Čitateľom webovej stránky som sa predstavil článkom o preteku, kde ako debutant obstál na výbornú organizátor ŠK Topoľčianky, ktorý sa konal na DROZDOVE.  Vtedy som sa nechal uniesť, organizáciou preteku. Bol som všade, a, snoril som. Nenašiel som nič negatívneho… Bol to môj debut v prispievaní článkov, ktoré si získali svojich čitateľov.  Po úspešnom Drozdove  som sa Martina LAKTIŠA, nenápadne spýtal „bude aj druhý ročník“? Uistil ma, že áno. Už vieme, že sa preteky budú konať 23 a 24 júla 2016 a budú to MAJSTROVSTVÁ SLOVENSKA HORSKEJ CYKLISTIKY. No nie o tom som chcel, blíži sa koniec roka a ŠK Topoľčianky sa chystá bilancovať uplynulú sezónu a preto zvolal Valné zhromaždenie klubu, ktoré sa bude konať v nedeľu 6.12.2015. Odporúčam všetkým, aby si svoj pracovný čas zariadili tak, aby sa nevyhýbali účasti. Budeme hodnotiť aj tých, ktorí nás ohrdnú a neprídu. Máte šancu dozvedieť sa niečo nové o sebe a vašich ratolestiach z prvej ruky,  je to lepšie, ako sto krát počuť od iných. Medzi pozvanými je aj  vychádzajúca hviezdička Mário JANČO, ktorý si počas pretekov v cyklokrose v Ružomberku pospevoval známu pesničku „Spomaľ, máš privysokú rýchlosť…“  Je to veselá kopa, určite nás niečím prekvapí a pobaví, môj diktafón bude k dispozícií. Účasť prisľúbil aj Peter BRATKO, ktorý ako jediný člen ŠK Topoľčianky je vlastníkom vzácnej relikvie, dres od Slovenského Majstra Sveta v cyklistike, získal  za minútový beh na trenažéri. Každému, kto sa rozhodne z akéhokoľvek dôvodu, zúčastniť sa,  pri príchode podáme ruku a zdvorilo usadíme. To bude asi všetko, ale zo zdroja blízkemu ŠK Topoľčianky  viem, že ingrediencie na guláš sú nakúpené…  Kto príde, okoštuje či boli použité správne suroviny na guláš, bude ho môcť aj oznámkovať. Známky nebudú mať vplyv, na veľkosť  porcie.  Dobré víno, nie od sponzora je už nachystané a chladené.Raz darmo „kocky sú hodené…“ Nezabudnite si dvakrát podčiarknúť v kalendári dátum 6.12.2015 o 15,00 hod., je na programe  VALNÉ ZHROMAŽDENIE ŠK TOPOĽČIANKY.

Autor: Jozef Fajták

Foto: ŠK Topoľčianky

Štrnásť Európskych štátov sa v  sobotu prezentovalo pred pretekmi  MASTERS v Trnave. Žargónom cyklistiky povedané, že preteku sa zúčastnili borci v kategóriách nad tridsať rokov a viac… Želiezko v ohni mal aj ŠK Topoľčianky. Prezident klubu Martin LAKTIŠ, túto šancu prezentovať svoj klub na uvedenom podniku vzal ako výzvu, ktorá sa neodmieta. So štartovným číslom 55 a s reklamou firmy na hrudi, ktorá pravidelne „prispieva“ sponzorským príspevkom na chod klubu, brázdil trnavskú trať cyklokrosu…

PLYTKÁ ORGANIZÁCIA, NEPREKROČILA PRAH SLOVENSKÉHO POHÁRA

Človek by si myslel, že organizácia zvučného šampionátu na Európskej úrovni  v cyklokrose, vyburcuje zainteresovaných zdvihnúť usporiadateľskú latku len o kúsoček vyššie, ako sú preteky SP. Nestalo sa. Úroveň neprekročila usporiadanie Slovenského pohára.  Katarína ĎURKOVÁ, si splnila svoju úlohu na cyklokrose v Dolnej Krupej, kde jej najslabší článok organizátora poskytol mikrofón. Niekoľko minútový monológ zdá sa, že splnil účel. V Trnave sme mali možnosť vidieť rekvizity na podporu výkonu  cyklistov… Či  to boli oni, kto zdvihol náladu na trati, nechám na posúdenie iným. Zdalo sa, že organizátor z bezpečnostného hľadiska nič nepodcenil. Napriek tomu sa chybička  vkradla. Prvým kto na túto chybu upozornil bol Martin LAKTIŠ. Nebezpečným miestom boli stromy a konáre, ktoré trčali z nich. Pri  stúpaní z parku na prudký výstup sa trať prudko točila v ľavo dolu, tam bol „ošetrený“ konár, ale nebezpečenstvo hrozilo z klesajúcej  strany… Stalo sa to,  načo mal myslieť autor trate. Počas preteku sa predpoklad do bodky naplnil. Jeden z pretekárov zostal na konári visieť… Zmena prišla, pretekár má spomienku na celý život… Iní by na trati (Udiča) použili molitan, ktorým  by takéto miesta „ofáčovali.“  Organizátor myslel skutočne na všetko. Na mysli mám hlásateľov. Duo moderátorov, bolo čo sa týka kvality na vysokej úrovni, až neskôr som pochopil prečo boli dvaja. Nuž jeden vedel čítať a druhý po anglicky… Až na niektoré excesy, ktoré na cyklokros nepatria, je im potrebné vzdať hold, snažili sa, a to sa quituje.

