Matúš a Rudy Števulovci, Ivo Starovič, Peťo Bratko a ja sme si vybehli dnes do hôr na bikoch. A čo sme objavili: zimný MTB maratón v Stupave. Tak sme sa teda postavili na štart, odštartovali a aj prišli všetci do cieľa. okrem nás aj necelá tristovka
odvážnych z Čiech, Rakúska, Maďarska a Belgicka. Bilancia:
všetci sme si polepšili oproti minulému roku –
Matúš ma prekvapil, keď po polročnej absencii (bedrový kĺb):13.miesto / 35 v kategórii
Rudy prvý krát , výborné: 24. miesto/ zo 68
Ivan sa zlepšil o 20miest (r.2015): 20.miesto
Peťo dal z nás najlepší čas: 7.miesto/ zo 82
Martin dal 4.miesto/zo 68 (včera úspech, dnes sklamanie – 28 sekúnd na bedňu).
Štart: – 2°C 0,5cm snehu, Biely kríž 5 cm utlačený a zladovatený sneh = ideálne podmienky na takéto podujatie.

Autor: Martin Laktiš

Trate sa nám už rysujú, objavili sa zaujímavé dropy a technické pasáže.
Čistili sme od kríkov, náletových drevín, buriny.
Obidva dni nás pracovalo po deväť brigádnikov, čo činí 40 odpracovaných hodín.
Kopy zeminy sú pripravené na spracovanie novej trate.
Všetkým patrí veľká Vďaka.

Martin Laktiš

Ďalším pokračovaním SPOMIENOK „zaostríme“ na cyklistu, ktorý bol uznávaný odborníkmi aj obyčajnými fanúšikmi, tí ho milovali. Rebel v tom pravom zmysle slova, ktorý si nedával servítku pred ústa a vždy na rovinu, povedal čo si myslí. Nemal rád nudu, najmä na sústredeniach, ktoré neznášal. Radšej sa pripravoval individuálne, po svojich „zabehnutých“ tratiach v okolí Brna. Doma „ničil“ svoj stacionárny bicykel na ktorom dolaďoval formu v zime v lete. O tom, že to robí dobre nebolo pochýb. Drina mu priniesla úspechy i sklamania. Svoju cyklistickú kariéru v reprezentačnom drese ukončil keď mal na „krku“ tridsaťšesť krížikov. Favorit a najmä Dukla Brno boli cyklistické kluby v ktorých pôsobil Miloš HRAZDÍRA.

Miloš HRAZDÍRA 23.11.1945 – 25.1.1990

Na pretekoch Tour de l´Avenír sa zúčastnil päť krát. To sú preteky, ktoré v podstate „kopírujú“ trať slávnejšieho Toru de FRANCE. Po rokoch (1967, 1971, 1976, 1978 a 1979) na daných pretekoch sa najlepšie umiestnil v roku 1976 keď skončil na druhom mieste. V zbieraní trofejí však neprestával, päť krát (1968, 1972, 1974, 1976 a 1981) sa zúčastnil v reprezentačnom drese na známych Pretekoch mieru, najlepšie umiestnenie dosiahol v rokoch 1974 tretie miesto a v roku 1976 šieste miesto. Špičkové výkony v rokoch (1973 a 1982) korunoval ziskom titulu MAJSTRA REPUBLIKY. Na pretekoch Okolo Slovenska sa mu v roku (1967) podarilo zvíťaziť. O rok (1968) neskôr víťazstvo obhájil. Časovke družstiev na Olympijských hrách v Mníchove sa umiestnil až na 13. mieste. Do tretice sa mu podarilo zvíťaziť na pretekoch Okolo Slovenska v roku 1973. Neuveriteľné sa stáva skutočnosťou. Miloš HRAZDÍRA prepisuje v roku 1982 históriu. Na majstrovstvách republiky získali tri tituly MAJSTRA REPUBLIKY ( časovka jednotlivcov, časovka družstiev, jednotlivcov na ceste). Keď mám porovnávať, tak by som HRAZDÍRU, prirovnal k talianovi Máriovi CIPOLINIMU. Ten, hoci o generáciu mladší pretekár napĺňa predstavu o cyklistickej postave i povahe. Nervák na pohľadanie…

