XCO Turčianske Teplice, alebo zabudnuté lyže

1. kolo Slovenského pohára v XCO sa konalo v Turčianskych Tepliciach. Názov mestečka je síce príjemne hrejivý, no realita dňa bola úplne iná.

Ale pekne po poriadku.
Dňa 23. 4. 2017 sme sa niekoľkočlenná skupina ŠK Topoľčianky vybrali na tento pre nás už tradičný pretek. Počasie vyzeralo spočiatku dobre a tak sme sa vybrali bojovať. Vtedy ešte nič netušiaci sme sa tešili na prekrásny deň. Cestou sa však počasie zhoršilo natoľko, že sme nadobúdali zvláštny pocit – nezabudli sme na niečo? Sú to snehové reťaze, či lyže?
Všetci svorne sme dúfali, že po príjazde na miesto tá snehová metelica prejde. Ona aj prešla, ale len na chvíľu. Nuž čo už? Prišli sme predsa bojovať, či nie? Tak poďme!
Dali sme sa do zahrievania skrehnutých kĺbov a stuhnutých svalov. Zaujímavé je, že organizátor kvôli nepriaznivému počasiu síce zrušil technické previerky, no ostatný harmonogram nijak neupravil. Výsledok? Deti tak museli čakať v tom nečase 2 hodiny na svoj pretek. Jazdili sme do bezvedomia. Silný vietor bičoval ich premrznuté tváre a stuhnuté ruky už nevládali držať riadítka. Bolo to nekonečné čakanie ako na popravu. I nám dospelým bola riadna zima. Niektorí to riešili posedávaním v naštartovaných autách. No proste hrôza.
Na štart tak prišli deti celé premrznuté v nie príliš dobrej nálade. Musím však povedať, že po hvizde píšťalky to nechali všetko za sebou a zo všetkých síl sa vrhli do boja. A že to bol boj ozajstný, to pochopí len ten čo tam bol.
V tento deň boli víťazmi všetci. Nielen tí v cieli, ale všetci, čo sa postavili na štart a dávam pred nimi prilbu dole.

„Vieš čo je najväčšie pozitívum dnešného preteku?“ Pýta sa v cieli trénerka malej Peťky.
No predsa, že už horšie nebude, určite nebude…

Ale ako sa vraví: „ Čo ťa nezabije, to ťa posilní, alebo – Koniec dobrý, všetko dobré.“
Napokon každého hrial dobrý pocit z víťazstva samého nad sebou a to je to podstatné prečo to má všetko zmysel.