TV ŠTÁBY A KAMERAMANI, SLABÍ AKO CIGÓRIA…

Kameraman, to znie hrdo, nie však v tomto prípade. Úbohosť záberov, ktoré nemali hlavu ani pätu sa prezentovala verejnoprávna RTVS. Myslel som si, že populárna TMT (trnavská mestská televízia) sa bude prezentovať lepšími zábermi. Nestalo sa, ešte väčšia bieda ako už spomenutá… Najzaujímavejším bodom preteku bol výjazd do terénu, kde sa „lámal“ chlieb. Ten na záberoch  samozrejme chýbal. Nemalo to „drajv“ obe  televízie, dali priestor sledovanosti a  „strkaniciam“ futbalistov. Takýmto spôsobom, neverím, že sa cyklokros dostane na obrazovky.

BEZ BULETINU TO DNES NEJDE…

BULETIN, lepšie povedané informačný spravodaj z pripravovaného podniku. Stretli sme sa s stým aj na šampionáte Majstrov Európy v cyklokrose. „Novinka“,  ktorá prichádza s krížikom po pohrebe si zaslúži našu pozornosť, pretože s ňou prišiel organizátor z Orechovej Pôtone. Letáčik, ktorý si fanúšikovia brali do rúk a vzápätí hľadali smetné koše nás pobavil. Myšlienka nie zlá, ale podávať niekomu po záručnej dobe platnosti, je viac ako  drzosť. Letáčik bol ponúknutý aj  mne, a skončí v mojej zbierke. Nie preto, že by bol kvalitný, ale preto, že je v anglickom jazyku, ktorým od detstva plynule „sprechujem“.

Autor: Jozef Fajták

Foto: TT ME CxC

Trnava bola cez víkend „pupkom“ Európy v cyklokrose. V sobotu sa tu konali majstrovstvá Európy mužov vekom niečo nad tridsať rokov.  V nedeľu sa išlo 11. kolo Slovenského pohára v cyklokrose na tej istej trati ako Európsky šampionát. Okrem toho sa v Trnave hralo tradičné futbalové El Clásico medzi  Spartakom Trnava a Slovanom Bratislava. Nech už je výsledok, taký či onaký je mimo náš záujem.  Našou úlohou je informovať Vás o cyklistike a jej disciplíne – cyklokrose.

TAKÁ PONUKA SA NEODMIETA…

Na „mieste činu“ sme sa v Trnave zišli nečakane s TONKOVCAMI, ktorí prišli pod značkou Športového klubu Topoľčianky, „prevetrať“ bicykle a urobili dobre. Boli sme sa zaregistrovať, Nicolas vyfasoval  numero TEN (10) a tým splnil,  všetky predpoklady na štart v 11. kola Slovenského pohára v cyklokrose. Začiatok pretekov bol v nedohľadne, keď napadlo Pavla TONKU poslať Nicolasa do preteku na cyklokrosovom špeciály. Riskantný čin, tesne pred pretekmi..?  Martin TONKA, kadet a spolujazdec sa vzápätí stal inštruktorom a sprievodcom Nicolasovi po pripravenej trati. Dal mu lekciu ako „radiť rýchlosti“ ako „na tom“ jazdiť a… Nicolas prikývol, kto by neprikývol, keď mu niekto ponúkne lepšiu techniku. Risk vyšiel a opäť v tom mal prsty „anjel strážny“ Pavol TONKA. Za famóznu myšlienku sa Nicolas poďakoval, a to je fér.  Potvrdil, že takáto ponuka sa jednoducho neodmieta…

ÍRSKÁ LAVICA

Prvá prekážka po štarte z asfaltu do terénu bol strmý výstup, nazvem ho ÍRSKA LAVICA. Tento druh prekážky verím, že všetci poznáte,  je prevzatý z dostihového športu. Táto prekážka sa nachádza na hipodróme v Pardubiciach. Veľmi ťažko ju zvládajú kone i jazdci. Toto prirovnanie znesie aj prekážka na okruhu v Trnave. Problém na ÍRSKEJ LAVICI  mali predovšetkým mladší začínajúci pretekári, žiaci, žiačky ale aj kadeti.  Tí ktorí sa dostali z čela peletónu po štarte boli vo výhode… dali by ju všetci keby..? Ten kto prišiel pod „lavicu“ v strede poľa mal smolu, musel isť dole z bicykla a vyšliapať ju.  Zámer usporiadateľa vyšiel, tu sa „lámal“ chlieb,  tu sa radili pretekári do „vláčika“… poradie sa len veľmi zriedka menilo. Ak by sa takáto „mela“ pritrafila v pretekoch F1, hneď v prvej  zákrute po štarte,  vyšiel by na trať SAFETY CAR…

