V bývalom Česko – Slovensku, nebolo vôbec jednoduché, dostať sa do reprezentačného družstva cyklokrosu. Lenže „Tempora mutantur et nos mutamur in illis“ (časy sa menia a my sa meníme v nich) platilo aj v časoch nie príliš demokratických. Z pod Tatier v tých časoch prichádza pozitívna správa, ktorá sa šírila rýchlosťou blesku. V Poprade a okolí sa preháňa terénom talentovaný cyklista, ktorý „ničil“ jedného súpera za druhým. Nebol to nik iný ako talentovaný cyklista Ondrej GLAJZA, cyklokrosový fenomén Slovenska. Bol to práve on, kto bol schopný čeliť konkurencii a kandidátom, najmä českej enkláve… v reprezentačnom výbere. Na Slovensku, sa cyklokrosu venovala iba hŕstka nadšencov, skôr z nudy ako zo záľuby.
GLAJZOVINY
Ondrej GLAJZA – nezmar, ktorý sa aj v dnešných časoch „preháňa“ po svahoch a lesných hrebeňoch Slovenska na svojom bajku. Nie a nie, dať zbohom koníčku a povolaniu, ktorému sa venuje celý život. „Glajzoviny“ sú prvky, ktoré do cyklokrosu vniesol práve Ondrej GLAJZA, po ktorom to skúšali aj iní, nikdy nedosiahli úrovne GLAJZU. Do tejto kategórie patrí skok cez dvojitú prekážku, novinka ktorú zaviedol do súťaže cyklokrosu. Už ako 18 ročný junior ukázal svetu a najmä Slovákom, že je tu nový druh športu, ktorý sa hrdí menom cyklokros. Od roku 1972 sa venuje cyklokrosu s ktorým sa dostal do reprezentácie. Oprávnenosť svojej nominácie potvrdil v roku 1984 keď získal svoj prvý titul Majstra Sveta medzi juniormi. V roku 1989 získal titul MAJSTRA SVETA medzi amatérmi.
EMIGRANT
Do tejto skupiny ľudí sa začlenil Ondrej GLAJZA v máji, roku 1989, keď „zdrhol“ do Západného Berlína. Vidina lepších podmienok športu ho hnala vpred. Život „emigranta“ netrval dlho, keď sa to v roku 1989 v Československu lámalo, využil možnosť, a, vrátil sa. Na margo svojho extempore povedal: „keby som bol vedel, že príde k zmene režimu, nikdy by som neodišiel“… Vrátil sa a opäť reprezentoval. Ondrej GLAJZA ešte aj dnes, tri mesiace pred päťdesiatkou „dvíha“ fanúšikov zo sedadiel na každom preteku…
Autor: FAJTÁK Jozef
foto: internet