V druhom pokračovaní  SPOMIENOK sa budem venovať cyklistovi, ktorý uzrel svetlo sveta v Levoči. Jeho rozvetvená rodina „rátala“ až dvanásť súrodencov a nevedel čo je to mať vlastný bicykel, skvelé výsledky dosahoval na požičanom.  Súťažne sa presadzoval v Kežmarku. Miloval kopcovité etapy a bol v nich viac ako dobrý. Na „IDOL“  svojej mladosti, slávneho päť násobného víťaza Tour de FRANCE, cyklistu Eddyho MERCKXA (1945) nedá dopustiť. Poznajú sa osobne. Po vzniku cyklistického klubu Inter Slovnaft Bratislava, bol  medzi prvými  pod „širákom“ Kamila HAŤAPKU. Dnes sa budem venovať Rudolfovi LABUSOVI.

Rudolf LABUS 18.5.1948

Prvým ozajstným cyklistickým klubom, ktorého dres obliekol bol klub Jednota KEŽMAROK, kde začal písať prvý diel svojej cyklistickej kariéry.V roku 1969 skončil na 10. mieste na  Majstrovstiev sveta, ktoré sa konali v Brne. Po nich, veľký chaos a záujem o jeho osobu.   Na veľkej cene Ríma v roku 1970 zaknihoval – víťazstvo, Po víťazstve na Majstrovstvách republiky (1970) mohol obliekať dres hodný MAJSTRA REPUBLIKY.  V roku 1971 zvíťazil v Bergame. Na slávnych Pretekoch mieru v roku 1971 skončil v celkovom poradí na 8. mieste. V rokoch 1973 a 1975 si pripísal druhé miesta na pretekoch Okolo Slovenska. Bol aj kapitánom na už spomenutých  Pretekov mieru. To je len zlomok toho, čo preslávilo tohto cyklistu, ktorý svoju hviezdnu kariéru prežil v DUKLE BRNO, kde boli hviezdami okrem neho Jan SMOLÍK, Miloš HRAZDÍRA a Vlastimil MORAVEC.

PICCOLO BANDITO (malý bandita)

Prezývka ušitá na mieru „prischla“ LABUSOVI v Taliansku a  sedí ako uliata. Rudolf sa pri nej uškŕňa. Keď „stvoriteľ“ výšku rozdával ušla sa mu iba jedna dávka. Keď som ho v roku 1973 videl po prvý krát na Pasienkoch na  ŽIVO, neveril som vlastným očiam. Povedané slangom „od zeme na piaď.“ veľmi maličký, Moja predstava o cyklistickej postave bola trochu otrasená, ale nie na dlho. Všetkých presviedčal svojimi výsledkami, presvedčil aj mňa, nemohol som inak, fandil som mu.  V živej pamäti mám jeho pád na štadióne, kde sa končili etapy Pretekov mieru. V zákrute zozadu narazil do jazdca, ktorý si pred ním „ustlal“, na škváre bol to Ruský pretekár, cez ktorého preletel a kľúčna kosť to nevydržala.  LABUSOVI sedeli predovšetkým talianske cesty, ktoré majú kvalitný povrch. V Ríme sa zúčastnil pretekov v ktorom bolo údajne viac ako päťsto cyklistov. Vďaka nízkemu vzrastu vynikal najmä v kopcoch, kde nechával jedného pretekára za druhým. Všetci ho volali Piccolo bandito, spomína dodnes na skvelé zážitky. Bodaj by nie, veď malá výška a malá hmotnosť boli jeho prednosťou. Štyri krát sa zúčastnil „slávneho“ Preteku mieru PWB, ktorý však nemal v láske, pretože sa jazdilo vo väčšej miere po rovinách a on miloval kopce.

OJEDINELÁ ZBIERKA PODPISOV

Okrem toho, že patril medzi špičku cyklistického Česko – Slovenska, zaradil sa aj medzi zberateľov autogramov. Počas kariéry aktívneho cyklistu, nemal problém dostať podpis do špeciálneho zápisníka, ktorý nesmel chýbať pribalený v jeho výbave.  V zápisníku ma niekoľko cenných podpisov, medzi tými, ktoré sú cenené na trhu patrí podpis Belgičana Eddyho MERCKXA, nechýba  Francúz Jacques ANQUETIL,  taliansky cyklisti Felice GIMONDI a  Gentullio CAMPAGNOLO, ktorý vyrába bicykle a súčiastky…

ZMENA JE ŽIVOT

Keď sa „lámal“ režim v bývalom Československu, nebol veru nadšený. Ťažkú hlavu mal predovšetkým preto, kam sa podeje. Zrazu zistil, že nemajú pre neho miesto. Vystriedal niekoľko zamestnaní, nebol spokojný. Dokázal sa vzoprieť, čo znamenalo, že dokončil Ekonomickú školu. V stredisku mládeže trénoval spolu s Janom SMOLÍKOM. Rad prišiel aj na podnikanie. Dvadsať rokov predával bicykle, ktoré ho sprevádzali celým životom…

Fanúšik dobrej cyklistiky

Autor: Fajták Jozef

Foto: internet

 