POTLESK PRE OBOCH,

V druhom preteku dňa bol na programe pretek mladších, starších žiakov, žiačok v ktorom sme mali svojho zástupcu Nicolasa FAJTÁKA. Na štartovný rošt  JURY radí pretekárov podľa poradia v SP. Náš zástupca bol v záverečnej tretine, čo nebolo výhodou. Na svahu ÍRSKEJ LAVICE zaváhalo až šestnásť pretekárov, ktorí vytvorili živú prekážku, cez ktorú sa nedalo dostať… Nicolas to dokázal, následne ukázal niekoľkým pretekárom chrbát pri ďalšom výjazde na kopcovitú prekážku. Išiel na doraz, čo stačilo v celkovom poradí na 32 miesto, keď sa na štarte tlačilo 44 pretekárov. DEVIATE miesto, medzi mladšími žiakmi je úspechom. Po Nicolasovi nastúpil na pretek Martin TONKA,  v Trnave náš druhý zástupca. Ak by ste videli video, povedali by ste si, že to bolo robené cez indigo (kopír).  Nebolo, Martin išiel pozične dobre, zdržala ho až „živá“ prekážka,  keď sa dostal do víru pretekárov, ktorí prekážku nezvládali… Po prekonaní ÍRSKEJ LAVICE prišla ďalšia „rana.“ Prehadzovač odmietol poslušnosť, sťažoval si po preteku Martin. Nebolo to dobré a vzdať pre poruchu nechcel, tak „Brázdil“ cyklokrosovú trať na jednom prevode. Obom chalanom, ktorí obliekli klubový dres  bielo-červených farieb je potrebné zatlieskať a Martinovi zvlášť, ten podal heroický výkon,  na jednom prevode…

Autor:  Jozef Fajták

Foto: Pavol Tonka, Jozef Fajták

[print_gllr id=2080]

Trnava bola v sobotu pupkom Európy. Rande si tu dali cyklisti, ktorých disciplína sa nazýva CYKLOKROS. Ponuku zúčastniť sa medzi Európskou elitou využil aj prezident klubu ŠK Topoľčianky Martin LAKTIŠ.  Ten,  už vo štvrtok v očakávaní preteku, nemohol spať. V sobotu bol medzi prvými, ktorý skúšal cyklokrosovú trať. Do štartu bolo príliš ďaleko, keď mu na jeho bajku niečo „ruplo“, čo to bolo neviem. Mechanikovi sa do Trnavy nechcelo, ja som mu nepomohol, tak si Bajk opravil sám. Na pretek bol pripravený a preteku sa zúčastnil. Štart mal viac ako dobrý, z asfaltu do terénu na strmý kopec sa vyškriabal cca na 12. mieste, to sa dialo v bielo – červenom drese ŠK Topoľčianky. Neprajníkom odkazujem „buchnite šampanské“ dnes ten výkon skutočne stál zato.  Desiata priečka v celkovom poradí v najsilnejšej skupine pretekov skutočne stojí za povšimnutie i oslavu, len to netreba prehnať.  Výsledok má cenu reprezentačnú. Tak,  ako to  povedal jeden z dvojice hlásateľov „Všetci domáci jazdci,  jazdia v klubových dresoch, ale tie v týchto pretekoch majú hodnotu dresu reprezentačného.“  Výsledok, ktorý dosiahol ide do „sveta“.  Keď som sa Martina pred pretekmi opýtal, čo ho viedlo k prihláške odpovedal „ Stále sa učím a chcem oprobovať, atmosféru z preteku Európskej úrovne a odovzdať svoje skúsenosti mladším.“  My dodávame, pán tréner sobota vám dala za pravdu.

Autor: Jozef Fajták

Foto: ŠK Topoľčianky

[print_gllr id=2077]

 

V bývalom Česko – Slovensku,  nebolo vôbec jednoduché, dostať sa do reprezentačného družstva cyklokrosu. Lenže   „Tempora mutantur et nos mutamur in illis“ (časy sa menia a my sa meníme v nich) platilo aj v časoch nie príliš demokratických. Z pod Tatier v tých časoch prichádza pozitívna správa, ktorá sa šírila rýchlosťou blesku. V Poprade a okolí sa preháňa terénom talentovaný cyklista, ktorý „ničil“ jedného súpera za druhým. Nebol to nik iný ako talentovaný cyklista  Ondrej GLAJZA, cyklokrosový fenomén Slovenska. Bol to práve on, kto bol schopný čeliť konkurencii a kandidátom,  najmä českej enkláve… v reprezentačnom výbere. Na Slovensku, sa cyklokrosu venovala iba hŕstka nadšencov, skôr z nudy ako zo záľuby.

