AUTHOR ŠKODA Bikemaratón Súľovské skaly - 3. kolo

V lone prírody Súľovských vrcholov a lúk sa opäť po roku odohralo jedno z najzaujímavejších divadiel. Nie síce také aké by sme v panenskej prírode mohli vidieť bežne, no myslím, že naozaj stálo za to.
Áno, iste už tušíte kam tým mierim. Dňa 24. 6. 2017 sa tento raj na jeden deň premenil na cyklistický raj nesúci názov AUTHOR ŠKODA Bikemaratón Súľovské skaly.
Ja ako jeden z účastníkov klubu ŠK Topoľčianky vám chcem priblížiť atmosféru tohto veľkolepého divadla.
Je skoré sobotné ráno a ja s prvými letnými lúčmi vyrážam z domu s batohom na chrbte šliapuc do pedálov. Pľúcami mi prechádza svieži vzduch a pri každom nadýchnutí ma napĺňa pozitívna energia. Mierim na miesto odletu, kde ma už čaká pilot Martin so svojou stíhačkou (rozumej automobil, nie to druhé…). Chytro nahodíme bajky a letíme. No po príjazde do centra diania v Súľove už naberáme energiu skôr z atmosféry diania, než atmosféry ako takej, pretože ručička teplomera predpovedá tropický deň. S Maťom sme sa však zhodli na tom, že i napriek tomu nebude taký hustý ako pred rokom. Vtedy bolo po dažďoch a boli to ozajstné galeje.
Teda viem to len z rozprávania. Pre mňa je tento pretek premiérou nielen miestom ale i dĺžkou trate, a tak som sa naň i zodpovedne pripravil. Ihneď po príchode som zožal pochvalu od kolegu pri pohľade na traťový profil starostlivo umiestnený na rámovej trubke môjho bicykla. Ako som neskôr zistil, v spojení s Garmin hodinkami to bolo riešenie na nezaplatenie. Ešte sme pred štartom trocha laborovali s tlakom v pneumatikách, aby som sa vyhol ich opätovnému seknutiu a poďho na štart. Ja o 9:00 a Martin po mne, keďže išiel 60 km.
Na 84 km nás štartovalo asi 140 pretekárov, no výnimočne i po štarte som nemal pocit tlačenice. Myslím, že každý si dobre uvedomoval dĺžku trate a rozloženie svojich síl. Hneď na úvod nás privítal výživný výšľap, kde sa štartové pole značne natiahlo. Tam som naposledy videl špicu pretekárov. Ja som štartoval niekde v strede, a tak nejako som sa i držal. Snažil som sa nájsť si svoje tempo, no ono sa to ľahko povie, ale už ťažšie dodržuje. Človeka to podvedome ženie vpred. Darmo si vravím, že idem na výlet. Aj špekačky mám vo vrecku. Oni, tí vlci, mi ich chcú zjesť, tak sa im snažím uniknúť. Ako čierna ovca takticky prezliekam kožuch a splývam s davom. Raz ťahám s jednou svorkou, potom s inou… Užívam si ťažko vydreté zjazdy, pri ktorých sa mi najlepšie darí poskočiť v poradí i napriek tomu, že nie je moc miesta na predbiehanie. Na lúkach a cestách sa to dá, no single sú single, ako to z názvu vyplýva.
Trať je suchá, len sem tam nejaká mláka. Zjazdy rýchle, výšľapy sú miestami poriadne stojky a posledné kilometre sú pre mňa doslova boj o prežitie. Od poslednej občerstvovačky, to proste nejde. Ostáva mi posledných 8 km do cieľa. Tu stretávam chalana, ktorý má problémy s kŕčmi (mimochodom takých bolo mnoho), a tak ideme spolu. V poslednom stúpaní mi však mizne z dohľadu. Nech sa deje čo sa deje, nezosadám z bicykla a silou vôle krútim na vrchol. Tam ma fantasticky povzbudzuje jeden z komisárov, za čo ho chválim, lebo vraj takto emotívne povzbudzuje každého súťažiaceho.
Do cieľa mi zostáva posledný 2 km dlhý zjazd, ktorý idem trochu riskantne, ale ani nie tak voči turistom čo odskakujú z chodníka ako skôr pre pneumatiky môjho bajku. A som tam! Zničený, ale živý, a okrem hlavy vcelku zdravý. Rozhliadam sa, či neuvidím niekoho z našich a po chvíli sa ocitám pri umývarke bicyklov. Lejem na seba i bicykel striedavo prúd ľadovej vody a užívam si to. A čo nevidím? Prázdna guma. Opäť predná ako naposledy. Tak to som teda so šťastím došiel do cieľa.
Neskôr stretávam kolegov z klubu, ktorí sú už umytí, najedení i napití ako obvykle. Čím to je? Priznám sa, že počas jazdy som na nich myslel. Ako si už vegetia, a ja somár, sa dám vždy na ten najťažší boj.
Ale ako sa vraví: ,,Čo ťa nezabije, to ťa posilní.“ Som presvedčený o tom, že toto príslovie je pravdivé. Podstatné je, aby mal človek dobrý pocit z toho čo robí a ostatné už príde samo. Ja za seba môžem povedať, že som si to užil naozaj naplno a nadoraz. A čo ostatní chlapci z ŠK Topoľčianky? Úsmevy, úsmevy, ach tie úsmevy…
Ďakujeme organizátorom z SCK CYKLO TOUR Súľov a Škodovke za ďalšiu nezabudnuteľnú, a kvalitnú akciu ako to už u nich býva zvykom.