My, teda moja generácia „mala“ podľa bývalého prezidenta Československa,  Antonína NOVOTNÉHO žiť v dnešnej dobe v „komunizme“. Zlý prognostik, zlý …  Dnešnú mladú generáciu odborníci „zaškatuľkovali“ do STRATENEJ GENERÁCIE. Kdežéé… Táto generácia má svoj potenciál byť úspešnou v športe, ale aj spoločenskom živote. Posledný mesiac roka,  je vždy o charite, mladí športovci, ktorí sa „motajú“ okolo futbalu, hokeja, tenisu, alebo cyklistiky, to majú zakotvené priamo v zmluvách. Na jazyk  sa derie otázka,  je charita dobrovoľná?  Rébus, ktorý si vyrieši, každý po svojom… Poslednou akciou Športového klubu Topoľčianky bola akcia, ktorú „spískal“  Nicolas FAJTÁK, ktorý to v zmluve nemá zakotvené. Niekde zachytil „info“ o akcii, ktorú zorganizovala nadácia SRDCE PRE DETI a mobilný operátor O2. Akcia spočíva v odovzdaní, starého, nefunkčného mobilu. Premenené na drobné, za každý odovzdaný mobil dostane  nadácia JEDNO  €uro… Tejto akcie sa mohol zúčastniť každý, keď som napísal, že každý,  tak som to naozaj tak myslel…  Starý a nepotrebný mobil, váľajúci sa v šuflíku  je skutočne nanič. „Nebol by Dedo, Dedom, aby to nevysnoril. Zašiel sa informovať do O2, kde sa dozvedel ako to prebieha“, povedal nám Nicolas…

PRIŠIEL, ODOVZDAL,  A ANI BICYKEL NEBOL PREKÁŽKOU…

Najmladší člen ŠK Topoľčianky  sadol na klubový bicykel a poď ho do O2. Na „kormane“ (riadidlách) sa mu hompáľala igelitka v ktorej mal „odpad“, kde každý kus má ešte hodnotu jedného €ura. Po príchode do predajne O2 v objekte jedného z reťazcov v Bratislave, vzbudil záujem všade prítomných „čumilov“. V drese ŠK Topoľčianky bol jednoducho IN. Odovzdal dvanásť (12) kusov mobilov, ktoré  pomôžu  nadácií SRDCE PRE DETI.   Zbierku starých, zbytočných komunikačných systémov dal dokopy a odovzdal tam, kde bude z nich CHOSEŇ.  „Ujo Peťo, zo Žitavian „dodal“ šesť kusov, ocino 3 kusy, babka Božena jeden kus, dedo sa zbavil dvoch“, povedal nám Nicolas. Je to viac, ako dobré, keď člen „STRATENEJ GENERÁCIE“ zmýšľa na takejto vlnovej dĺžke. Kdežéé, táto mladá generácia vie, čo chce a má pevnú pôdu pod nohami.  Akcia v mene Športového klubu Topoľčianky dopadla podľa očakávania, posúďte sami, pozrite si fotografie v galérii.

Fanúšik dobrej cyklistiky

Autor: Jozef Fajták

Foto: Jozef Fajták 

[print_gllr id=2135]

NAČO SÚ NÁM DEJINY, KEĎ ICH PÍŠU VŽDY INÍ? (I.)

Spieva sa v jednej známej slovenskej odrhovačke. Bodkou za cyklistickou sezónou roku 2015 bolo v ŠK Topoľčianky VALNÉ ZHROMAŽDENIE. Neznamená to, že nemôžete navštíviť webovú stránku, ktorá bude aj počas „mŕtveho“ obdobia živá. Prinesieme vám v niekoľkých pokračovaniach, spomienky na cyklistickú elitu, ktorá brázdila cesty nielen v bývalom Česko – Slovensku. Nebude to ľahká téma, ale verím, že prinesie oživenie medzi našich návštevníkov a fanúšikov cyklistiky. Ruku na srdce, kto z Vás si spomenie na legendy cyklistiky akými boli hviezdy peletónu v cestnej i dráhovej cyklistiky … Zdenek HASMAN, Jiří DALER, Jiří HÁVA, Daniel GRÁČ, Jiří ZELENKA, Miloš HRAZDÍRA, Karel VÁVRA, Ján WENZEL, Rudolf LABUS, Vlastimil MORAVEC, Jiří ŠKODA, Michal KLASA, Ján SVORADA , Anton TKÁČ, Jozef REGEC, Miroslav LIPTÁK, Pavel PADRNOS… Čo meno to pojem, čo pojem to hlboká brázda v cyklistike. Prvým koho som si vybral do SPOMIENOK je bývalý neuveriteľne úspešný tréner Kamil HAŤAPKA.

