli dozvedeli pretekári prichádzajúci z krajín západu, boli by nabrali rýchly kurz domov. Preto k účasti nášho družstva v ktorom bol aj Anton NOVOSAD,  loboval za účasť na pretekoch súdruh Ľubomir ŠTROUGAL, ktorý by mal niesť zodpovednosť za zdravotný stav našich chlapcov po návrate z pretekov. Vysoká rádioaktivita sa podpísala podľa REGECA  aj na jeho zdravotnom stave. Následky nesie dodnes… Prišiel o ľadvinu, ktorá bola napadnutá nádorom…

SENÁTOR

Jozef REGEC, myslel aj na zadné kolieska, keď počas aktívnej cyklistickej kariéry ukončil Univerzitu Komenského v Prahe. Je ženatý, žije v Českej republike, má štyri  deti. Politicky sa angažuje,  je senátorom, nie je členom žiadnej politickej strany.  Ťažko povedať, že černobyľská havária sa mu podpísala pod jeho zdravotný stav, keď to tvrdí, niečo pravdy na tom bude.  Ak bolo tak, či tak, už nikdy by sa to nemalo opakovať…

Fanúšik dobrej cyklistiky

FAJTÁK Jozef