GLAJZOVINY

Ondrej GLAJZA – nezmar, ktorý sa aj v dnešných časoch „preháňa“ po svahoch a lesných hrebeňoch Slovenska na svojom bajku. Nie a nie,  dať zbohom koníčku a povolaniu, ktorému sa venuje celý život. „Glajzoviny“  sú prvky, ktoré do cyklokrosu vniesol práve Ondrej GLAJZA, po ktorom to skúšali aj iní,  nikdy nedosiahli úrovne  GLAJZU. Do tejto kategórie patrí skok cez dvojitú prekážku, novinka ktorú zaviedol do súťaže cyklokrosu. Už ako 18 ročný junior ukázal svetu a najmä Slovákom, že je tu nový druh športu, ktorý sa hrdí menom cyklokros. Od roku 1972 sa venuje cyklokrosu s ktorým sa dostal do reprezentácie. Oprávnenosť svojej nominácie potvrdil v roku 1984 keď získal svoj prvý titul Majstra Sveta medzi juniormi.  V roku 1989 získal titul MAJSTRA SVETA medzi amatérmi.

EMIGRANT

Do tejto skupiny ľudí sa začlenil Ondrej GLAJZA v máji,  roku 1989, keď „zdrhol“ do Západného Berlína. Vidina lepších podmienok športu ho hnala vpred. Život „emigranta“ netrval dlho, keď sa to v roku 1989  v Československu lámalo, využil možnosť, a, vrátil sa. Na margo svojho extempore povedal: „keby som bol vedel, že príde k zmene režimu, nikdy by som neodišiel“…  Vrátil sa a opäť reprezentoval. Ondrej GLAJZA ešte aj dnes, tri mesiace pred päťdesiatkou „dvíha“ fanúšikov zo sedadiel na každom preteku…

Autor: FAJTÁK Jozef

foto: internet

Do kroniky Česko-Slovenského cyklokrosu sa zapísal zlatým písmom… Mladého ŠIMÚNEKA zaujal šport, ktorému sa venoval jeho strýc Miloš FIŠERA. Výsledky tvrdej práce boli zhodnotené ziskom titulu Majstra sveta v roku 1980 v kategórii – juniorov.   Týmto titulom začal dopĺňať rodinnú šperkovnicu titulmi aj Radomír. Rodinná šperkovnica zisku titulov a medailí sa slušne rozrastala, tá mala za následok aj časté oslavy. Tie zapríčinili, že Radomír „privoňal“ k alkoholu, ktorý mal pre rodinu a samotného Radomíra neuveriteľné následky…

Radomír ŠIMÚNEK (*1962-2010)

Agentúry neustále prinášali správy o úspechoch, mladého ŠIMUNEKA. Jednou z takých správ bol zisk striebornej medaily na Majstrovstvách sveta v cyklokrose. To sa písal rok 1982 a ako on hovoril, to som sa len obzeral medzi dospelými. V roku 1983 a 1984  agentúry už informovali o zisku Titulu Majstra sveta medzi amatérmi. To sa už dávno vedelo, že ŠIMUNEK ani zďaleka nie je amatér, vyžadovala si to doba v ktorej sme žili. Živiť sa športom bol „hrdelný“ zločin a hriech. Zisk dvoch titulov v rade by zamávalo s kde kým. Samozrejme zamávalo to aj cyklokrosovým fenoménom. Po úspešných rokoch prišiel útlm. V roku 1989 sa však dokázal „zmátožiť“ a skončiť na MS na druhom stupni pre víťazov v amatérskej elite. V roku 1990 sa dostal, lepšie povedané prestúpil k profesionálom. Na Majstrovstvách sveta v Gietene, potvrdil svoju genialitu ziskom titulu Majstra Sveta v kategórii muži elit. V konečnom účtovaní môžeme skonštatovať, že Radomír ŠIMÚNEK získal štyri tituly Majstra sveta v cyklokrose 1 krát v kategórii JUNIOR, 2 krát v kategórií AMATÉR a 1 krát v kategórii PROFESIONÁL (Muži elit). Na republikovej úrovni sa stal majstrom 6 krát 1984, 1991,1992, 1994,1995 a 1997. Trvalo by nám veľmi dlho, aby sme zrátali všetky úspechy najväčšieho cyklokrosového talentu, aký kedy na území Česko – Slovenska žil.

DOPRAVNÁ NEHODA, TRAJA MŔTVI…

V ten deň keď sa to stalo, zamrzol úsmev na tvári nie jednému fanúšikovi cyklistiky a zvlášť cyklokrosu.  Radomír ŠIMÚNEK 19.novembra 1992 mal pri obci Cerhovice „hrôzostrašnú“ dopravnú nehodu, pri ktorej zahynuli tri osoby. Fenomenálny cyklistický virtuóz si odsedel „natvrdo“ 4 mesiace. Domov k rodine ho dostal prezident republiky Václav HAVEL, ktorý mu udelil milosť. Aj napriek tomu sa nedokázal s osudom vyrovnať… Radomírova smrť priniesla úľavu, najmä Tomášovi Mullerovi, ktorý jediný prežil a išiel ŠIMUNKOVI po krku. „Božie mlyny domleli a tým to pre mňa skončilo. Teraz som za všetkým urobil hrubú čiaru. Teraz už verím, že budem v pohode“.