 

Kamil HAŤAPKA (3.3.1932)

Slovné spojenie „Šlepý“ Spišiak vtipne vystihuje lokalitu i rodisko Kamila HAŤAPKU, ktorý svetlo sveta uzrel v Spišskej Novej Vsi. V pubertálnom veku holdoval hokeju, no keď ním mohutne zatriasla puberta presedlal na cyklistiku. Vtedy nemohol tušiť, ako dobre urobil pre Česko – Slovensko. Cyklistika mu učarila na celý život. Svoje pracovné uplatnenie našiel v bratislavskej MEOPTE a neskôr v Slovnafte Bratislava. V roku 1961 vstupuje na scénu cyklistický klub INTER SLOVNAFT BRATISLAVA a On stál na „pódiu“ ako jeden zo spoluzakladateľov. Bol prvý, kto sa postaral o zmenu šedej priemernosti cyklistických etáp na Pretekoch mieru. Zaumienil si, že zmena je život a On priviedol cyklistický peletón pod MAMUTÍ skokanský mostík v Harrachove,  kde končila jedna z etáp PBW. V roku 1970 na MS v Leicestri v časovke družstiev na 100 km viseli na hrudi cyklistom strieborné medaily. V roku 1972 má podiel „viny“ na víťazstve Vlastimila MORAVCA na pretekoch mieru. Strieborné medaily vešali na krk naším cyklistom aj  v roku 1985 v Glayera de Montello. Podiel úspechu mu pripisujú odborníci za zisk titulu Majstrov sveta  v stíhacích pretekoch družstiev na dráhe v Coloredo Springs v roku 1986. Jeho rukami pod trénerskou taktovkou prešlo neuveriteľné množstvo talentovaných i tých menej zdatných cyklistov. Je dobré si spomenúť kto bol medzi tými, ktorí upútali fanúšikov. Rudolf LABUS, Miloš HRAZDÍRA, Peter MATOUŠEK, Milan PUZRLA, Antonín BARTONÍČEK, Peter BUCHÁČEK, Ján SMOLÍK, Ján SVORADA, Michal KLASA, Jiří ŠKODA, Juraj MIKLUŠIC, Dušan ŠKVARENINA, Dušan ZEMAN, Pavol GÁLIK, Milan JURČO  veľmi veľa ďalších mien. Tvrdosť trénerského chlebíka skúsil v Maďarsku, „Jugoške“ a v Mexiku.

ZÁSLUHY

K jeho zásluhám patrí obnovenie cyklistických pretekov Okolo Slovenska, Bol dlhoročným predsedom Cyklistického zväzu, ale aj dlhoročným členom Slovenského olympijského výboru. V roku 1992 sa rozhodol vstúpiť do politiky. V roku 1995 bol členom Výboru NR SR pre vzdelanie, vedu, kultúru a šport, ktorému v danom roku predsedal. Bol prvým, kto sa snažil v parlamente presadiť zriadenie ministerstva športu so samostatnou rozpočtovou kapitolou. Po dvadsiatich rokoch sa bijú iní do pŕs, že schválili Zákon o Športe, ktorý vojde do platnosti od 1.1.2016.

METÁLE A VYZNAMENANIA

Pre „krátkosť“ času uvediem len športové vyznamenania, ktorých je neúrekom. Rok 1970 Vzorný tréner, rok 1972 Zaslúžilý tréner, rok 2001 čestný člen SOV. Je PRVÝM nositeľom ocenenia LEGENDA SLOVENSKEJ CYKLISTIKY za celoživotný prínos pre cyklistiku. Od roku 2002 Je nositeľom STRIEBORNÝCH kruhov Slovenského olympijského výboru za výrazný prínos k rozvoju olympijského hnutia. Je držiteľom CERTIFIKÁTU prezidenta olympijského výboru za rozvoj olympionizmu na Slovensku.

Spomienky zostávajú, o tom sú tieto riadky, ktoré by vás mali presvedčiť,  že sa oplatí venovať aj minulosti. S Kamilom HAŤAPKOM som sa stretol po pretekoch o Pohár Hlasu Ľudu, v Zlatých Moravciach, kde bol záver jednej z etáp, zvíťazil Milan Doudera. SPOMIENKY TU NÁJDETE AJ O PÁR DNÍ, NEZABUDNITE! 

Fanúšik dobrej cyklistiky

Autor: Fajták Jozef

Foto: zdroj internet

 

KTO SI MÁLO NECTÍ, VEĽA NIE JE HODEN…

Všetko, čo bolo avizované, bolo do bodky splnené. Prišli všetci aj tí,  ktorí sa od Drozdova nezúčastnili žiadneho preteku. Bez ospravedlnenia, ale s prísľubom, že už na budúcom preteku nebudú chýbať.   Veríme im…, že budú  bielo-červený dres cyklistického klubu ŠK Topoľčianky s hrdosťou obliekať čo najčastejšie. Klub, ktorý nemá za sebou ani nie dva roky aktívnej činnosti, latku výkonnosti trochu „podliezol“. Neboli dosiahnuté také úspechy ako v uplynulom období. Obhajuje sa vždy ťažšie, to je pravda, ale bez morálky to nejde. Je načase zdvihnúť varovaný prst s tým „kto si málo nectí,  veľa nie je hoden“, zaznelo na Valnom zhromaždení, klubu ŠK Topoľčianky.

AJ NAPRIEK ÚSPORNÉMU REŽIMU, VYROVNANÝ ROZPOČET.