SMRŤ PRIŠLA NEČAKANE

Miloš HRAZDÍRA a jeho manželka Eva, spolu vychovali tri deti, dcéru Evu, dvoch synov Miloša a Michala, obaja sa venovali cyklistike. Michal sa viac „potatil“ je MAJSTER REPUBLIKY a zúčastnil sa OH v Aténach roku 2004, kde skončil štrnásty. V knihe FURIANT od Zdenka ŽURMANA sa môžete okrem iného dočítať aj toto: „Jeho srdce je kladivo, pľúca gajdy. A nohy? Každý svalový snôpok si príde na svoje. A jeho vôľa, to je pokrievka, pod ktorú všetko strčí. Len to jeho rečnenie je mrzutá vec. On je na hurhaj macher. Syčí, prská, nadáva – potreboval by okolo úst blatníky.“ Práve jeho srdce bolo tým „zradcom“ jeho telesnej schránky. Nešanoval sa a telo sa búrilo, prekonať päť infarktov to by skolilo aj… V roku 1990 vyťukali tlačové agentúry smutnú správu, úspešnú kariéru predčasne ukončila smrť. Toľko o legende Československej cyklistiky, ktorý sa bude na výslní vyhrievať príliš dlho. Prekonať a získať tri majstrovské tituly, nebude pre dnešnú cyklistickú generáciu vôbec jednoduché… „Čas už zahojil, krutú ranu osudu od smrti Miloša HRAZDÍRU, aj napriek tomu sa nedá zabudnúť nato čo sme spolu prežili“, povedal víťaz z Olympijských hier v Tokiu v roku 1964 Jiří DALER a najlepší brniansky cyklista všetkých čias. O niekoľko dní to bude 15 rokov čo už nie je medzi nami…

Fanúšik dobrej cyklistiky
Fajták Jozef

Zdroj: Kniha Furiant, Zdenek Žurman
Foto: internet

Cyklistický klub ŠK Topoľčianky pripravuje pre deti, mládež a aj všetkých priaznivcov dvoch kolies v našom regióne tréningovú trať. Bude zameraná na jazdu v teréne, kde sa budú nachádzať pasáže medzi stromami, terénne nerovnosti, vlnky a aj mierne skoky. Miesto realizácie je štadión v Topoľčiankach v časti pri dostihovej dráhe(príjazd od Hostianskej cesty). Realizácia bude prebiehať v spolupráci s Obecným úradom Topoľčianky, no ruku k dielu priložíme aj my všetci. Priorita je, aby už v jarných mesiacoch bola trať pripravená na svoj účel.
Prvá brigáda sa uskutoční už teraz vo štvrtok 7.1.2016 o 14.00 hodine. Druhá v sobotu 9.1.2016 o 14.00hod. Ak máš chuť prísť, prines si so sebou aj nejaké náradie (hrable, pilku, nožnice, pracovné rukavice, krovinorez, sekerku).

Tretie pokračovanie SPOMIENOK, som sa rozhodol priblížiť vám cyklistickú misiu, komentátora Róberta BAKALÁŘA. Ten ju začal plniť v roku 1965, rok po slávnom víťazstve Jana SMOLÍKA na Pretekoch mieru. Múzou herectva „šľahnutý“ a novinárčinou pobláznený si do kresla športového redaktora so zameraním na cyklistiku sadá Róbert BAKALÁŘ. Nič lepšie, nemohli „bratia česi“ vymyslieť. V cyklistike začalo zvoniť na lepšie časy, bolo sa načo tešiť. Boli to časy, keď sa na obrazovkách televízie pravidelne vysielali preteky v cyklistike, či už v dráhovej, cestnej, alebo v cyklokrose. Zaujímavým projektom bola sálová cyklistika, kde kraľovali bratia Jan a Jindřich Pospíšiloví, ktorí udivovali svet bicyklebalom (Horská cyklistika, Bickros, cyklotrial, adrenalínové zjazdy, to je moderný pohľad na bicyklovanie).

BAKY

Bolo familiárne oslovenie Róberta BAKALÁŘA. Ten od roku 1965 sedel v kresle športového komentátora v Českej televízií so zameraním sa na cyklistiku. Tú robil aktívne, ale v čase keď to s ním najviac „lomcovalo“ koketoval i s herectvom. Našťastie zvíťazila novinárčina. Keď začal v roku 1965, rok po legendárnom víťazstve Jana SMOLIKA na Pretekoch mieru 1964, komentovať cyklistiku, bolo to neuveriteľné víťazstvo… Nová kultúra v komentovaní, prehľad o všetkom čo zaváňalo bicyklom sa dostalo do uší tých, ktorí to chceli vedieť a počuť. K tomu príjemný hlas, ktorý sa stal sprievodným javom cyklistiky a bolo jedno, či to boli Preteky mieru, Tour de FRANCE, Okolo Poľska či Bohémia. Dobre sa počúval… bol vždy pripravený, tak ako On hovorieval, „skončila etapa, idem sa pripraviť na ďalšiu tú nasledujúcu“. „Googlit“ sa nedalo, zhŕňať informácie nebolo jednoduché, jeho doménou boli rešerže (výstrižky z novín), ktorými plnil svoj prípravný scenár komentovania. Ťažké roky nastali, pre BAKYHO, keď sa v roku 1989 v Česko – Slovensku menil režim. Bol to „hon na čarodejnice“ bolo mu vyčítané, že bol členom KSČ a spolupracovníkom ŠtB. Na členstvo v KSČ, reagoval svojsky „myslím si, že sa necítim byť napadnutý LEPROU.“ Spoluprácu s ŠtB poprel v plnej miere. Problém, ktorý riešili v českej televízii, nebol problém, ale „flek“ musel uvoľniť. V Čechách stále používané porekadlo platí v plnej miere a BAKY ho naplnil do bodky. „Když nekoho kopnou do prdele, letí vejš“, letel, priamo do EUROSPORTU, jeho českej verzie, kde odkomentoval pätnásť ročníkov známej TOUR de FRANCE.