JÓBOVA ZVESŤ

Radomír vedel, že jeho čas v cyklokrose sa blíži k záverečnému preteku. Bolo potrebné sa s tým zmieriť a zavesiť cyklokros na  hák. Radomír ŠIMÚNEK to nedokázal a bez cyklokrosu sa nevedel pohybovať. Na scénu prišiel alkohol. Aj keď sa rád „vystatoval“ že robí synovi trénera, mechanika, šoféra i maséra nevedel svoju novú rolu preglgnúť. Trápil sa a popíjal… diagnóza, cirhóza pečene, ktorá bola takmer na cieľovej páske… Na margo otcovej smrti jeho syn Radomír povedal „otec sa nikdy nezmieril so skončením cyklistickej kariéry.“  10.augusta 2010 vyťukali agentúry Jóbovu zvesť. Radomír ŠIMUNEK štvornásobný Majster Sveta v rôznych cyklokrosových kategóriách, zomrel.   

Fanúšik dobrej cyklistiky

Autor: FAJTÁK Jozef

foto: internet

Vážení športoví priatelia, priatelia cyklistiky a cyklokrosu.  Športový klub Topoľčianky sa venuje cyklistike a v „náplni práce“ má aj cyklokros… Človek by neveril, koľko športovcov holduje tomuto druhu športu. Práve preto som sa rozhodol, že na našich stránkach Vám priblížim v troch sekvenciách mená tých, ktorí prekonávali prekážky, cestou na Olymp. Je to už strašne dávno, keď sme mohli sledovať cyklokros na obrazovkách televízorov, verím, že sa na ne vráti! V tomto smere som optimista. Sú to nezabudnuteľní Česko-Slovenskí misionári v tomto druhu športu.  Miloš FIŠERA, Radomír ŠIMÚNEK a Ondrej GLAJZA.

SPOMIENKY ZOSTÁVAJÚ…

Veru tak, spomienky zostávajú… Poďme si trochu zaspomínať na minulosť cyklokrosu. Keďže sme donedávna tvorili spoločný štát s Českom, budú to spomienky na Česko-slovenský cyklokros. Jeseň a zima je atraktívna, svojim nevľúdnym počasím. Vietor, dážď, sneh, blato a sychravé počasie sú hlavným atribútom, milovníkov cyklokrosu,  ktorý vypĺňa víkendy, keď sa tieto preteky jazdia. Cyklokros je doplnkovým športom pre cestárov, ale aj pre milovníkov horskej cyklistiky. Priekopníkom tohto športu v bývalom Česko – Slovensku, ktorého som našiel na svojom hard disku je cyklokrosu oddaný:

FIŠERA Miloš (nar. 17.02.1950)

Pripomeňme si tohto priekopníka cyklokrosu, ktorý sa k tomuto odvetviu športu dostal len preto, že sa nenašlo miesto v Rudé Hviezde Plzeň pre cestnú cyklistiku. Vyhodený,  urazený a k tomu aj  „tvrdohlavý“ Miloš,  si zaumienil, že to trénerovi Janovi KUBROVI (1934) vráti – výsledkami. Nemýlil sa. FIŠERA – elév cyklokrosu otvoril oči všetkým „odborníkom“, ktorí sa okolo cyklokrosu motali, že je tu nové odvetvie cyklistického športu a dokázal to tým, že v roku 1972 na Majstrovstvách sveta v Prahe, získal medailu so strieborným leskom. Po tomto nevídanom úspechu prišli neúspešné roky. Lenže, nebol by FIŠERA, FIŠEROM, keby nedal o sebe vedieť. Po dlhých ôsmich rokoch získal titul majstra republiky, ktoré sa konali v Plzni, odkiaľ ho kedysi „vyšmarili“.

To nebolo všetko v tom roku.  Zo španielskeho TOLUSE prichádza neuveriteľná správa… Miloš FIŠERA sa stal amatérskym Majstrom sveta (1981)  v cyklokrose.  Rok nato (1982),  zisk titulu obhájil vo francúzskom LANARVILE. Obidva tituly MAJSTRA SVETA získal v kategórii amatérov. Svetové média o preteku v Lanarvile písali v superlatívoch. Bodaj by nie, veď súboj o titul majstra sveta, zvádzal so svojím synovcom Radkom ŠIMÚNKOM. Na časy dávno minulé, spomína dvojnásobný amatérsky majster sveta takto. „V dobe keď som pretekal, vyčítam to, že som nemohol prejsť skôr k profesionálom. Keď som povolenie dostal, bol zenit mojej výkonnosti niekde inde.“ 

