MTB – Sparťan race Marikova

OLYMPUS DIGITAL CAMERA

Pýtate sa čo to má znamenať? Ako tieto dve disciplíny spolu súvisia? Nie je to chyba v nadpise?
Odpoveď znie: ,,Nie.“ A tieto preteky majú spoločného mnoho. Teda dve základné veci. Je to drina a blato. A ako s tým súvisia bicykle? Hneď sa to dozviete.

Dňa 14. 5. 2016 sa naši cyklisti z ŠK Topoľčianky zúčastnili ŠKODA maratónu Marikovskou dolinou. Tento závod je známy svojou tradične dobrou organizáciou a tak tomu bolo i tento raz. Trať vedie prekrásnou prírodou s úchvatnými výhľadmi a množstvom parádnych singlov. No ako to už býva, všetko pekné má aj svoju tienistú stránku a tou je zjazdnosť, či skôr nezjazdnosť trati za nepriaznivého počasia.
Tí ktorí už absolvovali predošlé ročníky vedia o čom hovorím.
Maratónu sme sa zúčastnili v hojnom počte a i napriek predpovedi sme všetci dúfali, že to nebude až také zlé.
No z omylu nás hneď vyviedol samotný príchod a parkovanie áut. Podklad bol tak rozmočený, že si všetci vodiči precvičili jazdu na snehu a to bez neho. Po intenzívnom daždi, ktorý ustal sme sa postavili na štart. Zaujímavé bolo to, že sme všetci z tímu štartovali svorne na najkratšej 20 km trati. Samozrejme v rôznych kategóriach. A je odštartované.
Spočiatku ideme po asfaltke a je to super. No ako náhle sa v stúpaní dostávame na poľnú cestu, náš úsmev z tváre mizne ako peniaze z bankového účtu.
Razom celé štartové pole tlačí bicykle pokryté blatom. Kolesá sa nepretáčajú a tak ich niektorí čistia, ťahajú či nesú na pleciach. Tá lúka je nekonečná. Miestami nasadáme, ale po chvíli to zase nejde. Konečne sa dostávame na vrchol. Tam stretávame pretekárov z dlhej trasy. Sú komplet pokrytí blatom a z tvárí im čítam bolesť, vyčerpanie, zúfalstvo i hnev. Vchádzame do lesa, kde bahenné galeje pokračujú. Vlastne sa celý pretek nesie v duchu vláčenia bicyklov. To je vlastne zároveň jediná vec, ktorú má táto akcia spoločnú s cyklistikou. Máme bicykle.
Nie som fajnový. Blato mi nevadí.
Dokonca sa mi minulý ročník preteku aj vďaka nemu celkom vydaril. Ale čo je veľa, to je veľa. Viem, že počasie nik neovplyvní. Organizátori spravili maximum. No možno by stálo za úvahu v takýchto výnimočných prípadoch, preložiť termín preteku.
Jasné, že každý má rovnaké podmienky. Viem, že v lese býva blato. No rád by som videl nejakú anketu o tom, koľkí pretekári si to naozaj užívali.

Záverom chcem vyjadriť môj obdiv všetkým, čo došli do cieľa. Hlavne deťom, ktoré ich šialení rodičia vzali so sebou na pretek rodín. Medzi takých patrím ja s mojim Miškom a tréner Martin so synom Timom.

Pre úplnosť ešte dodávam sumár výsledkov našich umiestnení. Nech už bolo ako bolo, jedna vec je istá. Siahli sme si na dno svojich síl ako ozajstní Sparťanskí bojovníci a nič nás neodradí od ďalšieho súťaženia.

Preteky rodín 20 km : Timotej Laktiš – Martin Laktiš 2. miesto, Michal Mondočko – Michal Mondočko st. 7. miesto
20 km: kadeti – Martin Tonka – 7. miesto
Timotej Bugár – 16. miesto
Tomáš Pánik – nedokončil technické problémy
Muži 17 a viac – Pavol Tonka – 38. miesto
Peter Haspra – 44. miesto
Daniel Košík – 46. miesto
Jan Ožvalda – 51.miesto

Ženy 17 a viac – Helena Tonková – 7. miesto
Tombola – získali sme 6 cien z toho Jano Ožvalda hlavná cena horský bicykel.

 

autor : Michal Mondočko