KDE SA NAŇHO HRABÚ …

Komentoval vždy z nadhľadom a takmer bez emócií, ktoré vedel krotiť. Nerobil rozdiel medzi Slovenským a českým pretekárom. Nevykoľajili ho ani tri úspešné etapy v ktorých triumfoval Ján SVORADA. Vedel si to postrážiť a to nedokáže hoci kto. Kde sa naňho hrabú dnešní moderátori, ktorí ziapu ako KASTRÁTI, len čo sa pretekár zjaví štyristo metrov pred cieľom, ako by už bol za cieľovou páskou. Nie! BAKYMU sa je len veľmi ťažko vyrovnať. Bez skúseností z preteku to jednoducho nie je ono. V tejto súvislosti si dovolím poznamenať, že do cyklistiky vstúpil rok po legendárnom víťazstve SMOLÍKA na Pretekoch mieru (1964). Z legendárneho komentovania preteku Tour de FRANCE nedobrovoľne „odišiel“, keď tlačové agentúry priniesli „Jóbovu zvesť“ (3.8.2011) o smrti tohto legendárneho komentátora. Zomrel rok predtým, ako na Tour de FRANCE (2012) začal ZBÍJAŤ na „ZELENO“ zmýšľajúci, dnes úradujúci MAJSTER SVETA. Ten sa férovo zachoval, keď víťazstvo z etapy pretekov okolo Poľska, poslal symbolicky do cyklistického nebíčka práve BAKYMU. Roky rokúce, sledujem pred televíznou obrazovkou daný pretek. Ten bol pre mňa zdrojom všetkých informácií, ktoré sa dali použiť a všetko čo viem o Úradujúcom Majstrovi Sveta, viem z komentárov Róberta BAKALÁŘA, ktorý o nich zanietene informoval cyklistickú verejnosť. Nesmrteľné sú jeho bonmoty a brbty, ktoré zdá sa, že sú nesmrteľné… Tie zoširoka obídem, verím, že BAKY aj napriek tomu, že odišiel do cyklistického nebíčka, má o cyklistike prehľad, nám zanechal hlbokú brázdu vedomostí , ktorá sa bude, len veľmi ťažko prekonávať, hlas EUROSPORTU zmĺkol.

Fanúšik dobrej cyklistiky

FAJTÁK Jozef
Foto: Internet

  

V druhom pokračovaní  SPOMIENOK sa budem venovať cyklistovi, ktorý uzrel svetlo sveta v Levoči. Jeho rozvetvená rodina „rátala“ až dvanásť súrodencov a nevedel čo je to mať vlastný bicykel, skvelé výsledky dosahoval na požičanom.  Súťažne sa presadzoval v Kežmarku. Miloval kopcovité etapy a bol v nich viac ako dobrý. Na „IDOL“  svojej mladosti, slávneho päť násobného víťaza Tour de FRANCE, cyklistu Eddyho MERCKXA (1945) nedá dopustiť. Poznajú sa osobne. Po vzniku cyklistického klubu Inter Slovnaft Bratislava, bol  medzi prvými  pod „širákom“ Kamila HAŤAPKU. Dnes sa budem venovať Rudolfovi LABUSOVI.