V jeho šľapajach, ktoré zanechali v cyklokrose hlbokú brázdu  sa vydal aj jeho synovec Radek ŠIMÚNEK, ktorý dopĺňal zbierku medailí cyklistického klanu. Aktívnej činnosti sa vzdal až keď dovŕšil 40 rok života. Dlhoročné skúsenosti ho predurčovali k tomu, aby zabojoval,  o post trénera reprezentácie. Stalo sa, trénerom reprezentácie bol Miloš FIŠERA v rokoch 1991-1993. Pod jeho taktovkou  získal titul profesionálneho majstra sveta Radek ŠIMÚNEK, majstrom sveta v kategórii juniorov sa stal Ondřej LUKEŠ a striebro získal Jiří POSPÍŠIL.  Priekopník v cyklokrose zostal tomuto odvetviu cyklistiky verný aj keď by si mohol užívať penziu. Dováža bicykle a náhradné diely pre špičku jazdiacu cyklokros…

Fanúšik dobrej cyklistiky

Autor: FAJTÁK Jozef

Foto: Mladá Boleslav

Fišera na fotografii vpravo.

V nedeľu si „privlastnil“ Trnavu a okolie povestný Rumburak. Ten musel byť poriadne nahnevaný na organizátora, keď sa postaral o psie počasie nie len počas preteku. Vietor, voda a blato pasujú k cyklokrosu, tentoraz toho bolo až,  až. Vytýčená trať sa za stáleho dažďa stávala, problematickou a ťažko zvládnuteľnou. Tréning, dal povrchu poriadne zabrať, trávnatý povrch sa menil na riedke blato, ktoré robilo problém,  dostať sa na kopček, kopec i šikmý zjazd smerom k cieľu. Padali všetci, mladí, starší, juniori, kadeti, deti, ženy chlapi. Pred štartom hlavnej kategórie bolo zjazdných 150 m asfaltu v cieľovej rovinke… ostatné sa nedá komentovať (viď foto CxC TT). Našťastie, na nebezpečných úsekoch sa nik vážne nezranil, kto vie, ako by to bolo keby.  Keby sa v cyklokrose nenosí, pretek a jeho trať bola rovnako ťažká pre mladších žiakov, juniorov, veteránov i mužov. Každý sa s ňou musel popasovať  po svojom. Lekciu, ktorú dostal Nicolas FAJTÁK  sa nedá obísť bez povšimnutia. Dostal na „frak“, ale zvíťazilo jeho ego.  Účasťou získal ďalšiu dôležitú skúsenosť, ktorú mu nenahradí žiaden tréning. Bude na ňom,  či si vyberie účasť na pretekoch, kde budú len slniečkom vyhriate dni, alebo tie ktorým sa ľudovo hovorí slota. V Trnave platilo to známe otrepané „nie je dôležité“… ale veď to poznáte.

Fanúšik dobrej cyklistiky

Autor: Jozef Fajták

Foto: cxsvk.sk

     

 

Dolná Krupá je obec neďaleko Trnavy, kde to žije. Kultúra a šport v tejto obci ide ruka -v ruke. Beží sa tu, známa dvadsiatka, súťažia tu mažoretky a naposledy „všetku“ slávu zožal minister vnútra Róbert Kaliňák, ktorý obci a dobrovoľným hasičom odovzdal „hasičské auto“. V obci je to udalosť roka a bola hlavnou témou aj najslabšieho spíkra,  akého som kedy  videl a počul. O Kaliňákovi a hasičskom aute sa zmienil brilantne niekoľko krát , o cyklokrose vedel toho strašne málo. Privítanie prezidenta CZ Petra PRÍVARU zvládol bravúrne.  Na toto ročné obdobie neuveriteľné počasie… Slniečko zalialo prostredie Kaštieľa. Jeho areál bol „zaľudnený“ cyklistami, nechýbali ani borci z ŠK Topoľčianky, ktorí sa zúčastnili 9. kola Slovenského pohára.

NEBOL VO SVOJEJ KOŽI …

Nie som prognostik, aby som videl do budúcna. Dosť skúseností ma predurčuje k tomu, aby som vycítil, že niečo nie je v poriadku. Tým mám na mysli výkon Timoteja LAKTIŠA, ktorý v našej cyklistickej ekipe patrí k jej špičke. Už po príchode do dejiska „šampionátu,“ bolo vidieť, že niečo nie je v poriadku. Inokedy naklonený k foteniu sa,  v sobotu o tento „žáner“ nemal záujem.  Jednoducho nechcel pózovať. Či to bola, len zlá nálada, alebo deň „blbec“, musí Timo čo najrýchlejšie zabudnúť. V preteku sa naša enkláva držala skôr na zadných pozíciách, ako by určovala tempo preteku. Najlepšie sa umiestnil Miško MINÁR (31) – mladší žiak, ktorý bol tak „drzý,“ že prinútil starších žiakov Timoteja LAKTIŠA (33), Mária JANČA (36), Adriána ONDREJKU (41) ale aj kolegu vo vekovej kategórií Nicolasa FAJTÁKA (43), aby sa mu tentoraz pozerali na chrbát.  Miško MINÁR, už v Bratislave ukázal, že vie, keď zdieľal spoločnú priečku s Máriom JANČOM. Dnes ukázal, že jeho forma išla rapídne hore.