Funkciu hospodára v klube šili poriadnou dratvou, a priamo na telo Petrovi HASPROVI. Sadne mu ako uliata. S pokojom  Angličana informoval všetkých prítomných členov klubu o výdajoch a príjmoch, za uplynulý kalendárny rok. Dlhý je zoznam podnikateľov, firiem, spoločenských organizácií, ktorí prispeli na chod cyklistického klubu ŠK Topoľčianky. Za prostriedky darované klubu im treba poďakovať.  Keďže sú tieto informácie viac ako TOP SECRET (PRÍSNE TAJNÉ) nie je možné o nich verejne informovať. Vieme o nich, že sú,  a, my si ich vysoko Vážime. Táto informácia bude dostupná na webovej stránke, a dozviete sa koľko do kasy prišlo a koľko z nej odišlo… Dozviete sa, kto koľko dal, aby chod klubu nebol ohrozený, dozviete sa aj to, načo boli získané financie použité…  Platí to aj  o schválenom rozpočte klubu na rok 2016, ktorý Valné zhromaždenie odsúhlasilo. „Nebude to jednoduché,  čaká na nás  úsporný režim, a  vyrovnaný rozpočet“.  Získať financie by už nemalo byť neprekonateľnou prekážkou… Na lepšie časy bijú zvony, ktoré prinášajú zvesť,  že do športu prichádza kultúra a Nový Zákon o Športe, ktorý bude v platnosti od  1.1.2016.  Trúfnem si napísať, že v Topoľčiankach vedia, že kasu „štrichom“ nenaplnia, ale aspoň sa o to pokúsia, treba im držať palce. Sľuby, ktoré boli počas schôdze prezentované, sú len sľubmi… ktoré nemôžu brať  vážne, veď viete, že sľuby sa sľubujú …! Takých tu už bolo…

KAŽDÝ PODNET ZÚŽITKUJEM, V PROSPECH CYKLISTIKY…

Simona KORCOVÁ, je  od septembra novou akvizíciou v ŠK Topoľčianky na poste asistenta trénera. Vo svojom diskusnom príspevku, oboznámila všetkých prítomných o tréningovom procese. Nezabudla pripomenúť, že „lezenie“ po skalách, ktoré ju priviedlo na Majstrovstvá sveta, nebude na škodu veci, len v jej prospech.Moderné prvky budú do činnosti chalanov zavádzať postupne. Prvou „lastovičkou“ v činnosti je využitie vybudovaného Hipodromu v Topoľčiankach, na ktorom budú trénovať najmä cyklokrosové prvky. Projekt, ktorý dostal zelenú, chcú zužitkovať v Leviciach. Je ním choseň z vody, vody, ktorá je skrotená a upravená v bazéne. Veď ruky, nohy a najmä hlavu je potrebné „prevetrať“ vo vode, kde sa naberá svalová hmota, toľko potrebná pre cyklistiku. Je vidieť ale aj cítiť, že „bicykel“ v Topoľčiankach má zelenú… Odborníci, ktorí sa pohybujú v blízkosti trénerky  Simony KORCOVEJ,  riešia zavádzanie nových myšlienok do praxe uvážene a spoločne. Uvedomujú si fakt, že dni keď  dokázali víťaziť „bez boja“ sú dávno preč… To, že práca z mládežou,  je beh na dlhé trate, to v klube vedia. Nič, nepodceňujú. Vedia, čo ich „vyšvihlo“ do výšin tohto športu, ale aj to, keď niečo zanedbajú ako hlboko klesnú. Potlesk a kytica kvetov boli odmenou pre nádejnú trénerku v cyklistike. Držíme jej palce, aby bola druhým Kamilom HAŤAPKOM, ktorý privádzal funkcionárov cyklistiky do zúfalstva…