Rudolf LABUS 18.5.1948

Prvým ozajstným cyklistickým klubom, ktorého dres obliekol bol klub Jednota KEŽMAROK, kde začal písať prvý diel svojej cyklistickej kariéry.V roku 1969 skončil na 10. mieste na  Majstrovstiev sveta, ktoré sa konali v Brne. Po nich, veľký chaos a záujem o jeho osobu.   Na veľkej cene Ríma v roku 1970 zaknihoval – víťazstvo, Po víťazstve na Majstrovstvách republiky (1970) mohol obliekať dres hodný MAJSTRA REPUBLIKY.  V roku 1971 zvíťazil v Bergame. Na slávnych Pretekoch mieru v roku 1971 skončil v celkovom poradí na 8. mieste. V rokoch 1973 a 1975 si pripísal druhé miesta na pretekoch Okolo Slovenska. Bol aj kapitánom na už spomenutých  Pretekov mieru. To je len zlomok toho, čo preslávilo tohto cyklistu, ktorý svoju hviezdnu kariéru prežil v DUKLE BRNO, kde boli hviezdami okrem neho Jan SMOLÍK, Miloš HRAZDÍRA a Vlastimil MORAVEC.

PICCOLO BANDITO (malý bandita)

Prezývka ušitá na mieru „prischla“ LABUSOVI v Taliansku a  sedí ako uliata. Rudolf sa pri nej uškŕňa. Keď „stvoriteľ“ výšku rozdával ušla sa mu iba jedna dávka. Keď som ho v roku 1973 videl po prvý krát na Pasienkoch na  ŽIVO, neveril som vlastným očiam. Povedané slangom „od zeme na piaď.“ veľmi maličký, Moja predstava o cyklistickej postave bola trochu otrasená, ale nie na dlho. Všetkých presviedčal svojimi výsledkami, presvedčil aj mňa, nemohol som inak, fandil som mu.  V živej pamäti mám jeho pád na štadióne, kde sa končili etapy Pretekov mieru. V zákrute zozadu narazil do jazdca, ktorý si pred ním „ustlal“, na škváre bol to Ruský pretekár, cez ktorého preletel a kľúčna kosť to nevydržala.  LABUSOVI sedeli predovšetkým talianske cesty, ktoré majú kvalitný povrch. V Ríme sa zúčastnil pretekov v ktorom bolo údajne viac ako päťsto cyklistov. Vďaka nízkemu vzrastu vynikal najmä v kopcoch, kde nechával jedného pretekára za druhým. Všetci ho volali Piccolo bandito, spomína dodnes na skvelé zážitky. Bodaj by nie, veď malá výška a malá hmotnosť boli jeho prednosťou. Štyri krát sa zúčastnil „slávneho“ Preteku mieru PWB, ktorý však nemal v láske, pretože sa jazdilo vo väčšej miere po rovinách a on miloval kopce.

OJEDINELÁ ZBIERKA PODPISOV

Okrem toho, že patril medzi špičku cyklistického Česko – Slovenska, zaradil sa aj medzi zberateľov autogramov. Počas kariéry aktívneho cyklistu, nemal problém dostať podpis do špeciálneho zápisníka, ktorý nesmel chýbať pribalený v jeho výbave.  V zápisníku ma niekoľko cenných podpisov, medzi tými, ktoré sú cenené na trhu patrí podpis Belgičana Eddyho MERCKXA, nechýba  Francúz Jacques ANQUETIL,  taliansky cyklisti Felice GIMONDI a  Gentullio CAMPAGNOLO, ktorý vyrába bicykle a súčiastky…

ZMENA JE ŽIVOT

Keď sa „lámal“ režim v bývalom Československu, nebol veru nadšený. Ťažkú hlavu mal predovšetkým preto, kam sa podeje. Zrazu zistil, že nemajú pre neho miesto. Vystriedal niekoľko zamestnaní, nebol spokojný. Dokázal sa vzoprieť, čo znamenalo, že dokončil Ekonomickú školu. V stredisku mládeže trénoval spolu s Janom SMOLÍKOM. Rad prišiel aj na podnikanie. Dvadsať rokov predával bicykle, ktoré ho sprevádzali celým životom…

Fanúšik dobrej cyklistiky

Autor: Fajták Jozef

Foto: internet

 

My, teda moja generácia „mala“ podľa bývalého prezidenta Československa,  Antonína NOVOTNÉHO žiť v dnešnej dobe v „komunizme“. Zlý prognostik, zlý …  Dnešnú mladú generáciu odborníci „zaškatuľkovali“ do STRATENEJ GENERÁCIE. Kdežéé… Táto generácia má svoj potenciál byť úspešnou v športe, ale aj spoločenskom živote. Posledný mesiac roka,  je vždy o charite, mladí športovci, ktorí sa „motajú“ okolo futbalu, hokeja, tenisu, alebo cyklistiky, to majú zakotvené priamo v zmluvách. Na jazyk  sa derie otázka,  je charita dobrovoľná?  Rébus, ktorý si vyrieši, každý po svojom… Poslednou akciou Športového klubu Topoľčianky bola akcia, ktorú „spískal“  Nicolas FAJTÁK, ktorý to v zmluve nemá zakotvené. Niekde zachytil „info“ o akcii, ktorú zorganizovala nadácia SRDCE PRE DETI a mobilný operátor O2. Akcia spočíva v odovzdaní, starého, nefunkčného mobilu. Premenené na drobné, za každý odovzdaný mobil dostane  nadácia JEDNO  €uro… Tejto akcie sa mohol zúčastniť každý, keď som napísal, že každý,  tak som to naozaj tak myslel…  Starý a nepotrebný mobil, váľajúci sa v šuflíku  je skutočne nanič. „Nebol by Dedo, Dedom, aby to nevysnoril. Zašiel sa informovať do O2, kde sa dozvedel ako to prebieha“, povedal nám Nicolas…

