Aj takto by sa dalo nazvať stretnutie cyklistov z ŠK Topoľčianky, ktoré nieslo oficiálne názov Sústredenie vo Svite. Toto sa konalo v dňoch 10. až 13. 8. 2017 a zúčastnilo sa ho takmer 40 cyklistov od tých najmenších až po „staré páky“.
Hlavným zámerom podujatia bolo absolvovanie cyklomaratónu Horal, ktorý sa konal v sobotu. V nedeľu sa na dvoch z jeho tratí konal pretek európskeho formátu názvom UEC MTB Maratón 2017. Tu sa stretla špička pretekárov nielen európskeho , ale i svetového diania v Cross country. V nedeľu mali zase naši mladí na programe Detskú tour Petra Sagana, takže o zábavu bolo postarané.
Ale pekne po poriadku.
Do hotela Omega Club v Gerlachove neďaleko Svitu sme dorazili v podvečer vo štvrtok. Pobyt sme tak začali dobrou večerou a samozrejme pitným režimom v neďalekej krčmičke.
Prípitkom „aby ženám dobre bolo“ sme odštartovali zbesilú trojdňovú jazdu divokým východom.
Nasledovný deň sme dali všetci svorne spoločný výjazd, na jednu z „Horalovských“ trás. Bol krásny slnečný deň a ortuď teplomera sa vyšplhala na hranicu 35 °C v tieni. Išlo sa pohodovým tempom, no pre zopár našich Šmolkov to veru nebola prechádzka ružovou záhradou, ale držali sa statočne až do konca. Takisto musím vyzdvihnúť priam heroický výkon našich dvoch mamičiek, ktoré si svojich klokančekov niesli po celý čas pekne vo vačku.
Ľudka, Janka, dole sánka!
Skvelý deň sme zavŕšili ako tulene, parádnym prírodným kúpeľom v štrkovisku – tu na blízku. Večer v dianí opekačky, všetkým chutili špekačky. S pivom ale opatrne, nieže sa to zase strhne. Zajtra pretek čaká nás a pôjdeme do klobás…
Konečne je tu sobota a skorý ranný budíček. Samozrejme ako pre koho. Už známa dvojka Jajo a Pajo (teda ja-jo a Mato-nie) tradične spolu. Tentoraz nie na najdlhšej 134 km trati, ale uspokojili sme sa so 78-čkou. Nebudem tu opisovať náš príbeh, spomeniem len toľko, že tieto dve trate boli zároveň súťažnými pre Európsky šampionát, ktorý sa konal v nedeľu. Na 78 km súťažili ženy a na 134 km muži.
Sobotňajší Horal, teda patril nám. Naše bielo-červené dresy mali zastúpenie na všetkých tratiach. Počasie, ktorého sme sa trocha obávali napokon vydržalo a v cieli sme sa mohli tešiť z dobrého pivka, kofoly a gulášu. Pri vyhlasovaní výsledkov sme však už drkotali zubami. Nie však od nervozity. Tentoraz nikto z nás na bedňu nevyliezol. Ale nejde o tooo…
Nedeľa, deň D. Teda detí. Tie sa naň tešili najviac. Pretek Petra Sagana dokonale ovládol Slovensko a teda aj mesto Svit. Tu sa popri dvoch veľkých maratónoch myslelo aj na deti, a to organizátor zvládol na výbornú.
Dejisko DTPS bolo na periférii trate, po ktorej sa preháňala elita jazdcov z celého sveta a tak mali diváci miestami dilemu kam sa dívať.
Tu naše bielo-červené dresy opäť ovládli všetky kategórie.
Boli tu Jupíci, Šmolkovia i Šmolinky, Spidermani i Transformeri, Gladiátori i Radiátori… ale už trepem. Proste všetky super deti v super nálade i napriek tomu, že dažďu opäť „viseli nohy“.
Nevyhli sme sa síce drobným zraneniam ani technickým problémom, ale v cieli boli aj tak všetci víťazi. A ako to už býva, že dobrého málo býva, na konci je zvonec a rozprávky je koniec.
M. Mondočko