RAZ HORE, INOKEDY DOLE…

                Nedá mi, aby som sa nezmienil o tínedžerovi s kamennou tvárou Martinovi TONKOVI, ktorý oblieka dres našich farbách a jazdí v kategórií KADET. Bol som rád, že sa zúčastní preteku, dalo sa čakať, že zabojuje o popredné priečky. Nestalo sa,  „radosť“ z jeho účasti  padla na bod mrazu po prejazde prvého kola, keď Martin prechádzal do ďalšieho kola na pozícií, ktorá mu jednoducho nepasuje.  Martin je dosť svojrázny „samorast“, ktorý si nenechá „kibicovať“ do svojich plánov. Jeho skôr turistické tempo ma presvedčilo o tom, že cyklokros, mu nie je po chuti. Škoda. Na pretekoch v Slovenskom raji stál na „bedni“, v sobotu to bolo len 35. miesto.

Fanúšik dobrej cyklistiky

Autor: Jozef Fajták

Foto: Jozef Fajták

            Pavol Tonka

[print_gllr id=2001]

[print_gllr id=2033]

Webová stránka cyklistického klubu ŠK Topoľčianky je vyšperkovaná niekoľkými článkami, ktoré mapujú činnosť klubu. Na stránke, ktorá sa zaoberá cyklistikou chýba „bulvár“ (túžba po senzácií). To, po čom „pachtí“ (veľmi po niečom túžiť) nie jeden návštevník stránok s tým, že nájde niečo, čo na iných stránkach nie je,  a odporučí ju ďalším návštevníkom. Rozvíriť pokojnú hladinu cyklistiky je naším dnešným cieľom. Poďme sa spolu pozrieť pod pokrievku hrnca v ktorom  sa varí cyklistika Občianskeho združenia ŠK Topoľčianky.

Naše NAJ č.: 1

FAJTÁK Jozef, fanúšik dobrej cyklistiky  je naším kritikom i autorom článkov na webovej stránke. Na stránky športového klubu Topoľčianky, prispieva od preteku, ktorý sa konal na Drozdove. Pretek po ktorom mu spadla sánka, nad organizáciou preteku, kde klaplo všetko podľa noriem. Prognózami  sa nikdy nezaoberal.  Po Drozdove mu vyšla tutovka. Predpokladal, že SZC by urobil dobre,  ak by poveril ŠK Topoľčianky usporiadať Majstrovstvá Slovenska v Horskej cyklistike. Mal pravdu,  dátum je stanovený na  (23a24 júl 2016). To, ale ešte neviete, že tento fanúšik dobrej cyklistiky je zapísaný v KNIHE SLOVENSKÝCH REKORDOV, za LIVE  reportáže z futbalových a hokejových duelov, komentovaných na internete, jeho základný rekord je 200 LIVE prenosov.

 

Naše NAJ č.: 2

BUGÁR Timotej je cyklistický kadet, pretekár klubu ŠK Topoľčianky, ktorý púta na seba pozornosť nie len svojimi výkonmi, ale najmä svojou výškou. Bugi má „iba“ pätnásť rôčkov a meria niečo viac ako 200 cm a je predpoklad, že svoju výšku bude do osemnásteho roku ešte zveľaďovať… Možno padne do oka nejakému skautovi, ktorý ho privedie k rozumnému športu ako je basketbal alebo volejbal. Držíme mu palce…

 

Naše NAJ č.: 3

BRATKO Peter vystúpil na druhý stupeň pre víťazov po preteku na Drozdove, kde som videl i počul  o tomto,  svalovo dobre disponovanom  pretekárovi  po prvý krát. Žiaľ, cyklistika nie je prioritou tohto chalana. V septembri sa zúčastnil Majstrovstiev Európy SPARTAN RACE 2015, ktoré sa konali v Tatranskej Lomnici. Kategória ME mu priniesla 44. miesto, z počtu 285 pretekárov. V kategórii kde bolo 2585  pretekárov, skončil na 79.mieste. Chtiac-nechtiac a to nielen mne pripomína Chuca NORISA, o ktorom sa hovorí, že na stacionárnom bicykli vyhral Tour de France. Peter ho  v lete napodobnil, keď sa zúčastnil v Bratislave na jednej z pláži pri Dunaji  pretekov na trenažéri,  za šesťdesiat sekúnd „zabehol“ virtuálnych 1500 metrov, a získal 1 figúru. Na zápis do Knihy rekordov to nie je, ale zato má dres od Majstra Sveta pre rok 2015.