PRIŠIEL, ODOVZDAL,  A ANI BICYKEL NEBOL PREKÁŽKOU…

Najmladší člen ŠK Topoľčianky  sadol na klubový bicykel a poď ho do O2. Na „kormane“ (riadidlách) sa mu hompáľala igelitka v ktorej mal „odpad“, kde každý kus má ešte hodnotu jedného €ura. Po príchode do predajne O2 v objekte jedného z reťazcov v Bratislave, vzbudil záujem všade prítomných „čumilov“. V drese ŠK Topoľčianky bol jednoducho IN. Odovzdal dvanásť (12) kusov mobilov, ktoré  pomôžu  nadácií SRDCE PRE DETI.   Zbierku starých, zbytočných komunikačných systémov dal dokopy a odovzdal tam, kde bude z nich CHOSEŇ.  „Ujo Peťo, zo Žitavian „dodal“ šesť kusov, ocino 3 kusy, babka Božena jeden kus, dedo sa zbavil dvoch“, povedal nám Nicolas. Je to viac, ako dobré, keď člen „STRATENEJ GENERÁCIE“ zmýšľa na takejto vlnovej dĺžke. Kdežéé, táto mladá generácia vie, čo chce a má pevnú pôdu pod nohami.  Akcia v mene Športového klubu Topoľčianky dopadla podľa očakávania, posúďte sami, pozrite si fotografie v galérii.

Fanúšik dobrej cyklistiky

Autor: Jozef Fajták

Foto: Jozef Fajták 

[print_gllr id=2135]

NAČO SÚ NÁM DEJINY, KEĎ ICH PÍŠU VŽDY INÍ? (I.)

Spieva sa v jednej známej slovenskej odrhovačke. Bodkou za cyklistickou sezónou roku 2015 bolo v ŠK Topoľčianky VALNÉ ZHROMAŽDENIE. Neznamená to, že nemôžete navštíviť webovú stránku, ktorá bude aj počas „mŕtveho“ obdobia živá. Prinesieme vám v niekoľkých pokračovaniach, spomienky na cyklistickú elitu, ktorá brázdila cesty nielen v bývalom Česko – Slovensku. Nebude to ľahká téma, ale verím, že prinesie oživenie medzi našich návštevníkov a fanúšikov cyklistiky. Ruku na srdce, kto z Vás si spomenie na legendy cyklistiky akými boli hviezdy peletónu v cestnej i dráhovej cyklistiky … Zdenek HASMAN, Jiří DALER, Jiří HÁVA, Daniel GRÁČ, Jiří ZELENKA, Miloš HRAZDÍRA, Karel VÁVRA, Ján WENZEL, Rudolf LABUS, Vlastimil MORAVEC, Jiří ŠKODA, Michal KLASA, Ján SVORADA , Anton TKÁČ, Jozef REGEC, Miroslav LIPTÁK, Pavel PADRNOS… Čo meno to pojem, čo pojem to hlboká brázda v cyklistike. Prvým koho som si vybral do SPOMIENOK je bývalý neuveriteľne úspešný tréner Kamil HAŤAPKA.

 

Kamil HAŤAPKA (3.3.1932)

