Bratislavské občianske združenie BUDÚCNOSŤ NÁDEJÍ, usporiadal cyklokrosový pretek 4. kola Slovenského Pohára, ktorý „posadil“ do mestskej časti Petržalka. Do miesta pred „kaštieľom“ (Technopol) a lúkou na ktorej veriaci vítali pápeža Jána Pavla II. Trasa našťastie, už neviedla „centrálnym miestom“ venčenia domácich miláčikov. Usporiadateľ dal červenú „nášlapným systémom,“ ktoré v minulosti (v roku 2013) číhali na pretekárov po celej dĺžke cyklokrosovej trate. Táto skutočnosť je minulosťou, je dobré, že ju usporiadateľ rázne odmietol. Poznáte to, stačí raz prejsť po zanechanom výkale, a, „vône“ sa už nezbavíte… Nedá sa však vyhnúť všetkým „nástrahám,“ niektoré miesta ponechali pôvodné… Lúka aj napriek snahe usporiadateľov skrývala svoje „tajomstvá,“ ktorým sa nedalo vyhnúť. Treba povedať, že aj príroda zohrala svoju úlohu. Pred pretekmi od utorka v Bratislave pršalo, a, viete, že dážď zmije každú stopu. V minulosti viedla trať inou lokalitou, napriek tomu „nová“ trať bola zaujímavá a mala drajv. Prípravu trate som mal možnosť sledovať z obývačky, keď „nabehli“ kosci a stroje bol som pri tom. Stal som sa tak nepísaným „kontrolórom“. Držal som palce, aby bola trať kvalitná a bola aj dostatočne náročná. Bola, no niektoré nástrahy na trati pretekárom chýbali (schody, dvojskok a pod.), aj napriek týmto „maličkostiam“ sa Dielo vydarilo!
PO PRETEKU POVEDALI
Boli ste spokojný z dnešnou traťou?
Michal MINÁR: „S traťou som bol veľmi spokojný, lebo sa mi podarilo takmer poraziť môjho spolujazdca, ktorým je Mário (JANČO) len o jedno miesto skončil predo mnou“. Michal MINÁR skončil na krásnom 5. mieste svojej kategórie Mladších žiakov.
Mário JANČO: „Trať bola veľmi dobrá, mal som problém ten, že ma „pichalo“ v bruchu. A prečo si sa toho pichania nezbavil? Neviem, zabudol som“.
Timotej LAKTIŠ: „Trať bola normálna, dobrá. Skončil som najlepšie z našich za mnou skončil Mário a Miško.“
Adrián ONDREJKA: „Trať bola dobrá, chýbali mi na nej prekážky, neviem prečo, veď je to cyklokros. V podstate som spokojný aj nespokojný“. (Aďo mal na štarte pád, po ktorom by iní pretekári vzdali).
Martin LAKTIŠ – tréner: „ Trať bola vynikajúca, bola technická a málo rýchla. Chýbali mi na nej prekážky, ktoré by ju viac zdramatizovali.“
PREDSTAVUJEME
Drozdovo, bolo miesto, kde sme sa mali stretnúť pri mojom vstupe do spolupráce s cyklistami z ŠK Topoľčianky. Vtedy som Juraja ONDREJKU – nestretol. Priznám sa, že nebol čas na výzvedy, kde bol, a kde nie. Bol! Na výlete. Výlet z ktorého si uložil do pamäte rôzne zážitky, ktoré len tak klávesom DELETE z hlavy nevymaže. Tento veľmi aktívny človek si odskočil na Tour de FRANCE 2015. Po návrate z týchto, už aj pre nás zaujímavých pretekov, zdobí jeho zápästie silikonový náramok žltej farby z nápisom a letopočtom najznámejšieho preteku planéty. Juraj je aktívny aj preto, že jeho syn Adrián preteká za starších žiakov, a tí potrebujú počas pretekov mať pri sebe zákonného zástupcu. Okrem iného, ak mu to čas dovoľuje, sa preháňa samozrejme, že na svojom „tátošovi“ v spoločnosti trénujúcich pretekárov. Juraj, je čas, zapísať sa do histórie cyklistiky. Oslovili sme ho na pretekoch v Bratislave, ktorá bola dejiskom 4. kola Slovenského pohára v cyklokrose. Slová, ktoré vyvolali úsmev na Jurajovej tvári boli dobrou predzvesťou na rozhovor.
Juraj, kedy ste prejavili záujem o cyklistiku?
Bolo to pred štyrmi rokmi, keď sa v Machulinciach (obec v blízkosti Topoľčianok) založil cykloturistický oddiel.
Bol to zámer, jazdiť, alebo dostať syna na toto odvetvie športu?
Aj, aj. Mám rad šport ako taký. Chcel, by som, aby Aďo (syn Adrián 2003) kráčal po športovej línii, nech je to futbal, hokej alebo cyklistika. Základy ovláda a bude len na ňom v ktorom športe sa uchytí. Dnes mal neuveriteľnú smolu (viď foto v galérii v krúžku) keď po hvizde rozhodcu na štartovnom rošte spadol. Môžete robiť čo chcete, to neovplyvníte je to jednoducho šport a pády k cyklokrosu pasujú.
Viem, že za Drozdovo máte absenciu. Čo ju spôsobilo?
Smiech. Boli sme s partiou chalanov na troch etapách Tour de FRANCE. Neopísateľný zážitok, ktorý odporúčam všetkým, ktorí sa cyklistike venujú. Bolo by to na hodinovú debatu a verím, že by som to nedokázal všetko popísať. Vidieť ten elán Francúzov a nielen ich stojí zato. To sa musí zažiť na vlastnej koži, inak to nejde. Sledovanie etáp sme orientovali na kopce, kde sú cyklisti pod tlakom a veľkou kontrolou, ľudia šalejúúúú a číhajú na tých najlepších, aby sa ich dotkli, aby sa k nim priblížili, čo i len na krok. Cyklistika ich robí šťastných…
Vraj ste museli aj dolu brehom ťahať?
Áno! Je to tak, a zariadila to príroda. Idete dolu kopcom v ktorom by ste mohli využiť zákony fyziky a zliezť ho bez použitia pedálov, a, vy musíte ťahať. Vietor, ktorý tam duje proti vám vás brzdí. Takže tak.
Juraj váš názor na dnešný cyklokros?
Počasie sa vydarilo, pretek bol kvalitný, mohol byť technicky náročnejší, čím by si vyslúžil väčšiu náročnosť. Mne chýbali schody, ale aj technické prvky ako sú skoky cez prekážky.
Na podrážke vašej obuvi si „neodnášate,“ žiaden suvenír?
(Smiech) Nie, nie, našťastie nie.
Ďakujem za váš čas
Fanúšik dobrej cyklistiky
FAJTÁK Jozef
Foto: FEČÍK Ján
[print_gllr id=1863]