Dlhoočakávaná akcia preteku Slovenského pohára, ktorá sa konala 26. 7. 2015 na Drozdove pri Novej Bani je za nami a tak už môžeme zhodnotiť či sa vydarila.

Toto kolo si zobral pod svoje krídla športový klub ŠK Topoľčianky ako jeho 1. ročník a ja sa chcem ako člen klubu s Vami podeliť o svoje dojmy z tejto akcie. Štartujem v kategórii muži Open, takže ma berte s rezervou a pokúsim sa byť čo najobjektívnejší.

Nebudem rozoberať všetky prípravy a vrhnem sa rovno na výber trate. Ako iste viete, pretek sa konal na lyžiarskej zjazdovke. Stojíme pred ňou a nemo sa dívame na vysokánsky kopec pred sebou. Úvaha: Chceme tu naozaj robiť cyklistické preteky? Nedáme tu radšej beh dolu kopcom za kusom syra? Po chvíle ktosi povie: ,,Tak poďme na to!“ Teda sám som tomu neveril, ale sen sa stal skutočnosťou. Po mnohých kilometroch vyšliapaných do vrchu a litroch potu stojím na štarte vytúženého závodu. Mimochodom, do poslednej chvíle som netušil, či sa spolu s kolegami z klubu vôbec postavíme na štart. Za to patrí veľká vďaka našim kámošom, traťovým komisárom, ktorí nás zastúpili a pomohli s organizáciou na trati.

Štart! Je dosť strmý a dlhý, a tak sa štartové pole takmer okamžite natiahne. Po asi 300m mizneme v lesíku plnom technických pasáži. Kamenistý terén prepletený koreňmi je miestami zvlnený, plný vracákov, hupov a neustále nám pripomína na akom mieste sa nachádzame. Ten kopec nemá konca! Snažím sa to neprepáliť lebo viem, čo ma ešte čaká a tak sa nezbláznim keď sa prepadám v poradí. Dostávame sa na vrchol odkiaľ je prekrásny výhľad, no sotva si ho niekto vychutná. Potom prichádza technický zjazd, ktorý sme nazvali Strmhlav. Hádajte prečo? Je fantastický! Kľudne sme ho mohli nazvať aj Držková, ale to som zistil až neskôr. V podstate sa ide len dole svižným tempom, až na pár zvlnených úsekov. Nasleduje pasáž Rock´n ´roll pár dobrých vracákov a hupov, prejazd cez depo, zipsovým štýlom naprieč zjazdovkou a šup do lesa za ďalším dobrodružstvom. Tam čakajú na pretekárov brody, skoky a na mňa kotrkredenc. Tak som drisol ako kredenc z Avie, ale pri jej maximálke. Chvíľu mi trvalo, kým som zistil kde je sever, no môj prehadzovač to nevie ešte teraz. Tak si šramotí a ja tiež… no zvládli sme to. Aj som nakoniec prekvapený, že nie až tak zle. Viem, dobre sa mi píše, keď mi nejde o body.

Detičky sa popasovali s pomerne technicky náročnou traťou, kde museli i tlačiť. Aj popadali, aj si poplakali, no veď svet MTB nieje pre bábovky, tak nech si zvykajú hneď od začiatku. Hádam ich to neodradilo.

Svoju trať si tu našli aj mladší žiaci. Bola stredne dlhá a veľká časť viedla po dlhej trase.

Počasie nám vyšlo na výbornú i napriek nepriaznivej predpovedi a myslím, že sa akcia podarila. To nieje len môj názor, ale i hodnotenie mnohých pretekárov.

V mene klubu ŠK Topoľčianky sa chcem všetkým zúčastneným srdečne poďakovať za účasť a verím, že sa Vám u nás páčilo. Dúfam, že sa tu stretneme i o rok a ešte v hojnejšom počte.

Michal Mondočko