Slovné spojenie „Šlepý“ Spišiak vtipne vystihuje lokalitu i rodisko Kamila HAŤAPKU, ktorý svetlo sveta uzrel v Spišskej Novej Vsi. V pubertálnom veku holdoval hokeju, no keď ním mohutne zatriasla puberta presedlal na cyklistiku. Vtedy nemohol tušiť, ako dobre urobil pre Česko – Slovensko. Cyklistika mu učarila na celý život. Svoje pracovné uplatnenie našiel v bratislavskej MEOPTE a neskôr v Slovnafte Bratislava. V roku 1961 vstupuje na scénu cyklistický klub INTER SLOVNAFT BRATISLAVA a On stál na „pódiu“ ako jeden zo spoluzakladateľov. Bol prvý, kto sa postaral o zmenu šedej priemernosti cyklistických etáp na Pretekoch mieru. Zaumienil si, že zmena je život a On priviedol cyklistický peletón pod MAMUTÍ skokanský mostík v Harrachove,  kde končila jedna z etáp PBW. V roku 1970 na MS v Leicestri v časovke družstiev na 100 km viseli na hrudi cyklistom strieborné medaily. V roku 1972 má podiel „viny“ na víťazstve Vlastimila MORAVCA na pretekoch mieru. Strieborné medaily vešali na krk naším cyklistom aj  v roku 1985 v Glayera de Montello. Podiel úspechu mu pripisujú odborníci za zisk titulu Majstrov sveta  v stíhacích pretekoch družstiev na dráhe v Coloredo Springs v roku 1986. Jeho rukami pod trénerskou taktovkou prešlo neuveriteľné množstvo talentovaných i tých menej zdatných cyklistov. Je dobré si spomenúť kto bol medzi tými, ktorí upútali fanúšikov. Rudolf LABUS, Miloš HRAZDÍRA, Peter MATOUŠEK, Milan PUZRLA, Antonín BARTONÍČEK, Peter BUCHÁČEK, Ján SMOLÍK, Ján SVORADA, Michal KLASA, Jiří ŠKODA, Juraj MIKLUŠIC, Dušan ŠKVARENINA, Dušan ZEMAN, Pavol GÁLIK, Milan JURČO  veľmi veľa ďalších mien. Tvrdosť trénerského chlebíka skúsil v Maďarsku, „Jugoške“ a v Mexiku.

ZÁSLUHY

K jeho zásluhám patrí obnovenie cyklistických pretekov Okolo Slovenska, Bol dlhoročným predsedom Cyklistického zväzu, ale aj dlhoročným členom Slovenského olympijského výboru. V roku 1992 sa rozhodol vstúpiť do politiky. V roku 1995 bol členom Výboru NR SR pre vzdelanie, vedu, kultúru a šport, ktorému v danom roku predsedal. Bol prvým, kto sa snažil v parlamente presadiť zriadenie ministerstva športu so samostatnou rozpočtovou kapitolou. Po dvadsiatich rokoch sa bijú iní do pŕs, že schválili Zákon o Športe, ktorý vojde do platnosti od 1.1.2016.

METÁLE A VYZNAMENANIA

Pre „krátkosť“ času uvediem len športové vyznamenania, ktorých je neúrekom. Rok 1970 Vzorný tréner, rok 1972 Zaslúžilý tréner, rok 2001 čestný člen SOV. Je PRVÝM nositeľom ocenenia LEGENDA SLOVENSKEJ CYKLISTIKY za celoživotný prínos pre cyklistiku. Od roku 2002 Je nositeľom STRIEBORNÝCH kruhov Slovenského olympijského výboru za výrazný prínos k rozvoju olympijského hnutia. Je držiteľom CERTIFIKÁTU prezidenta olympijského výboru za rozvoj olympionizmu na Slovensku.

Spomienky zostávajú, o tom sú tieto riadky, ktoré by vás mali presvedčiť,  že sa oplatí venovať aj minulosti. S Kamilom HAŤAPKOM som sa stretol po pretekoch o Pohár Hlasu Ľudu, v Zlatých Moravciach, kde bol záver jednej z etáp, zvíťazil Milan Doudera. SPOMIENKY TU NÁJDETE AJ O PÁR DNÍ, NEZABUDNITE! 

Fanúšik dobrej cyklistiky

Autor: Fajták Jozef

Foto: zdroj internet

 

KTO SI MÁLO NECTÍ, VEĽA NIE JE HODEN…

Všetko, čo bolo avizované, bolo do bodky splnené. Prišli všetci aj tí,  ktorí sa od Drozdova nezúčastnili žiadneho preteku. Bez ospravedlnenia, ale s prísľubom, že už na budúcom preteku nebudú chýbať.   Veríme im…, že budú  bielo-červený dres cyklistického klubu ŠK Topoľčianky s hrdosťou obliekať čo najčastejšie. Klub, ktorý nemá za sebou ani nie dva roky aktívnej činnosti, latku výkonnosti trochu „podliezol“. Neboli dosiahnuté také úspechy ako v uplynulom období. Obhajuje sa vždy ťažšie, to je pravda, ale bez morálky to nejde. Je načase zdvihnúť varovaný prst s tým „kto si málo nectí,  veľa nie je hoden“, zaznelo na Valnom zhromaždení, klubu ŠK Topoľčianky.

AJ NAPRIEK ÚSPORNÉMU REŽIMU, VYROVNANÝ ROZPOČET.