STRUČNE, TO JEDNODUCHO NEJDE…  

Martin LAKTIŠ, prezident cyklistického klubu sa fundovane zhostil svojej úlohy. Pred členov klubu sa postavil bez okúňania face to face (tvárou v tvár). Začal nevídane. „Na prvom mieste chcem vyzdvihnúť famóznu spoluprácu so SKI centrom DROZDOVO“. Bez tejto spolupráce by bol cyklistický klub ŠK Topoľčianky iba „druhou“ ligou.  Zaslúžené slová chvály, určite dobre padnú aj majiteľovi SKI centra. Po prvom roku existencie, máme dnes na stole „čierne na bielom“, že sme poverení  organizovať MAJSTROVSTVÁ SLOVENSKA V HORSKEJ CYKLISTIKE…  Slová chvály sa sypali na  činnosť klubu, ktorý hodnotil triezvo a nadhľad mu nechýbal. Nič nepodcenil, nič neprecenil, nič si nezľahčil. Hodnotenie činnosti klubu bolo vypracované do detailov. Zhodnotiť stručne a rýchlo by v tomto prípade nemalo cenu. Vyzdvihol fakt, že členská základňa klubu sa rozrastá aj keď nie závratnou rýchlosťou, ale rozrastá sa. Je perfektné, keď si človek svoje myšlienky môže konfrontovať  pri diaprojektore. Na plátne, mu ako na dlani, nabiehali fotografie z pretekov konaných skutočne po celom Slovensku. V úvodnom roku v tom bolo, trochu živelnosti, no druhý rok sa už prejavila rozvaha, vyber preteku na ktorom sa zúčastniť.  Zatiaľ čo v prvom roku činnosti vozili trofeje z pretekov ako na bežiacom páse, ten práve hodnotiaci, nebol až tak úspešný. Peter BRATKO, ktorý sa venuje aj iným doplnkovým športom, získal „metál“ za 2. miesto na domácom preteku (DROZDOVO), úspech zožal aj na trenažéri, kde „zabehol“ za šesťdesiat sekúnd 1500 metrov. Nie je to rekord rekordov, ale získal cenené triko od úradujúceho Majstra Sveta. Na „domácej“ trati na DROZDOVE  sa do análov cyklistiky zapísal aj samotný Martin LAKTIŠ, ktorý skončil na „bedni“ a jej treťom stupni. V Slovenskom Raji sa postavil na strieborný stupeň jeho syn Timotej LAKTIŠ.  Martin TONKA  skončil na treťom mieste. V Bratislave na MTB ŠKODA bodoval najmladší člen klubu Nicolas FAJTÁK, skončil na 3. mieste. V cyklokrose stál na „bedni“ v Bánovciach n/Bebravou, v kategórii HOBY Michal MONDOČKO, ktorému v cieľovej rovine vypovedala poslušnosť technika.  Bolo toho dosť a dalo by sa pokračovať, veď slová chvály sa len zriedkakedy v cyklistike dostanú na tie správne miesta.  Nuda tam určite nebola, no pohľad na hodinky niektorých členov,  bol signálom pre prezidenta klubu, že niektorých „kvári“ hlad a chuť na  guláš. Pochopil, že  v najlepšom treba prestať… Chváliť sa, ešte bude kedy…

HUMOR,  NICOLASOVI NECHÝBA…

Ako inak sa dá nazvať scénka, ako vystrihnutá z humorného čísla. Na Valnom zhromaždení, ktoré sa konalo na Mikuláša. O vtipnú scénku sa postaral oslávenec Nicolas FAJTÁK. Ten vyzval svojho trénera a spolujazdcov, aby predstúpili pred predsednícky stôl. Stalo sa. Na rad prišiel darček v podobe TABLETU, ktorý, skončil v rukách vyzvaných. TABLET to v skutočnosti nie je. Je to originálny spôsob ako si pripomenúť deň preteku v Dolnej Krupej. Autor fotografie Pavol TONKA tam „cvakol“ na spoločnú fotografiu našich účastníkov. Drevený podklad vyrobený na zákazku sa dnes nosí… je jednoducho IN, dokonca so zárukou životnosti na 99. rokov.

Fanúšik dobrej cyklistiky

Autor: Jozef Fajták

Foto: Tamara Števulová 

[print_gllr id=2105]

Je ich sedem, sedem tých, ktorí sa pravidelne zúčastňujú pretekov. Sedem pretekárov, si zaumienil, Nicolas FAJTÁK, odmeniť. Čo sa skrýva v Mikulášskom darčekovom balení, prezradiť nechcel. „Aké by to bolo prekvapenie, keby som to vykričal“… odbil nás, keď sme chceli vedieť viac.  Príďte na VALNÉ ZHROMAŽDENIE KLUBU ŠK TOPOĽČIANKY a dozviete sa to. Neváhajte, kto príde neskôr, nebude mať šancu zúčastniť sa rokovania. Zo zdroja blízkeho ŠK Topoľčianky, ktorý nechce byť menovaný sme sa dozvedeli, že o rokovanie je skutočne veľký záujem… Netreba si dávať na čas, my začíname vždy v čas a inak tomu nebude ani v nedeľu, nezmeškajte začiatok, budú sa diať veci, toľko náš zdroj.   Na záver dodám, že Valné zhromaždenie ŠK Topoľčianky je ostro sledovanou aktivitou občanov Topoľčianok. My, z Bratislavy a Lozorna prídeme, už sa  nevieme dočkať…