 

Naše NAJ č.: 4

HASPRA Peter v klube rieši všetky administratívne záležitosti. Milujem administratívu, ktorá má len krôčik k byrokracii a tú nenávidím. Stretli sme sa v Slovenskom Raji, kde sa Peter zúčastnil preteku. Mňa zaujali jeho slová, ktoré ho predurčujú,  aby som ho nazval vlkom samotárom.  Čo ma k tomu priviedlo? „Najradšej sa pohybujem v peletóne na jeho konci, tam ma nikto neruší, nepočujem  šramot a hrkotanie bicykla, ani hlasný dych a ston pretekárov, ktorí sú so silami na konci.“ To sú Petrove slová…

 

Naše NAJ č.: 5

LAKTIŠ Timotej je trénerov syn, ktorý podľa nepísaných pravidiel musí byť lepším športovcom ako všetci ostatní. Mladý chalan dosahuje spomedzi chalanov jeho kategórie najlepšie výsledky, čo sa dá kvitovať.  Mňa zaujala jeho tvár. Nemusíte so mnou súhlasiť, ale mne pripomína herca špagety westernov Terense HILLA v mladšom vydaní. Možno je to iba očný klam, ktorý mi pripomínajú jeho modré oči a neposlušná blonďavá hriva. Mať dvojníka je dnes IN

 

Naše NAJ č.: 6

JANČO Mário, je vtipný a nádejný cyklistický elév. Bratislave na cyklokrose skončil za Timom a s Miškom MINÁROM sa delili  rovnakým časom o miesto v celkovom poradí.  Keď som po preteku vytiahol diktafón a opýtal sa Mária,  ako sa mu jazdilo,  vtipne odpovedal. „ Nejazdilo sa mi celkom dobre, pichalo ma v bruchu“. A prečo si sa toho pichania nezbavil? Vtipne odpovedal, „neviem zabudol som“, toľko veselá kopa Mário…

 

Naše NAJ č.: 7   

MINÁR Michal, má o dve čísla väčšie kolesá na svojom bajku, čím púta pozornosť prítomných divákov.  Na „domácej“ trati na Drozdove spadol a pretek nedokončil, bol z toho paf, objavila sa aj slzička, ktorá dávno vyschla. Miško mal problém aj v Bánovciach n/Bebravou, kde si pri výstupe po schodoch bolestivo narazil hornú peru. Nechýbala slzička, ktorá zmizla hneď ako ho tréner povzbudil. V Bratislave sa tešil z toho, že takmer porazil o dva roky staršieho Mária, čo potvrdzuje, že je to Sparťan – bojovník…

 

Naše NAJ č.: 8

MONDOČKO Michal, je najmladším cyklistom enklávy ŠK Topoľčianky. Zúčastňuje sa pretekov, kde v kategórii Hoby nastupuje jeho otec. Miško reprezentuje v kategórii MINI. Chcel by kráčať v otcových šľapajach… Držíme mu palce, aby sa mu to vydarilo a zostal cyklistike verný…

 

Naše NAJ č.: 9

FAJTÁK Nicolas,  bratislavský rodák, žijúci v Lozorne, reprezentuje bielo-červené farby ŠK Topoľčianky od preteku na Drozdove, kde skončil na 10. mieste. O niečo neskôr mu tréner odporučil pretek na Partizánskej Lúke v Bratislave, nesklamal skončil na „bedni“ na jej treťom stupienku. Patrí medzi najmladších cyklistov, ktorí zdolali nesmierne ťažkú trať v Slovenskom Raji, ktorá merala niečo viac ako 15 kilometrov.  Do cieľa dorazil s pomocou „ andela strážneho,“ (Pavol TONKA) ktorý mu na trati asistoval. Naším cieľom je, nájsť mu na trénovanie vhodného  partnera, ktorý by bol aspoň tak do bicykla ako je on.

 

Naše NAJ č.: 10

ONDREJKA Adrián, Drozdovo … mu, vynieslo medzi mladšími žiakmi 11. priečku v celkovom poradí.  Jeho výkon nesledoval jeho otec, ktorý ho podporuje a fandí mu. Na jazyk sa tlačí otázka prečo? Vieme! Nuž mladý muž spolu so svojimi priateľmi si „odskočil“ nasať a pozrieť si atmosféru, ktorá vládne na najslávnejších pretekoch, ktorým je Tour de France. AĎO by chcel vedieť „katať sa na kaňkach“, lepšie povedané korčuľovať sa. Otec Juraj mu v tom drží  palce a hovorí „Je dobré, keď sa bude vedieť orientovať vo viacerých odvetviach  športu“.  V Bratislave sa postavil na štart cyklokrosu, spadol, hneď na štarte a bolo po… dobrom výsledku. AĎO ukázal, že je bojovník, na jeho mieste by iní vzdali, On naskočil na bajk a obsadil v konečnom hodnotení 33. priečku, na štarte sa tlačilo 42 pretekárov jeho kategórie.

 

Fanúšik dobrej cyklistiky

Autor: FAJTÁK Jozef

Foto: ŠK Topoľčianky