Funkciu hospodára v klube šili poriadnou dratvou, a priamo na telo Petrovi HASPROVI. Sadne mu ako uliata. S pokojom  Angličana informoval všetkých prítomných členov klubu o výdajoch a príjmoch, za uplynulý kalendárny rok. Dlhý je zoznam podnikateľov, firiem, spoločenských organizácií, ktorí prispeli na chod cyklistického klubu ŠK Topoľčianky. Za prostriedky darované klubu im treba poďakovať.  Keďže sú tieto informácie viac ako TOP SECRET (PRÍSNE TAJNÉ) nie je možné o nich verejne informovať. Vieme o nich, že sú,  a, my si ich vysoko Vážime. Táto informácia bude dostupná na webovej stránke, a dozviete sa koľko do kasy prišlo a koľko z nej odišlo… Dozviete sa, kto koľko dal, aby chod klubu nebol ohrozený, dozviete sa aj to, načo boli získané financie použité…  Platí to aj  o schválenom rozpočte klubu na rok 2016, ktorý Valné zhromaždenie odsúhlasilo. „Nebude to jednoduché,  čaká na nás  úsporný režim, a  vyrovnaný rozpočet“.  Získať financie by už nemalo byť neprekonateľnou prekážkou… Na lepšie časy bijú zvony, ktoré prinášajú zvesť,  že do športu prichádza kultúra a Nový Zákon o Športe, ktorý bude v platnosti od  1.1.2016.  Trúfnem si napísať, že v Topoľčiankach vedia, že kasu „štrichom“ nenaplnia, ale aspoň sa o to pokúsia, treba im držať palce. Sľuby, ktoré boli počas schôdze prezentované, sú len sľubmi… ktoré nemôžu brať  vážne, veď viete, že sľuby sa sľubujú …! Takých tu už bolo…

KAŽDÝ PODNET ZÚŽITKUJEM, V PROSPECH CYKLISTIKY…

Simona KORCOVÁ, je  od septembra novou akvizíciou v ŠK Topoľčianky na poste asistenta trénera. Vo svojom diskusnom príspevku, oboznámila všetkých prítomných o tréningovom procese. Nezabudla pripomenúť, že „lezenie“ po skalách, ktoré ju priviedlo na Majstrovstvá sveta, nebude na škodu veci, len v jej prospech.Moderné prvky budú do činnosti chalanov zavádzať postupne. Prvou „lastovičkou“ v činnosti je využitie vybudovaného Hipodromu v Topoľčiankach, na ktorom budú trénovať najmä cyklokrosové prvky. Projekt, ktorý dostal zelenú, chcú zužitkovať v Leviciach. Je ním choseň z vody, vody, ktorá je skrotená a upravená v bazéne. Veď ruky, nohy a najmä hlavu je potrebné „prevetrať“ vo vode, kde sa naberá svalová hmota, toľko potrebná pre cyklistiku. Je vidieť ale aj cítiť, že „bicykel“ v Topoľčiankach má zelenú… Odborníci, ktorí sa pohybujú v blízkosti trénerky  Simony KORCOVEJ,  riešia zavádzanie nových myšlienok do praxe uvážene a spoločne. Uvedomujú si fakt, že dni keď  dokázali víťaziť „bez boja“ sú dávno preč… To, že práca z mládežou,  je beh na dlhé trate, to v klube vedia. Nič, nepodceňujú. Vedia, čo ich „vyšvihlo“ do výšin tohto športu, ale aj to, keď niečo zanedbajú ako hlboko klesnú. Potlesk a kytica kvetov boli odmenou pre nádejnú trénerku v cyklistike. Držíme jej palce, aby bola druhým Kamilom HAŤAPKOM, ktorý privádzal funkcionárov cyklistiky do zúfalstva…