Fanúšik dobrej cyklistiky

FAJTÁK Jozef

Ilustračné foto: FAJTÁK Jozef

Čitateľom webovej stránky som sa predstavil článkom o preteku, kde ako debutant obstál na výbornú organizátor ŠK Topoľčianky, ktorý sa konal na DROZDOVE.  Vtedy som sa nechal uniesť, organizáciou preteku. Bol som všade, a, snoril som. Nenašiel som nič negatívneho… Bol to môj debut v prispievaní článkov, ktoré si získali svojich čitateľov.  Po úspešnom Drozdove  som sa Martina LAKTIŠA, nenápadne spýtal „bude aj druhý ročník“? Uistil ma, že áno. Už vieme, že sa preteky budú konať 23 a 24 júla 2016 a budú to MAJSTROVSTVÁ SLOVENSKA HORSKEJ CYKLISTIKY. No nie o tom som chcel, blíži sa koniec roka a ŠK Topoľčianky sa chystá bilancovať uplynulú sezónu a preto zvolal Valné zhromaždenie klubu, ktoré sa bude konať v nedeľu 6.12.2015. Odporúčam všetkým, aby si svoj pracovný čas zariadili tak, aby sa nevyhýbali účasti. Budeme hodnotiť aj tých, ktorí nás ohrdnú a neprídu. Máte šancu dozvedieť sa niečo nové o sebe a vašich ratolestiach z prvej ruky,  je to lepšie, ako sto krát počuť od iných. Medzi pozvanými je aj  vychádzajúca hviezdička Mário JANČO, ktorý si počas pretekov v cyklokrose v Ružomberku pospevoval známu pesničku „Spomaľ, máš privysokú rýchlosť…“  Je to veselá kopa, určite nás niečím prekvapí a pobaví, môj diktafón bude k dispozícií. Účasť prisľúbil aj Peter BRATKO, ktorý ako jediný člen ŠK Topoľčianky je vlastníkom vzácnej relikvie, dres od Slovenského Majstra Sveta v cyklistike, získal  za minútový beh na trenažéri. Každému, kto sa rozhodne z akéhokoľvek dôvodu, zúčastniť sa,  pri príchode podáme ruku a zdvorilo usadíme. To bude asi všetko, ale zo zdroja blízkemu ŠK Topoľčianky  viem, že ingrediencie na guláš sú nakúpené…  Kto príde, okoštuje či boli použité správne suroviny na guláš, bude ho môcť aj oznámkovať. Známky nebudú mať vplyv, na veľkosť  porcie.  Dobré víno, nie od sponzora je už nachystané a chladené.Raz darmo „kocky sú hodené…“ Nezabudnite si dvakrát podčiarknúť v kalendári dátum 6.12.2015 o 15,00 hod., je na programe  VALNÉ ZHROMAŽDENIE ŠK TOPOĽČIANKY.

Autor: Jozef Fajták

Foto: ŠK Topoľčianky

Štrnásť Európskych štátov sa v  sobotu prezentovalo pred pretekmi  MASTERS v Trnave. Žargónom cyklistiky povedané, že preteku sa zúčastnili borci v kategóriách nad tridsať rokov a viac… Želiezko v ohni mal aj ŠK Topoľčianky. Prezident klubu Martin LAKTIŠ, túto šancu prezentovať svoj klub na uvedenom podniku vzal ako výzvu, ktorá sa neodmieta. So štartovným číslom 55 a s reklamou firmy na hrudi, ktorá pravidelne „prispieva“ sponzorským príspevkom na chod klubu, brázdil trnavskú trať cyklokrosu…

PLYTKÁ ORGANIZÁCIA, NEPREKROČILA PRAH SLOVENSKÉHO POHÁRA

Človek by si myslel, že organizácia zvučného šampionátu na Európskej úrovni  v cyklokrose, vyburcuje zainteresovaných zdvihnúť usporiadateľskú latku len o kúsoček vyššie, ako sú preteky SP. Nestalo sa. Úroveň neprekročila usporiadanie Slovenského pohára.  Katarína ĎURKOVÁ, si splnila svoju úlohu na cyklokrose v Dolnej Krupej, kde jej najslabší článok organizátora poskytol mikrofón. Niekoľko minútový monológ zdá sa, že splnil účel. V Trnave sme mali možnosť vidieť rekvizity na podporu výkonu  cyklistov… Či  to boli oni, kto zdvihol náladu na trati, nechám na posúdenie iným. Zdalo sa, že organizátor z bezpečnostného hľadiska nič nepodcenil. Napriek tomu sa chybička  vkradla. Prvým kto na túto chybu upozornil bol Martin LAKTIŠ. Nebezpečným miestom boli stromy a konáre, ktoré trčali z nich. Pri  stúpaní z parku na prudký výstup sa trať prudko točila v ľavo dolu, tam bol „ošetrený“ konár, ale nebezpečenstvo hrozilo z klesajúcej  strany… Stalo sa to,  načo mal myslieť autor trate. Počas preteku sa predpoklad do bodky naplnil. Jeden z pretekárov zostal na konári visieť… Zmena prišla, pretekár má spomienku na celý život… Iní by na trati (Udiča) použili molitan, ktorým  by takéto miesta „ofáčovali.“  Organizátor myslel skutočne na všetko. Na mysli mám hlásateľov. Duo moderátorov, bolo čo sa týka kvality na vysokej úrovni, až neskôr som pochopil prečo boli dvaja. Nuž jeden vedel čítať a druhý po anglicky… Až na niektoré excesy, ktoré na cyklokros nepatria, je im potrebné vzdať hold, snažili sa, a to sa quituje.

TV ŠTÁBY A KAMERAMANI, SLABÍ AKO CIGÓRIA…

Kameraman, to znie hrdo, nie však v tomto prípade. Úbohosť záberov, ktoré nemali hlavu ani pätu sa prezentovala verejnoprávna RTVS. Myslel som si, že populárna TMT (trnavská mestská televízia) sa bude prezentovať lepšími zábermi. Nestalo sa, ešte väčšia bieda ako už spomenutá… Najzaujímavejším bodom preteku bol výjazd do terénu, kde sa „lámal“ chlieb. Ten na záberoch  samozrejme chýbal. Nemalo to „drajv“ obe  televízie, dali priestor sledovanosti a  „strkaniciam“ futbalistov. Takýmto spôsobom, neverím, že sa cyklokros dostane na obrazovky.

