V druhom pokračovaní  SPOMIENOK sa budem venovať cyklistovi, ktorý uzrel svetlo sveta v Levoči. Jeho rozvetvená rodina „rátala“ až dvanásť súrodencov a nevedel čo je to mať vlastný bicykel, skvelé výsledky dosahoval na požičanom.  Súťažne sa presadzoval v Kežmarku. Miloval kopcovité etapy a bol v nich viac ako dobrý. Na „IDOL“  svojej mladosti, slávneho päť násobného víťaza Tour de FRANCE, cyklistu Eddyho MERCKXA (1945) nedá dopustiť. Poznajú sa osobne. Po vzniku cyklistického klubu Inter Slovnaft Bratislava, bol  medzi prvými  pod „širákom“ Kamila HAŤAPKU. Dnes sa budem venovať Rudolfovi LABUSOVI.

Rudolf LABUS 18.5.1948

Prvým ozajstným cyklistickým klubom, ktorého dres obliekol bol klub Jednota KEŽMAROK, kde začal písať prvý diel svojej cyklistickej kariéry.V roku 1969 skončil na 10. mieste na  Majstrovstiev sveta, ktoré sa konali v Brne. Po nich, veľký chaos a záujem o jeho osobu.   Na veľkej cene Ríma v roku 1970 zaknihoval – víťazstvo, Po víťazstve na Majstrovstvách republiky (1970) mohol obliekať dres hodný MAJSTRA REPUBLIKY.  V roku 1971 zvíťazil v Bergame. Na slávnych Pretekoch mieru v roku 1971 skončil v celkovom poradí na 8. mieste. V rokoch 1973 a 1975 si pripísal druhé miesta na pretekoch Okolo Slovenska. Bol aj kapitánom na už spomenutých  Pretekov mieru. To je len zlomok toho, čo preslávilo tohto cyklistu, ktorý svoju hviezdnu kariéru prežil v DUKLE BRNO, kde boli hviezdami okrem neho Jan SMOLÍK, Miloš HRAZDÍRA a Vlastimil MORAVEC.

PICCOLO BANDITO (malý bandita)

Prezývka ušitá na mieru „prischla“ LABUSOVI v Taliansku a  sedí ako uliata. Rudolf sa pri nej uškŕňa. Keď „stvoriteľ“ výšku rozdával ušla sa mu iba jedna dávka. Keď som ho v roku 1973 videl po prvý krát na Pasienkoch na  ŽIVO, neveril som vlastným očiam. Povedané slangom „od zeme na piaď.“ veľmi maličký, Moja predstava o cyklistickej postave bola trochu otrasená, ale nie na dlho. Všetkých presviedčal svojimi výsledkami, presvedčil aj mňa, nemohol som inak, fandil som mu.  V živej pamäti mám jeho pád na štadióne, kde sa končili etapy Pretekov mieru. V zákrute zozadu narazil do jazdca, ktorý si pred ním „ustlal“, na škváre bol to Ruský pretekár, cez ktorého preletel a kľúčna kosť to nevydržala.  LABUSOVI sedeli predovšetkým talianske cesty, ktoré majú kvalitný povrch. V Ríme sa zúčastnil pretekov v ktorom bolo údajne viac ako päťsto cyklistov. Vďaka nízkemu vzrastu vynikal najmä v kopcoch, kde nechával jedného pretekára za druhým. Všetci ho volali Piccolo bandito, spomína dodnes na skvelé zážitky. Bodaj by nie, veď malá výška a malá hmotnosť boli jeho prednosťou. Štyri krát sa zúčastnil „slávneho“ Preteku mieru PWB, ktorý však nemal v láske, pretože sa jazdilo vo väčšej miere po rovinách a on miloval kopce.

OJEDINELÁ ZBIERKA PODPISOV

Okrem toho, že patril medzi špičku cyklistického Česko – Slovenska, zaradil sa aj medzi zberateľov autogramov. Počas kariéry aktívneho cyklistu, nemal problém dostať podpis do špeciálneho zápisníka, ktorý nesmel chýbať pribalený v jeho výbave.  V zápisníku ma niekoľko cenných podpisov, medzi tými, ktoré sú cenené na trhu patrí podpis Belgičana Eddyho MERCKXA, nechýba  Francúz Jacques ANQUETIL,  taliansky cyklisti Felice GIMONDI a  Gentullio CAMPAGNOLO, ktorý vyrába bicykle a súčiastky…

ZMENA JE ŽIVOT

Keď sa „lámal“ režim v bývalom Československu, nebol veru nadšený. Ťažkú hlavu mal predovšetkým preto, kam sa podeje. Zrazu zistil, že nemajú pre neho miesto. Vystriedal niekoľko zamestnaní, nebol spokojný. Dokázal sa vzoprieť, čo znamenalo, že dokončil Ekonomickú školu. V stredisku mládeže trénoval spolu s Janom SMOLÍKOM. Rad prišiel aj na podnikanie. Dvadsať rokov predával bicykle, ktoré ho sprevádzali celým životom…

Fanúšik dobrej cyklistiky

Autor: Fajták Jozef

Foto: internet