STRUČNE, TO JEDNODUCHO NEJDE…  

Martin LAKTIŠ, prezident cyklistického klubu sa fundovane zhostil svojej úlohy. Pred členov klubu sa postavil bez okúňania face to face (tvárou v tvár). Začal nevídane. „Na prvom mieste chcem vyzdvihnúť famóznu spoluprácu so SKI centrom DROZDOVO“. Bez tejto spolupráce by bol cyklistický klub ŠK Topoľčianky iba „druhou“ ligou.  Zaslúžené slová chvály, určite dobre padnú aj majiteľovi SKI centra. Po prvom roku existencie, máme dnes na stole „čierne na bielom“, že sme poverení  organizovať MAJSTROVSTVÁ SLOVENSKA V HORSKEJ CYKLISTIKE…  Slová chvály sa sypali na  činnosť klubu, ktorý hodnotil triezvo a nadhľad mu nechýbal. Nič nepodcenil, nič neprecenil, nič si nezľahčil. Hodnotenie činnosti klubu bolo vypracované do detailov. Zhodnotiť stručne a rýchlo by v tomto prípade nemalo cenu. Vyzdvihol fakt, že členská základňa klubu sa rozrastá aj keď nie závratnou rýchlosťou, ale rozrastá sa. Je perfektné, keď si človek svoje myšlienky môže konfrontovať  pri diaprojektore. Na plátne, mu ako na dlani, nabiehali fotografie z pretekov konaných skutočne po celom Slovensku. V úvodnom roku v tom bolo, trochu živelnosti, no druhý rok sa už prejavila rozvaha, vyber preteku na ktorom sa zúčastniť.  Zatiaľ čo v prvom roku činnosti vozili trofeje z pretekov ako na bežiacom páse, ten práve hodnotiaci, nebol až tak úspešný. Peter BRATKO, ktorý sa venuje aj iným doplnkovým športom, získal „metál“ za 2. miesto na domácom preteku (DROZDOVO), úspech zožal aj na trenažéri, kde „zabehol“ za šesťdesiat sekúnd 1500 metrov. Nie je to rekord rekordov, ale získal cenené triko od úradujúceho Majstra Sveta. Na „domácej“ trati na DROZDOVE  sa do análov cyklistiky zapísal aj samotný Martin LAKTIŠ, ktorý skončil na „bedni“ a jej treťom stupni. V Slovenskom Raji sa postavil na strieborný stupeň jeho syn Timotej LAKTIŠ.  Martin TONKA  skončil na treťom mieste. V Bratislave na MTB ŠKODA bodoval najmladší člen klubu Nicolas FAJTÁK, skončil na 3. mieste. V cyklokrose stál na „bedni“ v Bánovciach n/Bebravou, v kategórii HOBY Michal MONDOČKO, ktorému v cieľovej rovine vypovedala poslušnosť technika.  Bolo toho dosť a dalo by sa pokračovať, veď slová chvály sa len zriedkakedy v cyklistike dostanú na tie správne miesta.  Nuda tam určite nebola, no pohľad na hodinky niektorých členov,  bol signálom pre prezidenta klubu, že niektorých „kvári“ hlad a chuť na  guláš. Pochopil, že  v najlepšom treba prestať… Chváliť sa, ešte bude kedy…

HUMOR,  NICOLASOVI NECHÝBA…

Ako inak sa dá nazvať scénka, ako vystrihnutá z humorného čísla. Na Valnom zhromaždení, ktoré sa konalo na Mikuláša. O vtipnú scénku sa postaral oslávenec Nicolas FAJTÁK. Ten vyzval svojho trénera a spolujazdcov, aby predstúpili pred predsednícky stôl. Stalo sa. Na rad prišiel darček v podobe TABLETU, ktorý, skončil v rukách vyzvaných. TABLET to v skutočnosti nie je. Je to originálny spôsob ako si pripomenúť deň preteku v Dolnej Krupej. Autor fotografie Pavol TONKA tam „cvakol“ na spoločnú fotografiu našich účastníkov. Drevený podklad vyrobený na zákazku sa dnes nosí… je jednoducho IN, dokonca so zárukou životnosti na 99. rokov.

Fanúšik dobrej cyklistiky

Autor: Jozef Fajták

Foto: Tamara Števulová 

[print_gllr id=2105]

Je ich sedem, sedem tých, ktorí sa pravidelne zúčastňujú pretekov. Sedem pretekárov, si zaumienil, Nicolas FAJTÁK, odmeniť. Čo sa skrýva v Mikulášskom darčekovom balení, prezradiť nechcel. „Aké by to bolo prekvapenie, keby som to vykričal“… odbil nás, keď sme chceli vedieť viac.  Príďte na VALNÉ ZHROMAŽDENIE KLUBU ŠK TOPOĽČIANKY a dozviete sa to. Neváhajte, kto príde neskôr, nebude mať šancu zúčastniť sa rokovania. Zo zdroja blízkeho ŠK Topoľčianky, ktorý nechce byť menovaný sme sa dozvedeli, že o rokovanie je skutočne veľký záujem… Netreba si dávať na čas, my začíname vždy v čas a inak tomu nebude ani v nedeľu, nezmeškajte začiatok, budú sa diať veci, toľko náš zdroj.   Na záver dodám, že Valné zhromaždenie ŠK Topoľčianky je ostro sledovanou aktivitou občanov Topoľčianok. My, z Bratislavy a Lozorna prídeme, už sa  nevieme dočkať…

Fanúšik dobrej cyklistiky

FAJTÁK Jozef

Ilustračné foto: FAJTÁK Jozef