BEZ BULETINU TO DNES NEJDE…

BULETIN, lepšie povedané informačný spravodaj z pripravovaného podniku. Stretli sme sa s stým aj na šampionáte Majstrov Európy v cyklokrose. „Novinka“,  ktorá prichádza s krížikom po pohrebe si zaslúži našu pozornosť, pretože s ňou prišiel organizátor z Orechovej Pôtone. Letáčik, ktorý si fanúšikovia brali do rúk a vzápätí hľadali smetné koše nás pobavil. Myšlienka nie zlá, ale podávať niekomu po záručnej dobe platnosti, je viac ako  drzosť. Letáčik bol ponúknutý aj  mne, a skončí v mojej zbierke. Nie preto, že by bol kvalitný, ale preto, že je v anglickom jazyku, ktorým od detstva plynule „sprechujem“.

Autor: Jozef Fajták

Foto: TT ME CxC

Trnava bola cez víkend „pupkom“ Európy v cyklokrose. V sobotu sa tu konali majstrovstvá Európy mužov vekom niečo nad tridsať rokov.  V nedeľu sa išlo 11. kolo Slovenského pohára v cyklokrose na tej istej trati ako Európsky šampionát. Okrem toho sa v Trnave hralo tradičné futbalové El Clásico medzi  Spartakom Trnava a Slovanom Bratislava. Nech už je výsledok, taký či onaký je mimo náš záujem.  Našou úlohou je informovať Vás o cyklistike a jej disciplíne – cyklokrose.

TAKÁ PONUKA SA NEODMIETA…

Na „mieste činu“ sme sa v Trnave zišli nečakane s TONKOVCAMI, ktorí prišli pod značkou Športového klubu Topoľčianky, „prevetrať“ bicykle a urobili dobre. Boli sme sa zaregistrovať, Nicolas vyfasoval  numero TEN (10) a tým splnil,  všetky predpoklady na štart v 11. kola Slovenského pohára v cyklokrose. Začiatok pretekov bol v nedohľadne, keď napadlo Pavla TONKU poslať Nicolasa do preteku na cyklokrosovom špeciály. Riskantný čin, tesne pred pretekmi..?  Martin TONKA, kadet a spolujazdec sa vzápätí stal inštruktorom a sprievodcom Nicolasovi po pripravenej trati. Dal mu lekciu ako „radiť rýchlosti“ ako „na tom“ jazdiť a… Nicolas prikývol, kto by neprikývol, keď mu niekto ponúkne lepšiu techniku. Risk vyšiel a opäť v tom mal prsty „anjel strážny“ Pavol TONKA. Za famóznu myšlienku sa Nicolas poďakoval, a to je fér.  Potvrdil, že takáto ponuka sa jednoducho neodmieta…

ÍRSKÁ LAVICA

Prvá prekážka po štarte z asfaltu do terénu bol strmý výstup, nazvem ho ÍRSKA LAVICA. Tento druh prekážky verím, že všetci poznáte,  je prevzatý z dostihového športu. Táto prekážka sa nachádza na hipodróme v Pardubiciach. Veľmi ťažko ju zvládajú kone i jazdci. Toto prirovnanie znesie aj prekážka na okruhu v Trnave. Problém na ÍRSKEJ LAVICI  mali predovšetkým mladší začínajúci pretekári, žiaci, žiačky ale aj kadeti.  Tí ktorí sa dostali z čela peletónu po štarte boli vo výhode… dali by ju všetci keby..? Ten kto prišiel pod „lavicu“ v strede poľa mal smolu, musel isť dole z bicykla a vyšliapať ju.  Zámer usporiadateľa vyšiel, tu sa „lámal“ chlieb,  tu sa radili pretekári do „vláčika“… poradie sa len veľmi zriedka menilo. Ak by sa takáto „mela“ pritrafila v pretekoch F1, hneď v prvej  zákrute po štarte,  vyšiel by na trať SAFETY CAR…

POTLESK PRE OBOCH,

V druhom preteku dňa bol na programe pretek mladších, starších žiakov, žiačok v ktorom sme mali svojho zástupcu Nicolasa FAJTÁKA. Na štartovný rošt  JURY radí pretekárov podľa poradia v SP. Náš zástupca bol v záverečnej tretine, čo nebolo výhodou. Na svahu ÍRSKEJ LAVICE zaváhalo až šestnásť pretekárov, ktorí vytvorili živú prekážku, cez ktorú sa nedalo dostať… Nicolas to dokázal, následne ukázal niekoľkým pretekárom chrbát pri ďalšom výjazde na kopcovitú prekážku. Išiel na doraz, čo stačilo v celkovom poradí na 32 miesto, keď sa na štarte tlačilo 44 pretekárov. DEVIATE miesto, medzi mladšími žiakmi je úspechom. Po Nicolasovi nastúpil na pretek Martin TONKA,  v Trnave náš druhý zástupca. Ak by ste videli video, povedali by ste si, že to bolo robené cez indigo (kopír).  Nebolo, Martin išiel pozične dobre, zdržala ho až „živá“ prekážka,  keď sa dostal do víru pretekárov, ktorí prekážku nezvládali… Po prekonaní ÍRSKEJ LAVICE prišla ďalšia „rana.“ Prehadzovač odmietol poslušnosť, sťažoval si po preteku Martin. Nebolo to dobré a vzdať pre poruchu nechcel, tak „Brázdil“ cyklokrosovú trať na jednom prevode. Obom chalanom, ktorí obliekli klubový dres  bielo-červených farieb je potrebné zatlieskať a Martinovi zvlášť, ten podal heroický výkon,  na jednom prevode…

Autor:  Jozef Fajták

Foto: Pavol Tonka, Jozef Fajták

[print_gllr id=2080]

Trnava bola v sobotu pupkom Európy. Rande si tu dali cyklisti, ktorých disciplína sa nazýva CYKLOKROS. Ponuku zúčastniť sa medzi Európskou elitou využil aj prezident klubu ŠK Topoľčianky Martin LAKTIŠ.  Ten,  už vo štvrtok v očakávaní preteku, nemohol spať. V sobotu bol medzi prvými, ktorý skúšal cyklokrosovú trať. Do štartu bolo príliš ďaleko, keď mu na jeho bajku niečo „ruplo“, čo to bolo neviem. Mechanikovi sa do Trnavy nechcelo, ja som mu nepomohol, tak si Bajk opravil sám. Na pretek bol pripravený a preteku sa zúčastnil. Štart mal viac ako dobrý, z asfaltu do terénu na strmý kopec sa vyškriabal cca na 12. mieste, to sa dialo v bielo – červenom drese ŠK Topoľčianky. Neprajníkom odkazujem „buchnite šampanské“ dnes ten výkon skutočne stál zato.  Desiata priečka v celkovom poradí v najsilnejšej skupine pretekov skutočne stojí za povšimnutie i oslavu, len to netreba prehnať.  Výsledok má cenu reprezentačnú. Tak,  ako to  povedal jeden z dvojice hlásateľov „Všetci domáci jazdci,  jazdia v klubových dresoch, ale tie v týchto pretekoch majú hodnotu dresu reprezentačného.“  Výsledok, ktorý dosiahol ide do „sveta“.  Keď som sa Martina pred pretekmi opýtal, čo ho viedlo k prihláške odpovedal „ Stále sa učím a chcem oprobovať, atmosféru z preteku Európskej úrovne a odovzdať svoje skúsenosti mladším.“  My dodávame, pán tréner sobota vám dala za pravdu.

Autor: Jozef Fajták

Foto: ŠK Topoľčianky

[print_gllr id=2077]

 

V bývalom Česko – Slovensku,  nebolo vôbec jednoduché, dostať sa do reprezentačného družstva cyklokrosu. Lenže   „Tempora mutantur et nos mutamur in illis“ (časy sa menia a my sa meníme v nich) platilo aj v časoch nie príliš demokratických. Z pod Tatier v tých časoch prichádza pozitívna správa, ktorá sa šírila rýchlosťou blesku. V Poprade a okolí sa preháňa terénom talentovaný cyklista, ktorý „ničil“ jedného súpera za druhým. Nebol to nik iný ako talentovaný cyklista  Ondrej GLAJZA, cyklokrosový fenomén Slovenska. Bol to práve on, kto bol schopný čeliť konkurencii a kandidátom,  najmä českej enkláve… v reprezentačnom výbere. Na Slovensku, sa cyklokrosu venovala iba hŕstka nadšencov, skôr z nudy ako zo záľuby.

GLAJZOVINY

Ondrej GLAJZA – nezmar, ktorý sa aj v dnešných časoch „preháňa“ po svahoch a lesných hrebeňoch Slovenska na svojom bajku. Nie a nie,  dať zbohom koníčku a povolaniu, ktorému sa venuje celý život. „Glajzoviny“  sú prvky, ktoré do cyklokrosu vniesol práve Ondrej GLAJZA, po ktorom to skúšali aj iní,  nikdy nedosiahli úrovne  GLAJZU. Do tejto kategórie patrí skok cez dvojitú prekážku, novinka ktorú zaviedol do súťaže cyklokrosu. Už ako 18 ročný junior ukázal svetu a najmä Slovákom, že je tu nový druh športu, ktorý sa hrdí menom cyklokros. Od roku 1972 sa venuje cyklokrosu s ktorým sa dostal do reprezentácie. Oprávnenosť svojej nominácie potvrdil v roku 1984 keď získal svoj prvý titul Majstra Sveta medzi juniormi.  V roku 1989 získal titul MAJSTRA SVETA medzi amatérmi.

EMIGRANT

Do tejto skupiny ľudí sa začlenil Ondrej GLAJZA v máji,  roku 1989, keď „zdrhol“ do Západného Berlína. Vidina lepších podmienok športu ho hnala vpred. Život „emigranta“ netrval dlho, keď sa to v roku 1989  v Československu lámalo, využil možnosť, a, vrátil sa. Na margo svojho extempore povedal: „keby som bol vedel, že príde k zmene režimu, nikdy by som neodišiel“…  Vrátil sa a opäť reprezentoval. Ondrej GLAJZA ešte aj dnes, tri mesiace pred päťdesiatkou „dvíha“ fanúšikov zo sedadiel na každom preteku…

Autor: FAJTÁK Jozef

foto: internet